Petra alias Zmätky matky: Humor je na to, aby človek pobavil sám seba
Influencerka a mama dvoch detí Petra alias Zmätky matky sa so životom a materstvom pasuje cez humor. Na svojich sociálnych sieťach sa rozhodla ukázať realitu dní materskej dovolenky. Motiváciou jej bola snaha priniesť do tohto sveta viac necenzúrovaného pohľadu na materstvo a život s deťmi. Podarilo sa jej to? Posúďte sami a prečítajte si 32 otázok, ktoré jej položila naša Barborka.
1.Ahoj, Peti, ako sa máš?
Výborne. V žilách mi koluje čerstvá dávka kofeínu, v žalúdku mám Margotku a deti spia. Cítim, že toto je vrchol dnešného dňa.
2. Ako prežívaš túto zvláštnu dobu?
Myslím, že za posledný rok som vystriedala v súvislosti s covidom všetky dostupné pocity. Od paniky cez ustrnutie, rezignáciu, vzopätie. A tieto stavy tak nejak plynule striedam jeden za druhým. Jediné, čo som si nedovolila, je ignorácia.
Pre mňa, ako matku na materskej, sa život až tak nezmenil. Teda, s mužom na homeoffice a zatvorenou škôlkou pre staršieho Mr. R sa toho vlastne zmenilo dosť. Z každodenného života je pre mňa najstresujúcejšie nakŕmiť všetkých tak, aby boli spokojní. Keď sú hladní, menia sa na nevypočítateľné beštie a to si proste v trojizbovom byte, kde má byť aspoň trochu ticho na prácu, nemôžem dovoliť. Sú dni, keď mám pocit, že sa celý môj život točí len okolo varenia, krájania, pripravovania, umývania a odkladania riadu.
3. Môžeme ťa poznať z tvojho blogu Zmätky matky. Kedy si s ním začala?
Moje prekvapivé zistenia zaskočenej prvomatky som začala zdieľať pár mesiacov po narodení Mr. R začiatkom roka 2017. Nekonečné hodiny kojenia som trávila scrollovaním Instagramu a pomaly, ale isto, som sa prepadala stále hlbšie do instapekla plného ideálne pôsobiacich mamičiek s načesanými a vždy usmiatymi deťmi, navarenými zdravými kašičkami a upratanými obývačkami. Na vyváženie som sledovala aj zopár reálnych mám, boli to ale všetko Američanky. A tak som sa rozhodla, že aj naše končiny si zaslúžia viac necenzúrovaného pohľadu na materstvo a život s deťmi. Začala som teda Instagramom @zmatkymatky a blog som si založila až neskôr.
4. Vždy si túžila byť mamou?
Vôbec nie. Ja nie som plánovací typ a veľmi málo premýšľam nad budúcnosťou. Asi som to brala ako samozrejmosť a nepotrebovala som to riešiť, až kým to nenastalo. Tradičná fáza nazerania do kočíkov u mňa nikdy neprebehla. Keď tak nad tým rozmýšľam, vlastne ma bavia deti až po tom, ako začnú trochu rozprávať. (smiech)
5. Tvoj Instagram je plný reálnych fotiek zo života matky. Vnímaš, že sa materstvo dosť prikrášľuje?
V prvom rade si myslím, že by sa pojem „materstvo“ v bežnej reči mal vymeniť za pojem „rodičovstvo“. Deti majú predsa rodičov dvoch, no nie? O rodičovstve sa v súčasnosti dosť nerozpráva. Keď si vezmeme, že drvivá väčšina dospelej populácie sú rodičia v nejakej fáze rodičovského vývoja, je až prekvapivé, ako málo sa téma rodičovstva rieši v médiách, vo vzdelávaní, ale aj v politike. A ak, tak je to viac než povrchné, často priam parodizujúce alebo vyhrotené. Myslím, že za tým stojí patriarchálne nastavená spoločnosť orientovaná výlučne na výkon, ktorá považuje rodičovstvo za normu, ktorej sa netreba venovať. Keď máš deti, spĺňaš spoločensko-kultúrnu škatuľku a tým záujem spoločnosti o teba končí, zariadiť sa máš sama. Keď zas deti nemáš, si vystavená spoločenskému tlaku a nárokom.
A práve z toho tlaku na výkon vyplýva aj prikrášľovanie materstva. Veď kto si už dovolí ukazovať svetu vlastné zlyhania? Kto sa odváži ísť s kožou na trh a napísať o svojich pocitoch a trápeniach? Rozumiem tomu, že to veľa ľudí nerobí, nechce a ani nedokáže. Nezazlievam im to. Len si myslím, že aby mohol byť svet v rovnováhe, potrebujeme vidieť celý obraz a nie len jeden jeho dokonalý fragment. A to platí aj o rodičovstve.
