Rozhádžte kvetinové bomby pri príležitosti Svetového dňa včiel
Úloha včiel je v našom ekosystéme nenahraditeľná. Hovorí sa, že keď zomrie posledná včela, zahynie ľudstvo. Faktom je, že konvenčné poľnohospodárstvo a urbanizácia nevytvárajú príliš vhodné podmienky pre tieto užitočné živočíchy. Na zvýšenie povedomia o dôležitosti opeľovačov preto OSN vyhlásila 20. máj za medzinárodný deň včiel.
Dátum tohto svetového dňa je spomienkou na výročie narodenia slovinského včelára Antona Janšu (20. mája 1734 – 13. september 1773), ktorý v 18. storočí bol pionierom moderných včelárskych techník v Slovinsku.
Mestské včely
Mnohí ľudia považujú včelu za nepríjemný a nebezpečný hmyz. O to viac, ak trpia napríklad alergiou na včelí jed. No včely nemajú v povahe púšťať sa do zbytočných útokov, pokiaľ sa necítia ohrozené. Na rozdiel od ôs či sršňov totiž nedokážu vytiahnuť svoje žihadlo po vpichnutí. Žihadlo včely má tvar malej kotvy a po vpichnutí ostáva zakliesnené v koži. Hoci včela po útoku odletí, čoskoro na to umiera.
Pokiaľ sa teda ocitnete v blízkosti včely, netreba sa začať oháňať, ani vykonávať prudké pohyby. Pravdepodobne ju len zaujal pach feromónov, ktorý inštinktívne nasleduje. Stačí sa jej opatrne vyhnúť a nechať ju ísť svojou cestou.
Novým trendom je prinášať včely a iné opeľovače z dedín do miest. Aký to má význam? Mesto má oveľa širšiu ponuku kvetov a kvitnúcich rastlín ako vidiecka krajina s monokultúrami. Ľudia tu pestujú kvety v parkoch, vo dvoroch, na balkónoch, je tu mnoho druhov okrasných stromov a kríkov. Takže pastva je vďaka tomu pestrá aj dostatočne dlhá. Vďaka tejto pestrosti je med z mesta chuťovo iný, nájdu sa tu dokonca také druhy ako mätový či gaštanový. Podľa odborníkov sa netreba obávať, že by v mede boli mestské škodliviny. Včela si do svojich zásob nič zlé nezaviečkuje.
Včelárove deti
Osvetu o dôležitosti včiel pre náš ekosystém šíria na svojom Instagrame aj dve mamičky Včelárove deti. To, ako sa k tomu dostali, aj o histórií včelárstva v ich rodine si môžete prečítať v tomto článku. Najprekvapujúcejšie však pre nich bolo, že mnoho ľudí nedokáže rozoznať včelu od osy. Akákoľvek edukácia je v tomto smere určite len prínosom.
Kvetinové bomby
Na podporuj Európskej občianskej iniciatívy „Zachráňme včely a farmárov“ vyhlásila Slow Food Europe „Výzvu na rozhádzanie kvetinových bômb“. Zmyslom tejto iniciatívy je upozorniť na potrebu zmien v prospech udržateľného poľnohospodárstva, ktoré rešpektuje farmárov, spotrebiteľov, zvieratá a celú planétu.
Od 20. do 23. mája odfoťte svoju ruku, ktorá drží vaše kvetinové bomby. Následne ich porozhadzujte a fotku svojej ruky zverejnite na sociálnych sieťach pomocou hashtagov: #FlowerBombChallenge #SaveBeesandFarmers
Ako si vyrobím kvetinovú bombu?
Kompletný popis aj s možnosťou podpísania petície za farmárov a včely nájdete na stránke skutocnezdravaskola.sk.
Kvetinová bomba je guľa, vytvorená z kompostu, hliny a semien. Kompost a hlina pôsobia ako nosič semien, aby ich bolo možné hodiť do diaľky, prehodiť cez steny alebo ploty na opustené pozemky, do záhrad, na neudržiavané zabudnuté priestranstvá.
Na výrobu kvetinových bômb budete potrebovať:
Semená divých / lúčnych kvetov (dajú sa kúpiť v semenárstvach, alebo v obchodoch so záhradkárskymi potrebami)
Hlinu
Kompost bez rašeliny
Vodu
Misku na prípravu zmesi
Zmiešajte 1 šálku semien s 5 šálkami kompostu a 2 až 3 šálkami ílovitého prášku (môžete namiesto neho použiť ílovitú pôdu) v miske. Rukami pomaly primiešavajte vodu, kým sa všetko nezlepí do pevnejšej hmoty. Zo zmesi vyformujte gule a nechajte ich usušiť na slnečnom mieste.
Pripravené semenné bomby vyhodíte do záhrady, na priestranstvá v okolí škôl, na zanedbané kruhové objazdy, opustené priestranstvá, kvetinové záhony, alebo aj do črepníkov.
A nezabudnite sa s nimi odfotiť a zdieľať vašu misiu na sociálnych sieťach.
Odporúčame vám, aby ste vo svojich kvetinových bombách použili semená divých kvetov. Budete tak mať väčšiu šancu prilákať opeľovače. Prečo? Druhy divých kvetov sú pôvodné alebo naturalizované rastliny, ktoré rastú samy bez kultivácie a pomoci. Mnoho opeľovačov pochádza tiež z tejto oblasti a budú vyhľadávať rastliny, ktoré rastú v ich prirodzenom prostredí. Je to súčasť plánu prírody: Kvetiny a opeľovače sa navzájom potrebujú, aby prežili!