Fitness trénerke Evke Dvoráčkovej pomáha tvrdohlavosť plniť si svoje sny

Odchod do Dubaja si vôbec neplánovala, no nakoniec sa táto krajina stala jej novým domovom. Spolu so svojím manželom a dvojičkami Adamkom a Dávidkom si tu žije svoj život „modernej Popolušky“. Viac o svojom živote nám povedala akčná mama, fitness trénerka a bývalá modelka Evka Dvoráčková.

Dozviete sa napríklad aj to: 

• ako sa spoznala so svojím terajším manželom
• kedy objavila svoju lásku k športu
• prečo je tvrdohlavosť jej najlepšou vlastnosťou
• ako sa žilo v Dubaji počas pandémie
• aké bolo jej tehotenstvo a v čom ju prekvapilo materstvo

Evka, už niekoľko rokov žijete v Dubaji. Prečo práve Emiráty? Ako k tomu došlo?

To je krásny príbeh. Keď som mala čerstvých 23 rokov, stretla som môjho muža. Dnes to už poviem bez obáv – spoznali sme sa cez internet. Nie v žiadnej zoznamke, ale na sociálnej sieti. A úplne instantne sme sa do seba zamilovali. Môj manžel (chalan zo Slovenska, aby bolo jasné) žil vtedy už nejaký čas v Dubaji. Ja sa priznám, že som ani netušila, kde Dubaj je. Nič som o Emirátoch nevedela.

Tak isto som nevedela ani jazyk. Angličtinu som sa začala učiť pár mesiacov pred odchodom vo večernej škole popri práci v kancelárii. Lenže viete, keď sa zamilujete tak šialene, ako my dvaja, tak nemôžete inak. Všetko som tu hodila za hlavu, zbalila si jediný kufor a išla. Za mužom, ktorého som predtým nikdy naživo nevidela. Poznali sme sa cez telefón, maily a fotky. Dnes sme spolu 17 rokov, máme harmonické manželstvo a dve krásne deti. Moderná Popoluška. Rozprávky sa dejú.

Aká je vaša akčná vlastnosť?

Ak mám vypichnúť jedinú vec, tak to bude odhodlanie a tvrdohlavosť. Ja viem, poviete si, čo je už na tvrdohlavosti dobré? Veru, vie byť príťažou, ale aj pomocníkom pri dosahovaní cieľov. Keď si niečo zaumienim, neriešim, koľko mi to bude trvať dosiahnuť, ani aká tŕnistá cesta ma čaká. Stále vidím pred sebou ten cieľ. A nič ma neodradí. Takže tvrdohlavosť sa aj vypláca.

Ste naozaj veľmi akčná mama, čo sa týka športu. Kedy ste prepadla tejto záľube?

Cvičiť som začala už v 16-tich. Vtedy som prvýkrát vstúpila do posilky a totálne som tomu prepadla. Strašne mi imponovali tie silné baby, ktoré tam chodili. A to, že tam všetci boli takí priateľskí a milí. Najprv som cvičila pre peknú postavu. Po príchode do Dubaja som sa tu 8 rokov venovala modelingu, preto som chcela byť predovšetkým pevná a štíhla. Keď som potom túto prácu zavesila na klinec, urobila som si trénerskú školu a začala ma viac fascinovať sila. Silové tréningy boli môj relax a veľmi ma to bavilo. Vďaka tomu som bola oveľa silnejšia, než by ľudia čakali. Vždy ma pobavilo, ako chlapov vyviedlo z miery, keď videli, koľko udvihnem.

Zúčastnila ste sa aj viacerých triatlonov. Čo vás k tomu motivovalo?

Keď sa nám narodili deti, presťahovali sme sa z centra Dubaja do komunity, ktorá viac vyhovuje rodinnému životu. Hneď vedľa je cyklistická dráha, čo spôsobilo, že sme si s manželom kúpili bicykle. Pri bicyklovaní si človek dokáže skvele prečistiť hlavu a urovnať myšlienky. Po roku a pol cyklistiky som začala pokukovať po triatlone. No malo to dva háčiky. Z duše som nenávidela beh a nevedela som plávať kraula.