6. Ako sa cítiš ako dvojmama?
Mať dve deti je fuška. Na jednej strane je fajn, že pri druhom dieťati už človek vie, čo ho čaká (aspoň rámcovo). Na druhej strane, keď po vás každú chvíľočku chcú všetko dvakrát, alebo nedajbože každý z nich chce niečo, čo logicky vylučuje to, čo chce ten druhý, je to na nervy. Jeden chce uspávanku, druhý kričí „dosť, stačí“ a keď nestíchnem, tak reve. Ak mu vyhoviem a prestanem spievať, začne fňukať prvý, že nespievam. To aby sa z toho mama zbláznila.
7. Ako si si predstavovala rolu matky ešte pred tým, ako si sa ňou stala?
Mama bola v mojich očiach vždy moja mama. To, že bude mama raz aj zo mňa, mi došlo, až keď mi položili na brucho malého fialového mimozemšťana na pôrodnom boxe. Predtým som to absolútne neriešila. Keď mi môj muž pár mesiacov po svadbe povedal, že by sme sa mohli zo svadobnej cesty vrátiť s bábom v bruchu, rozdýchavala som to asi dva mesiace. Potom sme odišli do Austrálie a za chvíľu som nič netušiac skákala bungy jumping na Novom Zélande aj s chudákom Mr. R pod srdcom. Teda vlastne nad srdcom, lebo som bola dolu hlavou.
8. Aké boli tvoje tehotenstvá?
Prvé tehotenstvo bolo bezproblémové. Cítila som sa ako majsterka sveta. Vlasy som mala krásne a husté, na desiatu som jedla zdravé ovocné mištičky s jogurtom a chia semienkami, chodila som na jogu a predpôrodný kurz a vôbec, ale vôbec mi nedochádzalo, že po tehotenstve a pôrode sa môj život otočí naruby.
Druhé tehotenstvo? Ani neviem, že nejaké bolo. Ale nie preto, že by prebiehalo hladko a pokojne, to vôbec nie. Nemala som naňho čas. Či skôr, neurobila som si naň čas. A to sa mi potom vracalo v rôznych zdravotných komplikáciách. Koncom posledného trimestra mi to docvaklo a dosť som to ľutovala. Čas ale neoklameš. Prišiel cisársky rez a Lady L bola na svete.
9. Aká mama vlastne si? Ako sa vidíš?
Som mama s kruhmi. S kruhmi pod očami od nevyspatia, lebo potrebujem chvíľu pre seba osamote a to ide len vtedy, keď deti spia. S kruhmi pod pazuchami, lebo sa im snažím splniť každú blbosť, ktorú si vymyslia. S kruhmi od špinavých tanierov na stole, lebo upratovanie má u mňa prioritu č. 538. A v neposlednom rade s otlačeným kruhom od gumičky na ruke, lebo vždy optimisticky dúfam, že to zvládnem štýlová a krásna s rozpustenými vlasmi a nikdy mi to nevyjde. Skončím so strapatým drdolom na vrchu hlavy. Som proste mama ako každá iná.
10. Čo ti pomáha zvládať tie náročnejšie dni s deťmi?
Humor. Veľa humoru. Nosím si humor v hlave a snažím sa obklopovať ľuďmi, situáciami, profilmi, knihami a hocičím srandovným. Vymyslela som si aj životné motto, ktorým sa riadim, fúúú, možno aj 15 rokov: Humor je na to, aby človek pobavil sám seba. To, že sa bavia ostatní, je už len bonus. Sú dni, kedy mi ani vlastné vtipy nepripadajú smiešne a to je už potom zlé. To sa uchyľujem k jednoduchým cukrom, kofeínu a telke pre deti.
11. Ako by si definovala pojem „akčná mama“?
Ako mama som sa naučila, že žiadne pojmy, definície ani škatuľky neexistujú. Každá mama je iná a inak v materstve funguje. Pre každú je „byť akčnou“ niečo iné. Pre mňa je rovnako akčná mama, ktorá vyráža s deťmi na rôzne výlety, cestuje alebo kávičkuje po meste, ale aj tá, ktorá s deťmi rada tvorí, číta, učí sa niečo nové. Akčná mama môže byť aj mama, ktorá je akčná úplne mimo detí, pracuje, podniká, vzdeláva sa, kariérne rastie. Akčná mama je proste žena, ktorá je akčná a mama zároveň.
