NAČÍTAVAM

Začnite písať

MAGAZÍN ODPORÚČAME RODIČOVSTVO VZDELÁVANIE

Nie ste zlý rodič, ak dieťa nemá v škole samé jednotky. Ako mu môžete pomôcť rozvinúť jeho potenciál?

Redakcia
Share

Koncoročné hodnotenie svojich detí môže niektorých rodičov potešiť, iných ale zaskočiť či podráždiť. ako však reagovať na známky, aby sme dieťa neznepokojili? Opýtali sme sa na názory niekoľkých odborníkov z oblasti psychológie a školstva.

Väčšina vyučovania sa za posledný rok odohrala prevažne prostredníctvom online formy. Na tieto podmienky bol zo začiatku málokto pripravený a samotný spôsob výuky sa formoval takpovediac za pochodu. Viaceré štúdie sa zhodujú v tom, že sa to negatívne odrazilo na psychickom zdraví samotných detí. Navyše aj miera sústredenia je dokázateľne nižšia v domácom v porovnaní so školským prostredím.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Opýtali sme sa preto na názor viacerých odborníčok z oblasti psychológie, ako vhodne reagovať na výsledné hodnotenie žiakov. Vo všeobecnosti sa zhodli na tom, že rodič by sa mal o výsledky svojho dieťaťa zaujímať priebežne počas roka. Tak dokáže lepšie odhadnúť, kde má dieťa slabé miesta a odpozorovať faktory, ktoré vplývajú na jeho snahu.

Nie je vhodné dieťa hodnotiť paušálne, pretože každý vynikáme v niečom inom. Úlohou rodiča je vhodne posúdiť silné a slabé stránky dieťaťa a nájsť vhodnú cestu motivácie. Prečítajte si tipy samotných odborníčok v tom, ako u detí stimulovať ich potenciál.

Dobré známky nie sú zárukou dobrého života

Mgr. Katarína Slováková sa v praxi stretáva hlavne s dvomi javmi. Na jednej strane rodičia, pýtajúci sa, prečo im ich dieťa klame, zatajuje veci, známky, nepríde za nimi. Na druhej strane deti, ktoré nezvládajú, keď dostanú horšiu známku ako 1, popisujú, že keď nebudú mať čisté vysvedčenie, je to koniec, čo bude ďalej, čo budú robiť…

Problém vnímam v dvoch závažných veciach:

To rodičia neakceptujú horšie známky, svoje deti orientujú len na výkon

Dôležitý je výsledok a nie proces. Ocenenie prichádza len za dobrú známku, nie za snahu, ktorú do toho vložili a výsledok často ovplyvňuje množstvo iných faktorov (zle som sa v tú noc vyspala, neviem sa sústrediť, som unavená, bolí ma hlava, som v strese). Deti sú potom frustrované, sklamané, vedia, že do toho vložili množstvo snahy, no rodič bude sklamaný, lebo dostalo dvojku. U detí to vedie až k zníženému sebavedomiu, negatívnej sebahodnote, podceňovaniu, úvahám o samovražde.

Rodičia neberú ohľad na možnosti a schopnosti svojich detí

Každý máme talent na niečo iné. Niekto je lepší v matematike, niekto v dejepise, niekto v športe. No rodičia to nechcú pripustiť a miesto toho majú nereálne nároky a očakávania od ich detí. Namiesto toho, aby podporovali svoje dieťa v čom je dobré, očakávajú od neho top výsledky vo všetkých oblastiach. Niektoré detičky sú v určitých oblastiach naozaj slabšie a práve tam je vhodné oceňovať ich za snahu, bez ohľadu na výsledok.

Autor: Kelly Sikkema

Moje praktické rady pre rodičov:

  • Pokiaľ chcete, aby za vami vaše dieťa prišlo pre radu, porozprávať sa, zdôveriť sa, poprosiť o pomoc, nemôžete na neho zakaždým, keď sa tak stane, kričať. Deti sa potom boja a viac neprídu, resp. budú klamať, len aby predišli zlej reakcii. To neznamená, že môžete prirodzene reagovať a aj sa nazlostiť, ale aby to neostalo len pri tom. Nájdite si na svoje deti čas a dajte im pocit istoty, že ste tu pre ne, že ich vypočujete a spoločne sa pokúsite nájsť riešenie, nech prídu s čímkoľvek.

 

  • Neriešte s nimi veci v zhone, v aute, cestou do práce… Skúste si radšej nájsť 15 minút denne a choďte za nimi a porozprávajte sa spolu o ich dni. Verte, že pokiaľ ich budete počúvať, začnú postupne samy rozprávať zážitky. Keď vám niečo hovoria, počúvajte, nekritizujte ich, nemudrujte, neodsudzujte,  nepoučujte ich. Naozaj pokiaľ je vaša reakcia na všetko, čo vám dieťa povie krik, nepríde už za vami.

 

  • Určite za vami deti prídu s niečím, čo vás nazlostí, vytočí, kedy sa neubránite prirodzenej reakcii. Prečo by ale dieťa nemalo vidieť vašu prirodzenú reakciu? Ani svet tak nefunguje, že všetci počítame do 100 a reagujeme až po upokojení. Dôležité ale je, nech to neostane len pri výbuchu a kriku. Vysvetlite dieťaťu dôvod vašej reakcie, ale dajte mu istotu, že ste tu preňho a spoločne všetko vyriešite.

