Tip na výlet: Náučný banský chodník Pezinok

Vedeli ste, že za baňami netreba ísť až do Kremnice? Náučný banský chodník Pezinok je úplným rajom pre dušu. Obzvlášť v čase pandémie. Čas strávený v krásnom lesnom prostredí, deti bežiace po lese a hľadajúce štôlne. Nie, nie je to sen, je to naozaj realita. Aj my sme ju objavili len nedávno. A už teraz viem, že je to miesto, na ktoré sa opakovane vrátime. Mrzí ma, že som o tomto mieste nevedela už skôr.

Dĺžka a čas: Dĺžka náučného chodníka je necelých sedem kilometrov s miernym prevýšením (156 m). Časovo to s menšími deťmi vychádza približne na tri hodiny vrátane prestávok, dospelý človek to obehne aj za dve hodinky. Odporúčame sa však nikde neponáhľať a nechať si dostatok času. Pobyt v prírode je všestranne prospešný a vediac, čo nás doma čaká, niet sa veru kam ponáhľať.:)

Parkovanie: Parkovanie je veľmi pohodlné, v tesnej blízkosti začiatku banského chodníka. My sme parkovali pri psychiatrickej nemocnici Pezinok. Nachádzajú sa tam dve veľké parkoviská. My sme boli v nedeľu a miest na parkovanie bolo viac ako dosť.

Značenie a začiatok trasy: Banský náučný chodník začína pri Pinelovej nemocnici v Pezinku na mieste, kde v stredoveku stála banícka osada Zumberg. Chodník je schodný naozaj pre každého. Značený je zelenobielou banskou značkou.

Odporúčanie: Pri ôsmej zastávke sa nachádzalo viacero ohnísk a miest na sedenie. Ak sa rozhodnete spraviť si dlhší výlet, zoberte do batoha špekáčiky či slaninu. Drevo tam už čaká.

Náš akčný tip: Nezabudnite deťom pribaliť baterky alebo čelovky. Naozaj je čo skúmať a objavovať. Veď posúďte sami.

Z tejto diery sme ich nevedeli dostať. Skúmali, či netopier žije alebo visí už mŕtvy.

Cesta ubiehala pohodovým tempom. Miestami sme si pripadali ako v rozprávke. Na bielom koni síce necválal rozprávkový princ, deti však dlho sledovali odtlačky kopyta a podľa istých náležitostí sme vedeli, ktorým smerom kôň cválal ďalej.

Cesta vedie príjemným lesom. Jas slnka, žblnkot vody, čerstvý vzduch. Čo viac si priať.

Stále niečo prekvapilo.

Dom ukrýval prekvapenia. Obrazová fotodokumentácia, ako to kedysi vyrazilo pri ťažbe. Drevená kadibúdka ako bonus. Tu sa nachádzajú aj spomínané ohniská.

Našli sme aj Permoníka s fascinujúco zelenými očami.

Cesta sa pomaly chýli ku koncu. Stále však objavujeme príjemné prekvapenia, ktoré deti doslova ženú vpred.

Dozvedeli sme sa:

• Zumberg, bývalá banícka osada vznikla v druhej polovici 13. storočia. Založili ju nemeckí kolonisti. V roku 1390 bol v dedine už kostol a fara. Na mieste bývalej baníckej osady Zumberg postavili v roku 2010 členovia baníckeho spolku kaplnku sv. Klementa, patróna baníkov.
• Železité kúpele sa nachádzali na pravom brehustarého potoka, na úpätí vrchu Ober Hausberg. Spomínajú sa už v roku 1590. Patrili mestskému magistrátu. V murovanej kúpeľnej budove z roku 1777 bola možnosť ubytovania a v kabínkach už bol prívod teplej a studenej vody. Voda, využívaná na prevádzku, vytekala zo štôlni Ferdinand a Jozef. Účinky liečivej vody boli priaznivé na vodnatieľku, obličkový piesok, vyrážky, bolesti kĺbov a iné neduhy. Kúpele zanikli roku 1923.
• Pyritová štôlňa. Slúžila ako prípravná chodba pre dobývanie pyritu. Jej úvodné časti sa začali raziť v roku 1939. Neskôr bola predĺžená severozápadným smerom a po vyrazení Centrálneho sýpu, slúžila ako hlavná dopravná chodba. Štôlňa slúži na odvodňovanie celej centrálnej časti ložiska.
• Ťažobný závod – Rudné bane Pezinok. Názov Rudné bane sa používa od roku 1950. Dovtedy sa nazývali Antimónové banícke a hutnícke závody (od 1926) a Rudné bane a huty na farebné kovy (od 1946). S vývojom techniky a nových technológii sa zvyšovalo aj množstvo spracovanej rudy z 15 (1956) až na 47 tisíc ton (1986). Počet pracovníkov závodu sa pohyboval od 80 do 120. Podľa svetovej klasifikácie je pezinské ložisko hodnotené ako stredne veľké.

Prečítajte si aj: Kam na výlety s deťmi v okolí Bratislavy?

Zdroj foto: archív K. M.