Čo čítali naši rodičia pred 40 rokmi? Zasmejete sa

Dnes máme na trhu dostatok, ba môže sa zdať, že až prebytok literatúry o výchove detí. Kedysi tak tomu však nebolo. Na poslednej návšteve svokrovcov sa, ako poklad, vynorila kniha z roku 1981 – Dieťa v zdraví a chorobe. Uvážte sami, ako už vtedy boli niektoré názory vyzreté a nadčasové a naopak, čo všetko sa za tých 40 rokov zmenilo.

Autor knihy, MUDr. Pavol Radosa, bol detský lekár a otec 9 detí. V knihe sa snažil zhrnúť poznatky a skúsenosti z ambulantnej a nemocničnej praxe. Mne osobne sa veľmi páčili jeho slová: „Kniha je určená obom rodičom, aj keď sa viac prihovára matke. Otec však má a môže urobiť veľmi veľa pre svoje deti tým, že bude mať účasť na ich opatere a výchove.“

Dôležitosť otcov

„Pripájam ešte jedno upozornenie. Vždy, keď hovorím o povinnostiach rodičov, mám na mysli aj otca aj matku. Dnes už nie je veľa otcov (ale sú), ktorí sa nazdávajú, že všetko, čo súvisí s opaterou a výchovou dieťaťa, aspoň v tomto vekovom období, je výhradne vecou a starosťou matky. Takýto postoj nie je správny.“

Aký bol muž, ktorý inšpiroval k vzniku sviatku Deň otcov? Akí otcovia sú dnes?

Dieťa v kuchyni – hrubá chyba?

Áno, je to hrubá chyba, ktorá sa nám vždy vypomstí, keď dieťa držíme v kuchyni, kde je najmenej priestoru, kde sa varí, prípadne ešte aj vyvára bielizeň a kde sa sústreďuje viac členov rodiny. Deti, ktoré držia rodičia v kuchyni, zle prospievajú, sú bledé a bývajú veľmi často choré. A pritom jediným najúčinnejším liekom je – vysťahovať dieťa z kuchyne.

Dieťa by malo mať od začiatku samostatnú izbu. Malo by byť v nej čo najmenej nábytku, aj to len ten najnevyhnutejší; kým deti nechodia do školy ani stôl by tam nemal byť, lebo im prekáža najmä pri hre. Okolo stien by malo byť len niekoľko nízkych poličiek na ukladanie hračiek, horná časť slúži prípadne aj na sedenie, oddych. Viac nábytku zaberá viac priestoru, prekáža deťom pri hre a často je príčinou úrazov. Dvere do tejto izby by mali byť zasklené len v hornej polovici, aby sa vylúčila možnosť úrazu, keby sa sklo v dolnej polovici rozbilo.

Psychologička Martina Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať

V čom na prechádzku? Definícia kočíka

Dnes už niet rodiny, ktorá by si nemohla dovoliť kúpiť kočík pre dieťa. Kočík nemusí byť prepychový, len aby bol účelný. Účelný kočík nemá byť príliš hlboký, lebo v takom sa dostáva dieťaťu málo svetla a vzduchu; nemá byť ani príliš plytký, aby z neho dieťa nevypadlo, keď sa začne posádzať; má byť bezpečný, lodička má byť upevnená tak, aby nehrozilo žiadne nebezpečenstvo uvoľnenie za žiadnych okolností; má byť primerane vysoký, ale nie príliš, aby mal dobrú stabilitu, t.j. nesmie byť vratký, aby sa neprevrhol. Teda pri kočíku by nemalo záležať na tom, akej je farby, z akej je látky, len aby sa dal dobre umývať a hlavne aby bol účelný a bezpečný. Nevhodný kočík bol už často príčinou úrazov u detí, neraz s tragickým koncom.

Výlety s dieťaťom a turistika

Dieťa primerane oblečieme a môžeme ho uložiť do špeciálnej tašky, ktorú dostaneme v galantérii dostatočne priestrannej, aby malo dosť miesta na pohyb. Tašku s dieťaťom môžeme dať na zadné sedadlo do auta a vedľa si sadne matka. Na kratšie výlety tašku s dieťaťom za držiak vezme otec do ruky alebo prevesí cez plece. Samozrejme, počas cesty, ako aj na mieste výletu, venujeme veľkú pozornosť tomu, aby nedošlo k úrazu alebo poškodeniu dieťaťa prílišným teplom, slnečným svetlom alebo hmyzom. Keby sme na výlete videli, že denný poriadok dieťaťa dokážeme ťažko dodržať, že dieťa nespí v obvyklom čase, výlet musíme skrátiť, lebo dieťa bude mrzuté a rodičia skôr unavení ako zotavení.

Prečítajte si aj: Som dobrá mama?

Dieťa sa uspáva otáčaním hlavy

Niekedy sa dieťa uspáva samo rytmickým otáčaním hlavy z jednej strany na druhú. Ide najčastejšie o deti staršie ako 7 mesiacov. Väčšinou sú to deti, ktoré rodičia v mladšom veku uspávali kolísaním, pestovaním alebo natriasaním, a keď sa im minula trpezlivosť, nechali ich samy na seba. Dieťa sa spočiatku vyplakalo, a keď ho nik neprišiel pokolísať a uspať, samo napodobnilo kolísanie otáčaním hlavičky. Kolísaním a otáčaním hlavičky sa dieťaťu unavia oči a vznikne v ňom pocit určitej otupenosti, akoby miernej závrate hlavy s pocitom únavy, v ktorej dieťa zaspí hlbším spánkom. Nejde teda o nijakú chybu alebo chorobný stav, ale o zlozvyk, ktorý u dieťaťa vypestovali neuvedomení rodičia. Tento zlozvyk sa upraví sám od seba, keď sa dieťa dostatočne unaví pohybom, najmä na čerstvom vzduchu; potom večer zaspí aj bez uspávania.

Cumlík na pobavenie – cumľanie prstov

Názory odborníkov na používanie cumlíka na bavenie sa rozchádzajú. Niektorí v ňom vidia toľko výhod ako iní nevýhod. Ako jeden z najzávažnejších argumentov v prospech cumlíka sa uvádza, že ak dieťaťu nedáme cumeľ, dáva si do úst prsty a cumle si prsty; že odvykanie od cumľa je jednoduchšie a ľahšie ak od cumľania prstov; že ak sa dojčaťu raz zoberie cumeľ, po niekoľkodňovom protestovaní sa od neho odučí, no prsty má svoje a môže ich dať do úst, kedy sa mu zachce.

Rozumní rodičia a najmä matka však nedávajú svojmu dieťaťu ani cumeľ a vedia zabrániť aj tomu, aby si dávalo do úst prsty. A toto rozumné stanovisko je najsprávnejšie. Proti obom zlozvykom ako najzávažnejší dôvod poslúži to, že aj pri jednom aj pri druhom sa do úst môžu zaniesť mnohé infekcie a ohroziť dieťa, proti nim ešte nedostatočne vyzbrojené. Ak je dieťa zdravé a dostane to, čo potrebuje, je pokojné a nepotrebuje nijakú takú hračku, ako sú prsty alebo cumeľ. Ak je dieťa nepokojné, treba sa poradiť s lekárom, aby našiel príčinu nepokoja a poradil matke, ako ju odstrániť.

Nachádza sa nejaká podobná kniha aj u vás doma? Podeľte sa s nami do komentára.

Zdroj: Dieťa v zdraví a chorobe (Pavol Radosa), 1981