Ako vplýva čítanie na náš mozog? Pozrite si zaujímavé výsledky výskumov

Nedávno v júni sme sa so synom, ktorý je aktuálne prváčikom, zúčastnili Výskumu čítania a jazykovej gramotnosti. Upozornila ma na to kamarátka, ktorá mi preposlala link s výzvou hľadajúcou predškolákov a prvákov. Spýtala som sa syna, on súhlasil, tak sme išli a podporili aktívne výskum vedy v oblasti čítania. Realizácia bola zastrešená Slovenskou akadémiou vied a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Samotný výskum prebiehal v Univerzitnom vedeckom parku UK približne 45 minút, k tomu približne 15 minút príprava. Syn sedel na pohodlnom kresle pred obrazovkou počítača, kde boli umiestnené približne štyri kamery, snímajúce pohyb jeho očí. Jeho úlohou bolo plniť rôzne zadania, úlohy a čítať text z obrazovky počítača, pričom kamery zaznamenávali pohyb jeho očí. Výsledky zatiaľ nemáme, ale každopádne to bol veľmi zaujímavý zážitok, ktorý sa synovi extra páčil. Na druhý deň chcel ísť totiž znova.

Ako poďakovanie za účasť sme dostali poukážku do kníhkupectva – na podporu malého čitateľa a taktiež manuál s veľmi zaujímavými informáciami, o ktoré sa s vami chceme podeliť:

Čitateľom sa človek nerodí, čitateľom sa stáva.

Ako číta prváčik:

• krátke sakády (skokovitý pohyb očí) znamenajú, že sa musí veľmi často zastavovať a zamýšľať,
• dlhé fixácie znamenajú, že sa sústredí na identifikáciu písmen a ich skladanie,
• časté regresné pohyby naznačujú, že sa snaží poskladať slová a vety, pričom na porozumenie dokáže vyvinúť len minimum úsilia a nemá už kapacitu na vizualizáciu textu.

  

  
  

Ako číta štvrták:

• zbehlosť v čítaní dokazujú dlhé sakády (skokovitý pohyb očí) a oveľa kratšie a menej časté fixácie,
• výrazne menej regresných pohybov očí,
• technika čítania je zautomatizovaná,
• oveľa viac kognitívneho úsilia venuje tvorbe významov a porozumeniu,
• vizualizuje text („mozog vytvára svoj vlastný film“).

Prečítajte si aj: Gabriela Futová: Nútenie je najlepšia cesta, ako čítanie dieťaťu sprotiviť

Čo sa odohráva v hlave čitateľa:

1. Mozog prijíma a spracúva informácie zosnímané očami.
2. Mozog prevedie informácie na slová (slovné ekvivalenty).
3. Vizualizácia: mozog prevedie slová na mentálny obraz (obrázok), ktorý zodpovedá slovu.
4. Montážne predstavy: mozog vizualizuje .

Čo robí mozog čitateľa:

• predpokladá, dopĺňa si slová a neustále tvorí hypotézy o príbehu,
• vyhľadáva/zhromažďuje informácie
• spája – vytvára analógie, asociácie,
• vytvára spojenia medzi informáciami,
• vizualizuje,
• sumarizuje – určuje významy textu,
• archivuje schémy (uložené poznatky a skúsenosti)
• kontrolu, potvrdzuje (hypotézy)
• udržiava neustálu plynulosť (čítania, myšlienok plynúcich z textu)
• prispôsobuje
• vytvára inferenčné väzby
• hodnotí, kriticky zvažuje, analyzuje

Prečítajte si článok o tom, čo vám a deťom prináša čítanie.

Vplyv čítania na náš mozog a vývin

Adaptabilita a plasticita mozgu zabezpečuje, že opakované čítanie spôsobuje zmenu jeho štruktúry:

• v oblastiach zodpovedných za spracovanie slov,
• v oblasti tvorby mentálnych obrázkov prečítaného – čítanie je excelentnou a takmer výlučnou metódou.
• v oblasti, ktorá je zodpovedná za emócie.

Čítanie krásnej literatúry prispieva k formovaniu empatie – schopnosť súcitiť, vcítiť sa do inej živej bytosti. Experimenty ukázali, že čítaním beletrie sa aktivujú špecifické oblasti v mozgu. A tieto účinky sú dlhodobé.

Prínosy dlhodobého čítania

Efekty čítania ako takého:

• enormný nárast slovnej zásoby,
• rozširovanie poznatkovej bázy,
• formovanie schopnosti sústredenia a zameriavania pozornosti,
• vytváranie mentálnych reprezentácií čítaného,
• formovanie schopnosti vizualizácie.

Zvláštne efekty čítania beletrie:

• formovanie lineárneho, súvislého, pomaly tečúceho a pozorného myslenia,
• formovanie naratívneho myslenia v súvislostiach,
• kopírovanie určitých stratégií riešenia problémov,
• prežívanie príbehu – formovanie emocionálnej gramotnosti,
• formovanie sociálnej inteligencie.

Ako čítame na webe

Používateľ zvyčajne zostáva na webovej stránke približne 15 – 20 sekúnd a snaží sa skenovať stránku, aby zistil, či je preňho relevantná, skôr než sa ju rozhodne prečítať. Vo všeobecnosti majú skenovacie vzory jeden z dvoch tvarov, buď „F“ alebo „Z„. Môžete to využiť tak, že dôležitý obsah umiestnite na správne miesto.

Vzor F sa vzťahuje na textové stránky, ako sú spravodajské portály alebo blogy. Čitateľ prezerá ľavú stranu stránky, hľadá zaujímavé kľúčové slová v nadpisoch zarovnaných vľavo alebo počiatočných vetách odstavcov. Potom sa zastaví a číta (smerom vpravo) – ak sa stretne s niečím zaujímavým.

Podobne pri v zore F, je prezeranie webu na základe vzoru Z pozorované na rôznych druhoch stránok, ako sú prezentačné webové stránky, reklamy atď., kde obsah nie v blokových odstavcoch. Čitateľ prezerá informácie nasledovne: začína vľavo hore smerom doprava a ide diagonálne nadol, aby vyhľadal zaujímavý obsah v dolnej časti stránky.

Zdroj: Katedra knižničnej a informačnej vedy, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (Ľudmila Hrdináková, Katarína Buzová, Milan Regec)