Soňa Dedíková Johanesová berie materstvo s humorom. Svedčí o tom aj jej básnická zbierka
Zbierka básní {z}matky zmätky od autorky a mamy Soni Dedíkovej Johanesovej vznikla popri tých typických povinnostiach na materskej dovolenke. Vo svojich básňach veľmi trefne a s humorom opisuje situácie, ktoré zažívajú mamy každý deň. Kniha je venovaná všetkým super obyčajným mamám, ktoré sú úžasné, len o tom niekedy nevedia. Ako sa kniha rodila? Vyspovedali sme Soňu o všetkom, čo by vás mohlo zaujímať.
Soňa Dedíková Johanesová o sebe tvrdí, že je mama ako všetky. Snaží sa skĺbiť rodinu, prácu a svoje koníčky. Popri práci v administratíve a starostlivosti o malú škôlkarku Zojku si rada vypĺňa svoj voľný čas písaním básni a spevom. Ako akčná mama sa rada vrhá do nových vecí, má veľa otázok a snaží sa všetko hneď vyriešiť. Jej manžel sa nad tým vždy rád pousmeje. Vraj je akčná ako pani Gizka, lebo rovnako, ako ona, „ide, rieši“ vždy, keď treba. 🙂
Vaše dielo {z}matky zmätky je básnická zbierka z pera matky pre ostatné matky. V čom je podľa vás výnimočná?
Myslím, že je výnimočná svojim poslaním a humornou veršovanou formou. Zbierka ukazuje obyčajným maminám, že sú super, len o tom niekedy nevedia alebo možno pochybujú. My maminy sme všetky na jednej lodi, učíme sa za chodu, pretože žiadna z nás nemá patent na materstvo. Robíme všetko najlepšie, ako vieme. To je na tom to pekné.
„Ak táto kniha zlepší náladu čo i len jednej mame; ak si niektorá z mám vďaka nej uvedomí, že sme na tom s materskou nedokonalosťou a zmätkami rovnako – misia bude úspešne splnená.“
Rýmy majú podľa mňa čaro, pretože vedia každú myšlienku zmeniť na akúsi melódiu. Možno to vyznie divne, ale keď čítam básne, v hlave mi znejú ako pieseň. Básne sú humorne ladené, pretože povedzme si na rovinu, bez humoru by to v živote ani v rodine fakt nešlo. 🙂
Ako vznikali vaše básne?
Básne vznikali veľmi spontánne. Väčšinu z nich som vymyslela pri umývaní podlahy. V podstate som si upratala myšlienky aj dom zároveň. My ženy sme už asi také – multitasking je našou prirodzenou vlohou.
Písanie básni ma chytilo už v detstve a nepustilo doteraz. Inak sú moje koníčky dosť neustálené. Sú dni, keď mám chuť ušiť plyšového psíka. Inokedy si vyrobím dekoráciu do domu alebo do záhrady. No a každý deň si spievam. Niekedy pri varení, inokedy pri upratovaní. Zojka sa ku mne rada pripojí, a tak máme rovno duet.
Vychádzajú vaše básne zo skutočných udalostí? Pri niektorých som sa totiž musela pousmiať, pretože som sa v tých situáciách tiež našla. 🙂
Všetky básne sú napísané podľa skutočných príbehov či zážitkov. To, čo v nich je, sme si na vlastnej koži so Zojkou odžili. Je to vlastne taká naša menšia kronika alebo denník a rady sa o ňu podelíme, aby sa v nej našlo čo najviac mám.
Ako sa kniha rodila? Čo všetko ste musela urobiť, kým ste ju konečne držala v rukách?
Najskôr som musela prekonať samu seba a odhodlať sa osloviť vydavateľstvo. Hoci básničky mali úspech medzi známymi a pozitívne reakcie na blogoch, mala som trošku obavy „ísť s kožou na trh“. Na druhej strane, bola som celá bez seba, keď mi Zuzka Dušičková z vydavateľstva Zum Zum odpísala, že by knižku vydala. To bol taký mix emócií, ktorý človeku naozaj utkvie v pamäti.
Od toho bodu sa spustil celý náročný proces. Bolo potrebné pripraviť ilustrácie, ktoré presne zapasujú ku forme, akou je kniha písaná. Lenka Jabůrková, ktorá je tiež maminou, to ale úžasne zvládla. Potom bolo treba básne vytriediť, upratať na strany a samozrejme zbaviť hrúbok. Toto všetko sa opäť podarilo vďaka šikovným dievčatám – Silvii Vargovej, Marte Glossovej a šikovnému chlapcovi – Martinovi Madrovi.
Následne bola spustená zbierka na portáli Startlab, kde ľudia podporili tlač na recyklovanom papieri, za čo im, spolu s vydavateľstvom, nesmierne ďakujeme. Chceli sme odbremeniť matičku Zem, tak sme sa rozhodli práve pre tento typ papiera. Celá cesta až ku knihe bola namáhavá a nádherná zároveň. Som veľmi rada, že som mala tú česť na nej spoznať toľko talentovaných a milých ľudí.
Zažila ste v živote nejaký „AHA“ moment, keď ste si uvedomila, že vaše predstavy života s deťmi boli odlišné od reality?
Môj prvý „AHA“ moment na seba nenechal dlho čakať a prišiel rovno v pôrodnici. Zojka bola bábätko, ktoré málo spinkalo. Keď sa nám podarilo plačom v noci v pôrodnici pobudiť zopár vedľajších izieb, povedala som si, že s tými pekne spinkajúcimi deťmi v reklamách to asi nie je celkom pravda. Ale tieto „AHA“ momenty asi patria k životu každej maminy. Možno by to bez nich bola aj nuda.
Ste skôr nočná sova či ranné vtáča?
Som 100% ranné vtáča a Zojka je v tomto po mne. Pridal sa ku nám aj kocúr Pierre, ktorého sme si priniesli z ulice. U nás doma sa veľmi skoro ráno svieti, mohli by sme pokojne robiť budík susedom z našej ulice, aby nezaspali do práce. 🙂 Pri posune času sa nám raz dokonca stalo aj také, že sme o ôsmej ráno mali upečené kura k obedu.
Pripravujete aj nejaké pokračovanie svojej knihy?
Keďže básničky vznikajú z reálnych situácií, uvidíme, čo nám život prinesie do cesty. 🙂 Či už to bude pokračovanie knihy alebo niečo iné. Už teraz som na to veľmi zvedavá.
V čom vás materstvo obohatilo?
Obohatilo ma obrovskou dávkou lásky a trpezlivosti. Zojka ma toho veľa naučila a isto ešte naučí. Dokonale mi nastavuje zrkadlo. A aby som nezabudla, materstvo ma obohatilo aj o rodičovský plurál, o ktorom som ešte ako bezdetná tvrdila, že mu nikdy nepodľahnem a už zopár rokov sa ho neviem až tak celkom zbaviť. 🙂
Čo by ste dopriala každej mame?
Dopriala by som jej, aby bola spokojná sama so sebou a nesnažila sa byť dokonalá. Ku tomu by som každej mamine denne dopriala aspoň 20 minút pre seba, súkromie v kúpeľni a nekonečnú dávku energie – to sa totiž vždy zíde.
Kedy ste bola naposledy šťastná?
Keď ma Zojka poslala do vedľajšej izby, potom ma priviedla naspäť za ruku a na stole ma čakali krásne naservírované pukance na podnose. Vedľa neho boli v maličkom poháriku fialky, čo natrhala v záhrade u babky Magdy. Tá iskra, ktorú mala z toľkej radosti v očiach, bola úžasná a preskočila rovno na mňa, ako bolo v pláne.
Aká je podľa vás „akčná mama“?
Myslím, že akčná je každá jedna mamina. Dokonca aj bez toho, aby sa objavila v akčnom filme typu Mission Impossible. Už len zorganizovať deti, prácu, krúžky, domácnosť, vyučovanie z domu či zavretú škôlku alebo virózu šantiacu v dome si vyžaduje akčnosť a nasadenie. Maminy sú obdivuhodné tvory. 🙂
Úryvok z knihy {z}matky zmätky – Ideály
Slobodná a bezdetná –
stávali ti dupkom vlasy,
keď v obchode matka vedľa
s deckom vlastným zas zápasí.
„Hádže sa jej ako ryba,
výchova tu zjavne chýba.
Dnes už tušíš, že chce spať,
a ľutuješ chúďa mať
pre pohľady pobúrené,
lebo všetci „lepšie” vieme
vychovávať cudzie deti
a expresne súkať vety:
„Niekto je tu rozmaznaný.
Prečo? Spýtajte sa mamy.”
Pred pôrodom: „Ach, môj bože!
Čo ho doma derú z kože?!
Hučí ako malý makak!“
Dnes už vieš, má asi záchvat.
Spratali mu plastelínu,
čo sa veľmi nepáči mu.
„Môj potomok už v dvoch rokoch,
keď poprosím, aby zmĺkol,
bude tíško ako socha
a ja budem matka roka.”
Teraz stále volá: „Mamiiii!
Nech už naspäť hračku dá mi!”
Ideálom už len mávam!
Odchádzajú, to sa stáva.
Ak vás kniha zaujala, tu si ju môžete zakúpiť.
Zdroj foto: archív Soňa Dedíková Johanesová
