NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ TIPY MAGAZÍN ODPORÚČAME RODIČOVSTVO VZDELÁVANIE

Ako zistím, či je moje dieťa na školu pripravené? Opýtali sme sa odborníkov

Redakcia
Share
zrelosť

Mnoho rodičov čaká práve v apríli povinnosť zapísať svoje deti do prvého ročníka. Nástup do školy je pre dieťa veľkým míľnikom. Čo je školská zrelosť? Ako zistíme, či je už na školu pripravené? A čo všetko by mal malý prváčik ovládať, kým nastúpi do kolektívu? Opýtali sme sa odborníkov z oblasti medicíny a psychológie.

Na základe odporúčania ministerstva školstva je počas trvania pandemických opatrení zápisy vhodné vykonávať bez prítomnosti detí. Takéto opatrenia znemožňujú mnohým pedagógom posúdiť, či je dieťa na školu pripravené. Práve počas zápisov mohli totiž na základe interakcií rodiča upozorniť, či je dieťa dostatočne zrelé a prípadne mu navrhnúť možné riešenie. Posúdenie školskej zrelosti svojho dieťaťa tak ostáva v rukách samotných rodičov.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Na otázky o tom, kedy je dieťa na školu pripravené a kedy je lepšie školskú dochádzku odložiť, nám odpovedali:

  • Dr.h.c.prof. MUDr. Andrej Jenča, CSc., MPH – prednosta kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, vysokoškolský pedagóg
  • Mgr. Júlia Švecová – psychologička so špecializáciou na vzťahovú väzbu, šikanu, prácu s detským klientom a rodičmi

  • PhDr. Silvia Ťupeková Dončevová, PhD. – sociálna pedagogička, supervízorka, mediátorka

Čo je školská zrelosť

Na hodnotenie školskej zrelosti sa používa viacero kritérií. Všeobecne ju ale možno chápať ako stupeň vývinu dieťaťa, kedy je schopné sa zúčastniť výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií.

Kritériá, ktoré je nutné brať do úvahy, sú podľa Mgr. Švecovej najmä:

  • telesný a zdravotný stav
  • úroveň zrelosti poznávacích funkcií
  • osobnosť, emocionalita a sociálna zrelosť

Z medicínskeho pohľadu je kritériom pre zrelosť dieťaťa pre nástup do školy riadny psychosomatický vývoj a vývin charakterizovaný morfologickými, anatomickými a funkčnými  danosťami podporovaný psychickým vývojom. Za správnu prípravu rozvoja dieťaťa zodpovedá rodina s podporou výchovy v jasliach a v materskej škôlke. Na výchove dieťaťa sa nie vždy správne podieľajú média, ktoré buď rýchlo dieťa posúvajú do zrelosti,  eventuálne brzdia v posune psychosomatického rozvoja. Bolo by vhodné, aby programy v médiách boli indikované pre isté skupiny, resp. pre istý vek dieťaťa,” zhodnotil prof. Jenča.

Na formálne posúdenie školskej zrelosti existujú rôzne štandardizované nástroje (najčastejšie dotazníky a hodnotiace škály), ktoré sa využívajú najmä v odborných pracoviskách. Tieto nástroje vychádzajú z doteraz známych psychologických poznatkov o školskej zrelosti detí. No hoci môže byť dieťa na školu dostatočne zrelé, neznamená to, že je na ňu aj pripravené.

Zrelosť neznamená pripravenosť

Moderné pedagogické teórie však upozorňujú, že zaoberať sa iba zrelosťou detí na úspešný vstup do školského prostredia nestačí. Pojem školská pripravenosť zahŕňa oproti biologickému zreniu skôr úroveň predškolskej prípravy z hľadiska schopností, vplyvu prostredia a výchovy.

Ide o celý komplex faktorov, na ktoré by malo byť dieťa pripravené: sebaobslužné činnosti, sústredenie sa na aktivity, schopnosť spolupráce, vnímanie vzťahov a autority učiteľa, rešpektovanie režimu školy, princípov komunikácie, spoločenských pravidiel či schopnosť emocionálnej sebaregulácie a sebaovládania,” vysvetľuje PhDr. Dončevová.