 

  • Deti od druhého stupňa a staršie reagujú na poučovanie vzdorom. Skúste sa ich miesto toho radšej pýtať a počúvať, pýtajte sa na jeho pohľad, vysvetlenie. Poraďte im, pokiaľ vás o to požiadajú, alebo to skúste samy nenásilne: “Ja, keby som bol na tvojom mieste, asi by som to skúsil takto. Čo ty na to? Čo si o tom myslíš?” Diskutujte s nimi, komunikujte, vymieňajte si názory.

 

  • A pokiaľ niečo nefunguje, ako by podľa vás malo, hľadajte príčiny – prečo to môjmu dieťaťu nejde, je nejaký objektívny problém? Čím to je? Navštívte lekára, psychológa, poraďte sa, či nejde o zdravotný alebo psychický problém. A na základe výsledkov hľadajte možnosti riešenia.

Uvedomme si, že dobré známky nie sú zárukou dobrého života. To, že je dieťa úspešné v škole neznamená, že tomu tak bude aj v živote po škole. Rozvíjajte a podporujte aj záujmy detí popri škole. Nepodliehajte tlaku okolia, neriešte, čo si myslia druhí ľudia. To, že vaše dieťa nemá v škole samé jednotky neznamená, že je hlúpe alebo že vy nie ste dobrý rodič.

Pokiaľ má rodič so svojimi deťmi aspoň nejaký vzťah, nestáva sa, že by došlo k nemilému prekvapeniu v deň vysvedčenia.

Autor: CDC

Hodnotenie výkonu na konci roka je aj hodnotením rodičov

PhDr. Silvia Dončevová, PhD. upozorňuje, že rodičia, ktorí majú so svojimi deťmi zdravý vzťah, svoji deťom sa aktívne venujú a vedú s nimi otvorený dialóg primeraný ich veku, nemôžu byť na konci roka zaskočení školskými výsledkami svojich potomkov. Ak sa tak deje, bude chyba na strane rodičov (čas venovaný deťom nie je dostatočne intenzívny ani kvalitný, komunikácia nie je otvorená a pod.).

Adekvátnou reakciou by teda nemalo byť iba hodnotenie výkonu detí na konci školského roka, ale najmä hodnotenie výkonu ich rodičov. Ak má rodič pocit neuspokojenia z výkonu svojho dieťaťa, mal by sa pýtať sám seba: čo som ja urobil pre to, aby bolo úspešnejšie? Ako veľmi jeho známky odrážajú jeho snahu a jeho schopnosti? Strach dieťaťa z vysvedčenia nie je strachom zo zlých známok, ale zo zlých reakcií rodičov. Na to, aby malo dieťa motiváciu svoj školský výkon zlepšiť, je potrebné oveľa viac, ako iba chváliť, odmeňovať a trestať. Je potrebné byť súčasťou školy.

Súčasťou vysvedčení by malo byť aj podrobnejšie slovné hodnotenie

Zaujímavé vyjadrenie nám poskytla aj Pavlína Čierna. Rodič sa má o skutočné príčiny zlého výsledného hodnotenia zaujímať, avšak nemalo by sa tak diať na poslednú chvíľu pred odovzdaním vysvedčenia. Záujem zo strany rodiča o celý proces, ktorým jeho dieťa prechádza, by mal byť priebežný. V prípade, že je rodič natoľko nespokojný, že by chcel vyžiadať osobitné preskúšanie, odporúčam, aby v prvom rade zistil, či si to želá aj dieťa a či je na to po všetkých stránkach pripravené.

Nik by nemal vytvárať na dieťa kvôli známkam neprimeraný nátlak. Nie každé dieťa takému tlaku dokáže odolávať, pretože je na rodičov citovo naviazané a niekedy môže cítiť prehnanú zodpovednosť i voči učiteľom. Ak napriek harmonickému vzťahu a podpore zo strany rodičov dieťa pociťuje strach zo zlých známok, je potrebná konzultácia s odborníkmi a so školským poradcom/poradkyňou. Dôsledky pretrvávajúceho stresu a pocitu nedostatočnosti môžu viesť u detí k závažným zdravotným problémom a narúšajú sa vzájomné vzťahy a dôvera.

Ďalšou možnosťou je nová prax učiteľov, ktorá výrazne obmedzí napäté situácie. Vhodná je pozitívna, veku primeraná hravá motivácia a priebežné čiastkové hodnotenia. Na základe skúsenosti s mojím dieťaťom, ktoré absolvovalo zahraničné štúdiá, odporúčam, aby dieťa súbežne k predmetom dostalo podrobnejšie slovné hodnotenie, kde sú pomenované jeho silné a slabé stránky a uvedené odporúčania.

Takáto prax pomáha aj učiteľom – formulujú plán, ktorým sa môžu v ďalšom období riadiť deti, ich rodičia, ale i oni formou individuálneho zamerania sa na konkrétne potreby dieťaťa.
Nedostatok osobného kontaktu môže zapríčiniť posun hodnotenia, napríklad ak je dieťa menej komunikatívne.

Avšak učitelia už majú rozvinuté rozličné sofistikované spôsoby, akými s deťmi komunikujú. Výučba v poslednom polroku bola oveľa systematickejšia, ako na začiatku pandémie, kedy to mnohých zaskočilo a neboli na online formu pripravení. Myslím si, že aktuálne hodnotenia budú odrážať veľmi podobné výsledky, aké by boli dosiahnuté v prezenčnej forme vyučovania.

klub žien
Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *