Jej odhodlanie vyliečiť sa je silnejšie ako choroba
Môžeme mať veľké plány, pripravovať sa na prázdniny s deťmi, chystať sa na milé udalosti v rodine, ale keď príde do cesty choroba, všetko sa akosi spomalí a niekedy naberie aj iný smer.
Keď sa človek dostane do situácie, kedy sa musí spoľahnúť aj na ostatných, vo väčšine prípadov je za tým choroba. Ženy, ktoré sa liečia na rakovinu, sú fyzicky tak slabé, že nedokážu robiť bežné domáce práce, učiť sa alebo hrať sa s deťmi.
Liečenie rakoviny ovplyvňuje spôsob ako trávia bežné dni, často sú obmedzované aj v zaužívaných radostiach, ako sú výlety či šport. Okrem toho majú ich rodiny často starosti s rodinným rozpočtom. Ako to budú zvládať bez jedného príjmu? Ako finančne zvládnuť zvýšené náklady na liečbu a zároveň platiť všetky účty?
Pre ženu, ako je Anetka, plná energie a dobrej nálady, je najťažšie, že má zviazané ruky. Nemôže pracovať ani postarať sa o domácnosť. Všetko musela podriadiť chorobe, ktorej sa nebojí. S jej päť ročným synčekom, o ktorého sa stará sama, prekonali najhoršie obdobie s rakovinou.
Začalo to hrčkou
Zmizla a opäť sa objavila. “Človek nemyslí hneď na to najhoršie a neuteká k lekárovi,” hovorí Aneta. V jej prípade však preventívna prehliadka skončila so zlým výsledkom. Bola to rana, po ktorej nasledovali ďalšie nepríjemné vyšetrenia. Musela skončiť v práci a všetku energiu sústredila na liečbu.
“Mala som na výber dva scenáre, vybrala som si ten ťažší,” hovorí odhodlane. Ženskosť sa dá vnímať rôznymi spôsobmi. Ona robila všetko pre to, aby tú svoju zachovala. Chcela ostať sama sebou po fyzickej stránke aj po vyliečení. Uvedomovala si, že liečba chemoterapiou ju tiež výrazne ovplyvní.
Pre neho je stále krásna
Prišla o vlasy, nedokázala sa postarať o synčeka, pretože bola na dne so silami. “Neviem si predstaviť, že by mi nepomáhali rodičia. Bez nich by som bola ako osamelá mamička stratená,” hovorí s veľkou vďakou v hlase.
Po viac ako polroku boja a intenzívnej liečby dobré výsledky neprichádzali. Aby si zachránila život, musela nakoniec podstúpiť z jej pohľadu drastickú operáciu. Odstránenie prsníka znášala na začiatku veľmi ťažko. Vyrovnáva sa s tým dodnes. Veľmi ju potešili slová jej priateľa, ktorý jej povedal, že pre neho bude stále krásna.
25 eur na mesiac a do nemocnice 80km
Je už viac ako polroka po operácii a okrem psychického tlaku zažívala aj finančné problémy. Teraz žije z 25 eur, ktoré dostáva ako prídavky na dieťa. Od novembra totiž čaká na schválenie invalidného dôchodku. Anetka stále cestuje 80 kilometrov na pravidelné vyšetrenia a berie hormonálnu liečbu, za ktorú dopláca 20 eur mesačne. Minula už všetky svoje úspory a túto situáciu dokáže zvládnuť len vďaka finančnej podpore jej rodičov a priateľa.
Hľadá si prácu, ale kvôli jej zdravotnému stavu sú možnosti veľmi obmedzené. Predtým pracovala manuálne ako skladníčka. Musí brať vitamíny, ktoré si môže dovoliť len vďaka príspevku od Dobrých anjelov. Jej cesta za vyliečením je dlhá a náročná, ale okrem silnej chuti zvíťaziť, jej pomáha aj ochota dobrých ľudí nezištne pomôcť. Vďaka tomu môže viac síl venovať liečbe a dieťaťu.
Autor: Lucia Hovančáková, Dobrý anjel, n. o.