Ako môže rodič posúdiť, či je dieťa na školu pripravené?

PhDr. Dončevová uvádza, že ak sa rodič/rodičia venujú dieťaťu dostatočne intenzívne a aktívne, dokážu takmer vždy spoľahlivo posúdiť, či je alebo nie je ich dieťa na školu pripravené (napr. počas hrania, kreslenia, pomáhania s ľahkými domácimi prácami, pri starostlivosti o domáce zviera, v interakcii so súrodencami, kamarátmi, cudzími ľuďmi a pod.).

Podľa jej odporúčaní by rodičia pri príprave na školu mali u dieťaťa posilňovať vlastnosti ako:

  • trpezlivosť,
  • emocionálnu stabilitu,
  • zotrvanie pri sústredenej činnosti,
  • empatiu a toleranciu,
  • schopnosť otvorenej a asertívnej komunikácie,
  • sebadisciplínu,
  • vedenie k zodpovednosti a dôslednosti,
  • rešpekt k prirodzeným autoritám,
  • podpora kritického myslenia a argumentácie vlastného názoru.

To všetko môže byť prospešné pre úspešný vstup do školského prostredia, ale aj do budúcich životných etáp.

O škole treba hovoriť pozitívne

Dieťa sa pri nástupe do školy musí vysporiadať s množstvom zmien. Preto je dobré ho na to pomaly pripravovať už predtým. O škole by preto mali rodičia hovoriť pozitívne. Takto vzbudia u dieťaťa záujem a nadšenie.

Rodičia by dieťa mali naučiť vedieť prehrávať, poznať svoje emócie, prijať neúspech. Rovnako by mali deti zapájať do pomoci v domácnosti. Deti môžu mať doma pridelené činnosti, za ktoré sú samé zodpovedné (napríklad dopĺňanie toaletného papiera, vynášanie smetí, ukladanie ožehlenej bielizne do skríň každému členovi domácnosti a pod.). Posilňuje to ich sebavedomie, samostatnosť a pocit spolupatričnosti – nie som sám za seba, ale moje konanie ovplyvňuje okolie,”  vysvetľuje Mgr. Švecová.

Ako môžete zapojiť deti do chodu domácnosti a rodiny – inšpirujte sa tipmi.

Kedy zvážiť odloženie nástupu do školy?

Nástup do školy je zaťažkávacou skúškou pre dieťa aj pre rodiča. Niekedy by rodičia radi tento míľnik oddialili a dopriali dieťaťu ešte rok voľnosti. Na Slovensku však zákon ukladá rodičom povinnosť zapísať do školy dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov k 31.augustu daného roka. Možnosť požiadať o odklad by mala byť prekonzultovaná s odborníkom.

Určité faktory, ako napríklad sťahovanie, rozvod alebo smrť v rodine, môžu mať vplyv na to, ako sa dieťa bude v škole adaptovať. Podľa Mgr. Švecovej je však ešte jeden dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje pripravenosť dieťaťa na školu:

V období do 6 rokov je veľmi dôležité, aby sa dieťa vyhralo a malo vytvorené vhodné podmienky pre rozvoj kreativity. Niekedy je menej viac a preto sa krabice plné hračiek neodporúčajú. Ak má dieťa v detskej izbe vyložené napríklad 4 obľúbené hračky, núti ho to pri hre viac zapájať fantáziu, spomaliť. Naopak pri veľkom množstve hračiek sa môže dieťa rýchlo začať nudiť, odbieha od jednej činnosti k druhej, nič ho nebaví. Kým dieťa nie je ´´vyhrané´´, nie je pripravené na školský režim a vzdelávanie.

Pri konzultácii odborník dokáže posúdiť, či je nutné u dieťaťa uvažovať nad odkladom školskej dochádzky. “Niekedy sa deficity dajú správnym cvičením do začiatku školského roka dobehnúť a dieťa môže byť zaškolené. V niektorých prípadoch je nutné pokračovať v predprimárnom vzdelávaní. Je to pre dieťa čas, ktorý je prospešný pre prirodzené zrenie ale aj zámerné trénovanie oslabených oblastí,” dodáva Mgr. Švecová. 

 

klub žien
Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *