10 zaujímavých faktov o jedle, ktoré ste určite netušili
Prečítajte si zaujímavé fakty o jedle, nad ktorými ste sa možno ani nezamýšľali.
1. Jediná rastlina živí polovicu planéty
Pre polovicu svetovej populácie (teda asi 3,5 miliardy ľudí) je ryža základnou potravinou. To znamená, že tvorí polovicu našej stravy. Ako sa dá očakávať, až 90% všetkej ryže na svete sa vypestuje v Ázii.
2. Čokolády s tekutou náplňou trávia samy seba
Vnútro takejto čokolády je najprv tuhé. Náplň začne samu seba tráviť až keď je zabalená do čokolády. To je napríklad pri čokoládových cukríkoch s mätovou náplňou. Je to spôsobené enzýmom invertáza, ktorý dokáže rozložiť cukor a náplň a sa tak po niekoľkých dňoch premení na lepkavú tekutinu.
3. Jeme menej ako 1% všetkých druhov jedlých rastlín
Odborníci odhadujú, že na planéte existuje viac ako 350 000 druhov rastlín. Okolo 80 000 predstavujú rastliny, ktorých časti sú pre človeka jedlé. Z nich však jeme len malý zlomok a ešte menšia časť sa z nich masovo produkuje na farmách. Je to najmä preto, že farmári pri pestovaní jedného druhu plodiny zarobia viac peňazí. Vyžaduje si to totiž menej vybavenia a znalostí, ako pri pestovaní viacerých druhov.
4. Z dvoch smrteľných chemikálií vzniká najobľúbenejšie korenie na svete
Sodík a chlór majú v tele dôležité úlohy, ale zjesť každý prvok samostatne je veľmi nebezpečné. Sodík prudko reaguje s vodou, takže by v ústach vybuchol. Chlór vo vode zase vytvára kyselinu, ktorá by dokázala spáliť hrdlo. Ich kombinácia však vytvára neškodný chlorid sodný, bežne známy ako soľ.
5. Mrkvy boli najskôr purpurové, než ich Holanďania premenili na oranžové
Prvé divé mrkvy boli horké, biele a malé. V antickom Grécku sa používali skôr v medicíne, než pri varení. Ľudia ich však začali cielene pestovať a vyberali druhy, ktoré boli menej horké, než ostatné. Práve purpurové mrkvy boli o niečo chutnejšie. Ich postupným šľachtením došlo pri niektorej odrode k mutácii DNA a vďaka čomu sa mrkva sfarbila do oranžova. Tieto typy mrkvy sa stali populárnymi a pestujú sa po celom svete dodnes.
6. Kečup je súčasne tekutý aj tuhý
Kečup je zmesou vody, cukru, octu, paradajok, zahusťovadiel a korenia. Každý, kto sa ho už pokúšal dostať z fľaše vie, že sa dokáže správať veľmi nepredvídateľne. Je to preto, lebo ho radíme do kategórie tzv. nenewtonovských tekutín. Takéto typy tekutín sa môžu správať raz ako tekutina, inokedy ako pevná látka. Je to spôsobené silou, ktorá sa na ne vyvíja, a súčasne aj spôsobom a časom, akým na tieto tekutiny sila pôsobí. Medzi ďalšie nenewtonovské tekutiny patrí napríklad láva, farba, arašidové maslo, zubná pasta, alebo aj krv.
7. Pomaranče nie sú oranžové, keď rastú vo veľmi horúcom prostredí
Kôra pomarančov sa sfarbí do oranžova, ak sa chladné počasie strieda s teplým obdobím. Takže v krajinách s tropickým podnebím ostávajú pomaranče zelené, aj keď zvnútra dozrejú.
8. Kivi sa kazí rýchlejšie, ak sa skladuje s jablkami a paradajkami
Z jabĺk, paradajok a banánov sa uvoľňuje plyn etylén, ktorý spôsobuje rýchlejšie kazenie niektorých druhov ovocia a zeleniny. Spúšťa kaskádu chemických reakcií vo vnútri plodín, vďaka čomu dochádza k ich dozrievaniu. Niektoré druhy ovocia, ako banány, produkujú etylén a súčasne sú naň citlivé. Ak uložíme banán do uzavretého vrecúška, sám dozreje.
9. Otvárače na konzervy boli vynájdené 48 rokov po vynáleze konzerv
Jedlo bolo po prvý raz konzervované v roku 1810. Otvárače na konzervy však boli vynájdené až v roku 1858. Dovtedy bolo najjednoduchšie otvoriť konzervu kladivo a dlátom.
10. Veľrybí sliz sa kedysi používal ako príchuť do zmrzliny
Najstarší recept na zmrzlinu, ktorý vznikol v šesťdesiatych rokoch 17. storočia, zahŕňal ambru – vzácnu voskovitú látku, ktorú vytvára vorvaň tuponosý a vylučuje ju do mora. Čerstvá ambra nepríjemne zapácha, ale postupom času sa jej vôňa mení na príjemnú a sladkú.
Zdroj: 100 faktov, ktoré musiš poznať – Jedlo, Svojtka, 2019
Titulná foto: Pineapple Supply Co. on Unsplash