No, ako som spomínala, tvrdohlavosť sa niekedy aj vypláca. Zaťala som sa, pretože som ten triatlon veľmi chcela. Začala som behať a naučila som sa plávať. Prvý triatlon som preplávala s hlavou nad vodou. Potom som si najala trénera, aby som si zlepšila plavecký štýl. Pri druhom triatlone som chytila vo vode paniku a už ma chceli zachraňovať. Plávanie v mori je totiž úplne iné, ako plávanie v bazéne. Stačí, že sa niečo okolo vás šuchne … Povedala som si, že toto sa mi už nestane a celý január a február som trénovala v mori. V studenej vode. Na nasledujúcich dvoch triatlonoch už žiadna panika neprišla.

Ak niečo chcete, choďte si za tým. Nepremýšľajte, koľko času a úsilia vás to bude stáť. Na tom totiž vôbec nezáleží. Ten čas bude plynúť tak či tak. A keď sa potom budete obzerať späť, budete spokojnejší, že ste ten čas nepremrhali, ale využili. Je jedno, či budete tam, kde ste chceli pôvodne byť. Dôležité je, že ste sa pohli, niečo sa naučili a niekam sa posunuli. Takto žijem ja.

Ste mamou dvoch krásnych chlapcov. Aké bolo tehotenstvo s dvojičkami? Cvičili ste aj počas tehotenstva?

Ja som mala fantastické bezproblémové tehotenstvo a som za to vďačná. Nebolo mi zle, neopúchali mi nohy, nič ma nebolelo. Cítila som jedine obrovskú únavu, čo je pochopiteľné, keďže som čakala dve deti. Našťastie mi bolo tak dobre, že som mohla byť celý čas aktívna. Alebo mi bolo dobre práve preto, že som bola aktívna? Pravda bude niekde uprostred.

Celé tehotenstvo som cvičila aj silovo s činkami. Až do samotného pôrodu. Ale hneď podotknem, že hoci som mala bezproblémové tehotenstvo, všetko prebiehalo pod dohľadom lekárov. Všetky svoje tréningy som konzultovala aj s nimi. Každý z nich mi však vravel to isté – robte to, čo doteraz, pretože očividne vám to robí dobre. A tak aj bolo. Okrem posilňovne som ešte veľa chodila peši. Bývali sme v 38-poschodovej budove a ja som si ju zvykla vystúpať niekoľkokrát hore a dole.

Zmenilo vás v niečom materstvo?

Určite zmenilo. Z praktického hľadiska som sa naučila si ešte lepšie organizovať čas. A z ľudského – som oveľa citlivejšia na násilie, najmä na to páchané na deťoch. Niektoré filmy, dokumenty a reportáže ani nemôžem pozerať, lebo mi je z toho úzko. Deti upratali aj môj rebríček hodnôt. Oveľa menej mi záleží na materiálnych veciach a niektoré maličkosti majú pre mňa väčší význam, než predtým.

Zažili ste nejaký ten AHA moment, keď predstava života s deťmi bola nakoniec úplne odlišná od reality?

Ten zažívam stále. Oni vôbec nevedia udržať taký poriadok, ako by som si predstavovala. 😀 Ja som skôr taká minimalistka. V mojom priestore nemám rada veľa vecí. Nenájdete u nás sošky, dečky a suveníry z dovoleniek. Mám rada čisté prázdne priestory. No skúste toto pri dvoch 5-ročných chlapcoch. 😀 Hračky mi nosia aj do spálne, dvere olepujeme ich kresbami a naša krásna minimalistická chladnička je plná farebných magnetiek. Ale stojí to za tú radosť v ich očiach. To, akí sú pyšní na seba, keď niečo vystavujeme. Na minimalizmus ešte príde čas neskôr. Teraz si vychutnávam plný dom detí a to, že po sebe všade zanechávajú „stopy“.

Čo vám v Dubaji najviac chýba zo Slovenska?

Rodina, priatelia, príroda. A horčica s tatárskou omáčkou! Ale tie si pravidelne nosíme. 😀

V čom sú najväčšie rozdiely (ľudia, systém, …) v porovnaní so Slovenskom?

Emiráty sú úplne iný svet. Hoci je to moslimská krajina, je veľmi moderná a otvorená svetu. Neplatí to však všade. Dubaj je zo všetkých siedmych najuvoľnenejší. Sú tu diskotéky, bary, koncerty, opera, bravčové mäso, pláže a plážové kluby aj špičkové športoviská. Jeho protikladom je napríklad emirát Sharjah, ktorý je zase veľmi konzervatívny. Ako jediný z emirátov má zákonom zakázaný alkohol a udržiava stále živé najprísnejšie zákony slušnosti a konzervatívne pravidlá pre mužov i ženy.

Šport je v Dubaji veľmi podporovaný. Koná sa tu množstvo medzinárodných súťaží. Na podporu zdravia obyvateľstva je vydávaných množstvo prostriedkov a športu je dokonca venovaný celý jeden mesiac. Kampaň sa vola Dubai 30×30 a začína sa koncom októbra. Cieľom je, aby každý, kto sa zúčastní, po dobu 30 dní strávil aspoň 30 minút športom. V meste a na plážach sa v tomto období koná množstvo sprievodných aktivít. Všade sa cvičí. Zadarmo a vo veľkom. Od zumby, cez fitness, beh, tanec, čokoľvek si spomeniete. Pomocou aplikácie si viete zistiť, čo si kde môžete zacvičiť. Je to super.

O moslimských krajinách je známe, že sú netolerantné voči ženám. Stretla ste sa s tým?

Nie, neplatí, že by sa tu neúctivo správali k ženám. Práve naopak. Ku ženám si tu nikto nič nedovolí. Neexistuje, aby na vás niekto na ulici popiskoval či pokrikoval. Za oplzlé gestá je tu veľká pokuta, trestné je dokonca aj ohováranie. Ja sa tu cítim veľmi bezpečne a slobodne.

V Dubaji je takmer nulová kriminalita. Jedlo od výmyslu sveta dostupné kedykoľvek. Kvalitné potraviny. A takmer žiadne dane. Vlastne máte každý deň po práci pocit, že ste na dovolenke. A pred prácou si môžete zabehať či zajazdiť na niektorej z upravovaných cyklotrás.

Autom je to relatívne kúsok aj do Ománu, kde je krištáľovo čisté modré more a voľne žijúce delfíny. Mňa veľmi baví práve tá rozmanitosť kultúr. Sú tu ľudia z každého kúta sveta, nosia rôzne odevy, majú rôzne sviatky. V podstate sa tu slávi všetko. Ramadán aj Vianoce; Diwali aj Čínsky Nový rok. Každý v rámci svojej komunity, samozrejme. Ale obchodníci vám dajú vedieť o všetkom a nikto s tým nemá problém.

Aby to ale nevyznelo až príliš dobre, sú tu aj veci, ktoré nie sú ideálne. Napríklad tu nie je taká tá naša príroda. Nie sú tu lesy. Nahrádza ju umelo vysadená zeleň, ale to nie je celkom ono. Letá sú tu hrozne horúce. začínajú sa približne začiatkom mája a trvajú do polky októbra. Teplota sa tu vtedy bežne pohybuje okolo 38-48 stupňov Celzia v tieni. Predstavte si, koľko je to na slnku. Veľmi málo tu prší. Tých pár mesiacov človek trávi najmä vnútri alebo v chladených bazénoch. Športujem buď skoro ráno alebo neskoro večer. My toto obdobie trávime preto radšej v Európe, väčšinou na Slovensku. Minulý rok to dokonca vďaka pandémii boli 4 mesiace. Nie všetko, čo tá pandémia priniesla, bolo napokon negatívne.

Ako sa pandémia dotkla vášho života a celkovo života Emirátoch?

Dubaj už od leta 2020 funguje v režime akoby pandémia nebola. Jediné, čo ju stále pripomína sú povinné rúška a odstupy. To tu všetci naozaj dodržiavajú. Pri porušení týchto pravidiel totiž hrozia vysoké pokuty. Začiatok pandémie bol však iný. Na prelome marca a apríla 2020 sme mali úplný zákaz vychádzania na tri týždne a nočný zákaz vychádzania trval až do leta. Okrem potravín, lekární a obchodov s domácimi potrebami bolo všetko komplet zatvorené niekoľko mesiacov. Deti do 12 rokov tiež nesmeli nikam chodiť. Tá jar bola naozaj náročná.

Školy, ktoré boli od marca zatvorené, museli v septembri vymyslieť spôsob, ako vyučovať. Deti sú rozdelené do buniek v rámci triedy, ktoré sú oddelené plastovými predelmi, a tak sa spolu nestretne viac ako 8 vždy tých istých detí. Triedy sa vôbec nemiešajú a aj prestávky deti trávia v triede. Vďaka tomu mohli školy pokračovať s výučbou. Kto ale chcel, mohol sa rozhodnúť pre výučbu online. Ak by sa v škola náhodou objavil covid, tak na testy a do karantény ide celá trieda alebo celá škola. To už záleží na škole, ako sa rozhodne.

No očkuje sa tu vo veľkom. Emiráty sú tuším druhou najzaočkovanejšou krajinou sveta. Už by to malo byť okolo 60% obyvateľstva. Ja som bola zaočkovaná už v januári. Musím povedať, že pandémiu tu zvládli na výbornú.

Na vašom Instagrame to vyzerá, že si stále udržiavate dobrú náladu. Je to tak? Či sa občas vyskytnú aj nejaké „mraky“?

Samozrejme, že áno. Veď kto ich nemá? Ale ja som celkovo veľmi šťastný a j človek. Teším sa z vecí, ktoré si mnohí nevšímajú. To bude ten kľúč. Každý deň si uvedomuje, aké som mala v živote obrovské šťastie. Už len tým, kde som sa narodila, že som nikdy netrpela hladom, mala som celý život strechu nad hlavou a milujúcich rodičov. A dnes mám manžela, ktorý ma miluje a podrží ma za každých okolností. Vďačím mu za veľa. Nič iné ku šťastiu nepotrebujem. Mám viac, ako väčšina tohto sveta. Nechcem, aby to vyznelo inak ako vďaka. Som pokorná. Som vďačná. Som šťastná.

Uvažujete o tom, že sa niekedy vrátite na Slovensko?

Uvažovali sme nad tým, ale potom prišla pandémia a ja som totálne zmenila názor. Možno to raz príde. Nikto nevie, čo presne ho čaká. Ja som momentálne veľmi šťastná a vďačná za to, kde som. Ale Slovensko je môj domov, milujem ho a nikdy sa to nezmení. Ktovie, možno sa raz predsa len vrátim natrvalo.

Aké je vaše obľúbené jedlo?

Zeleninové polievky, celkovo zelenina a všetko ázijské. Napríklad Tom Kha gai polievka.

Aké sú vaše tipy, vďaka ktorým sa udržiavate fit?

Šport, zdravá vyvážená strava a dostatok spánku. A tiež psychická pohoda a oddych. Nemôžete ísť stále naplno, lebo vyhoríte.

Kedy ste boli naposledy šťastná?

Ja som šťastná každučký jeden deň. Veľa som v živote cestovala a videla. Zaujíma ma, ako sa kde žije. rada sa rozprávam s ľuďmi, aby som spoznala ich životy. To sú zážitky, ktoré formujú vaše vnímanie. Často si neuvedomujeme, ako veľa máme. Spoznala som ľudí bohatých aj chudobných. A niekedy tí chudobní boli dokonca šťastnejší. Tešili sa z vecí, ktoré tí bohatí už nedokázali oceniť. Vždy si teda pripomínam, aké máme v živote obrovské šťastie, o ktoré sme sa ani nemuseli pričiniť. Proste sme sa narodili privilegovaní a je na nás, ako s tým naložíme.

Aká je podľa vás „akčná mama“?

Za mňa je to každá mama, ktorá dokáže skĺbiť materstvo a svoje záujmy. Miluje svoje deti, aktívne ich vychováva a tvaruje, ale nezabúda pri tom na seba. Neuznávam názor, že po príchode detí sa im matka musí obetovať na svoj úkor.

Ani mama, ktorá sa popri deťoch venuje svojim aktivitám určite nie je sebecká. Deti sa učia pozorovaním . Pre mňa taká mama deťom ukazuje, že na seba netreba zabúdať. Že je potrebné na sebe pracovať. Že je dôležité mať sny a disciplínu.

Moje deti majú akčnú mamu, ale viem, že sú na mňa pyšné. Vidia, koľko športujem, a že tým trávim veľa času. Ale keď idem niekam na závody, nadšene ma vítajú doma a tešia sa z mojich úspechov spolu so mnou. A presne takto som spokojná.