12. Prosím, doplň vetu: „Mamy by boli šťastnejšie, keby..“
…nemali očakávania. Očakávať, že sa niekto bude nejako správať, je veľmi obmedzujúce a stresujúce. O to viac, keď mu o tom, čo od neho očakávame, ani len nepovieme. Očakávať od detí, že sa budú správať predvídateľne a podľa našich predstáv, je rovnako hlúpe, ako očakávať, že sa bude podľa našich predstáv správať ľubovoľný človek na ulici.
13. Tvoríš krásne omaľovánky pre deti. Je to tvoja forma psychohygieny?
Ó áno, jedna z foriem psychohygieny je kreslenie, ku ktorému sa v súčasnosti tak trochu vraciam. Mala som k nemu blízko vždy, len som na to posledné roky zabudla. Dizajn, interiér, architektúra a umenie ma zaujímajú aj profesne.
Foriem psychohygieny mám ale viac. Vyventilovať sa mi pomáha aj instagram a komunita, ktorá je okolo @zmatkymatky, offline zdieľanie s kamoškami, písanie a chvíľky osamote.
14. Ako ešte rada relaxuješ?
Rada konzumujem. Jedlom počnúc, instagramovým feedom končiac. (smiech)
15. Tvoje obľúbené slovenské mesto?
Milujem Košice. Som stále srdcom, dušou a prízvukom východniarka, aj keď už pätnásť rokov žijem mimo.
16. Keby si sa mohla teraz niekam teleportovať, kam by to bolo?
Jednorazovo by som sa chcela teleportovať do Japonska. Najedla by som sa ramenu do prasknutia a oddýchla si v zenovej záhrade. Ak by bola možnosť využívať pravidelnú teleportovaciu linku, vybrala by som si trasu Praha – Košice, kde mám rodinu.
17. Máš obľúbené ročné obdobie?
Mám. Zaujíma niekoho aj aké? Zimu. Ale takú snehovú alebo mrazivú, nie sivú pražskú pľačkanicu. Táto posledná zima bola skvelá. Sánkovať sa s výhľadom na pražskú panorámu bolo super.
18. Dokážeš charakterizovať svoj životný štýl jednou vetou?
Nedokážem (smiech). Ani len neviem, z akých životných štýlov by som si mala vyberať. Aké sú životné štýly? Existuje nejaká kategorizácia? Asi by som si to mala doštudovať. Poznám len zdravý životný štýl a ten sa ma veľmi netýka.
19. Aké je tvoje obľúbené jedlo?
Donedávna som hovorievala, že moje obľúbené jedlo je to, ktoré si nemusím uvariť sama. Už som to ale vylepšila. Je to jedlo, ktoré si nemusím uvariť sama a nemusím po ňom ani umyť riad.
20. Aká je tvoja najobľúbenejšia farba?
Farba čistej kuchynskej linky a poskladaného prádla.
21. Máš momentálne rozčítanú nejakú knihu?
Mám. A veľa. Som notorický rozčítavač. O to viac sa teším z toho, keď nejakú knihu dočítam. Čítam naraz vždy nejakú populárno-vedeckú knihu, beletriu, knihu o výchove alebo sebarozvoji a k tomu aspoň 5 detských knižiek. Momentálne je to v poradí Prečo spíme od M. Walkera, Medvedín od F. Backmana (to je už asi šiesta kniha, ktorú od tohto autora čítam a všetkým rodičom vrelo odporúčam jeho Co by můj syn měl vědět o světě), popritom listujem typológiou osobnosti Ani mámy nejsou stejné (Š. Miková).
22. Tvoja najobľúbenejšia hudobná skupina?
Ak sa to meria podľa počtu hravosti v Spotify, tak je to Miro Jaroš.
23. Máš nejaký obľúbený film, ktorý si videla už viackrát?
Výborná otázka! Všetky filmy, z ktorých si niečo pamätám, spadajú do predpôrodného obdobia. Odvtedy sa filmy, ktoré si pustím, ako zázrakom menia na seriály. Buď totiž vďaka permanentnej spánkovej deprivácii pri filme zaspím, alebo ma to po siedmom prerušení kvôli, podotýkam, nie môjmu pitiu, cikaniu alebo strachu z tmy, prestane baviť. Mám ale veľmi rada napríklad film Polnoc v Paríži.
24. Čo ti dokáže pomôcť, ak máš zlý deň?
Zvládnuť stres mi pomôže aspoň pár minút osamote. Chvíľka, kedy sa môžem upokojiť a vykričať si v hlave všetko to, čo nechcem vykričať ľuďom naokolo. Taký bežný zlý deň mi pomáha zvládnuť Doktorka Plyšáková, čokoláda a vykopať sa s deťmi von, aj keď sa mi nechce.
25. Čo ťa naposledy nahnevalo?
Na to sa ani nechcem rozpomínať. Ale myslím, že to boli šovinistické reči nejakého premúdrelého politika.
26. Čo ťa naposledy potešilo?
Mňa vždy náramne poteší, keď mi Mr. R večer pred spaním vyzná lásku. To sa rozpustím a v momente zabudnem na všetky nervy, ktoré sme spolu ten deň mali.
27. Čo ťa naposledy dojalo?
Keď mám dojímavý deň, tak ma dokáže dojať aj reklama na psie žrádlo (ale oni ich tak robia, aby boli dojímavé, že?). Dnes ma ale dojal záver dokumentu Patrika Paulínyiho o jeho Ceste hrdinov SNP, kde hovoril o láske a odhodlaní rodičov chlapca s detskou mozgovou obrnou. Celý dokument je veľmi inšpiratívny a pekne spracovaný.
28. Kedy sa cítiš najkrajšou?
Keď sa dobre vyspím, v kúpeľni nahodím tvár a vlasy preženiem pod žehličkou. Vyjdem von a je príjemne, takže nie som hneď mokrá od dažďa ani od potu. Slnko mi vytiahne pehy a vybieli zuby.
29. Keby si mala povedať tri najdôležitejšie veci, ktoré ťa život naučil. Ako by zneli?
Rozmýšľam nad touto otázkou a trochu si ju uľahčím, dobre? Poviem vám tri veci, ktoré mi povedal môj muž a zmenil mi tým život. Môže byť?
- Pokoj bez problémov nie je základný stav pre život. Väčšinu času máš nejaký problém. Ak chceš byť šťastná, musíš mať rada svoje problémy.
- Ak si myslíš, že si špeciálna, musíš si uvedomiť, že si to o sebe myslí ďalších 8 miliárd ľudí na zemi.
- Akokoľvek sa rozhodneš, svoje rozhodnutie ži a nesnívaj o ostatných možnostiach. Tie budú vždy len fantáziou a tá je vždy krajšia ako skutočnosť
- A ešte jeden bonus. V najlepšom treba počkať!
30. Ako si predstavuješ šťastie?
Šťastie je pre mňa, keď sú všetci, ktorých mám rada, spolu.
31. Čo ťa naučilo materstvo?
Oh, toho je veľa. Naučilo ma dívať sa na veci z viacerých uhlov ešte predtým, ako dôjde ku konfliktu. Naučilo ma, že režim, pravidelnosť a rituály nie sú hlúposti, ale pomocníci, keď si ich správne nastavíme. Vyvrátilo mi kopec vecí, ktoré som si o sebe myslela. Napríklad odhalilo, že nie som až taká trpezlivá, za akú som sa považovala a som oveľa viac poriadkumilovná, ako som si myslela na strednej.
32. Aký je tvoj nesplnený sen?
O svojich snoch hovorím veľmi nerada. Už sa mi totiž párkrát stalo, že keď som sa s nejakým niekomu zdôverila, buď sa mi nesplnil, alebo som oň stratila záujem. Akoby tým vyslovením došlo k istej forme jeho naplnenia. A ja som veru dosť poverčivá, takže sny si nechám radšej pre seba a budem si ich plniť sama.
Sen je vlastne prvé štádium plánu. Ja mám všelijaké maličké sny každý deň a tie si poctivo plním. Niekedy je to káva s kamoškou na ihrisku, jarné závitky z vietnamského bistra na rohu, alebo prechádzka s mojimi obľúbenými výhľadmi na Prahu.
Peťu môžete sledovať na jej Instagrame.
Dá sa v rozhovore položiť až 32 otázok? Prišli sme na to, že aj keď sa zdá, že nie, ide to. My mamy sa vieme totiž rozprávať celé hodiny. Okrem detí máme svoju prácu a veľa iných aktivít. Sme akčné, rozlietané a okrem toho sme aj ženy a manželky. Systém rozhovorov #32otazokpre je jasný: 32 otázok pripravených na telo pre každú akčnú mamu. Tá by mala odpovedať bez veľkej prípravy, môže odpovedať jednoslovne, či dokonca otázku odmietnuť. 32 otázok bude ale vždy položených.
