Sladká manufaktúra kus torty – hobby, ktoré neskôr prerástlo do podnikania
Mnoho mamičiek si popri materskej dovolenke dokáže privyrobiť rôznymi činnosťami, ako napríklad výrobou hand-made výrobkov či pečením. Akčná mama Petra Urbanová si však svoju cestu k pečeniu našla ešte predtým, ako sa stala mamou. Na podnikanie si však sama netrúfala, až životné okolnosti ju nakopli k činu. Aký bol jej rozbeh? Prečítajte si príbeh ženy, ktorá stojí za značkou kus torty.
Petra Urbanová je šikovná akčná mama malej Hanky. O sebe tvrdí, že je strašný introvert, no jej sladké umenie dokáže hovoriť za ňu. Svoju kreativitu pretavila do kus torty – sladkej manufaktúry, kde pripravuje torty, koláčiky a sladké svadobné stoly. Aké nástrahy prekonávala v začiatkoch svojho podnikania?
Aké boli vaše začiatky s pečením? Kto vás k tomu viedol?
Pamätám si, že sme kedysi doma piekli každú nedeľu – niečo sladké predsa muselo byť po nedeľnom obede. Nikdy ma to však extra nebavilo, skôr som bola naklonená vareniu. Preto som si aj ako strednú školu vybrala Hotelovú akadémii v Liptovskom Mikuláši.
Máte v tomto obore aj vzdelanie, alebo to bolo skôr hobby, z ktorého sa neskôr stala práca?
Vzdelanie v tomto obore nemám, na strednej škole sme mali možnosť popri ekonomickom odbore spraviť si výučný list. Samozrejme som ho nechcela – veď nebudem predsa robiť niekde v kuchyni, ciele som mala iné, chcela som ísť aj na vysokú školu.
Pre istotu som si ho ale spravila a veľmi mi pomohol pri otváraní živnosti. 🙂 Nemusela som si ho robiť dodatočne, čo by zahŕňalo ďalšie štúdium, prípadne aspoň akreditovaný kurz s praxou. Zo začiatku to teda bolo skôr také hobby, ktoré časom prerástlo do podnikania.
Ako vznikol názov kus torty?
Nechcela som názov podnikania spájať s mojím menom, nezdalo sa mi to príliš „lákavé“ a už na začiatku som vedela, akým tortám sa chcem venovať – vysoké, elegantné a dokonale uhladené – proste kus torty. Hneď sme to doma odobrili a názov bol na svete. Doteraz ma neomrzel, tak sme vybrali správne. 🙂
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na tie krásne torty?
Šmírujem veľa zahraničných stránok, ale viac-menej vždy všetko konzultujeme so zákazníkom a spolu niečo vymyslíme, buď podľa témy na detské oslavy, alebo svadobné torty podľa kvetinovej dekorácie – tú väčšinou konzultujem aj s kvetinármi. Niekedy však príde tá najlepšia inšpirácia tesne pred odovzdaním torty.
Máte aj nejakú vtipnú príhodu, keď veci nevyšli podľa vašich predstáv?
Popri práci sa stane čokoľvek a zvlášť, ak máte iné suroviny, ako tie, na ktoré ste už zvyknutá. Mojou špecialitou sú chýbajúce suroviny alebo nestuhnuté krémy, ktoré sú na tortu nepoužiteľné – samozrejme vždy sa to deje vtedy, keď je to najmenej vhodné. 🙂
Torta mi pri odovzdávaní zatiaľ nespadla, ale raz som našla prevrátené koláče na podlahe – samozrejme svadobné – a ja dodnes neviem, ako sa to vlastne stalo. Išla som ich však pripravovať na svadbu ja, tak som rýchlo ešte spravila alternatívu, aby nič nechýbalo, a svadobčania sa mohli pýšiť dokonalým sladkým stolíkom. 🙂
Čo je pre vás najkrajším momentom, keď vybavujete objednávku? Tvorba návrhu, pečenie, odovzdávanie? Či niečo iné?
Kedysi to boli prvé správy od zákazníkov s objednávkami, dnes je to odovzdávanie už finálnych produktov. Keď vidíte, že ste spravili všetko pre to, aby bol zákazník spokojný. A tiež je pre mňa dôležitá spätná väzba od zákazníkov.
Kedy ste sa rozhodla, že je čas otvoriť si vlastnú prevádzku?
Vždy som chcela mať niečo vlastné, ale nikdy som nevedela, čo by to malo byť. Nikdy som sa nevenovala ničomu naplno. Piecť som začala popri mojej práci, aby som vyplnila svoj voľný čas. Objednávok bolo čoraz viac a logicky prišli myšlienky posunúť sa ďalej. Nakopol ma až moment, keď ma môj priateľ prepustil z práce. Bola som samozrejme nahnevaná a vravela si, čo ak to nepôjde, ale už sa teraz na tom len smejeme. Každopádne, nebyť jeho, nie je tu kus torty. 🙂 Sama by som sa do podnikania pravdepodobne nepustila.
Čo bolo z vášho pohľadu najzložitejšie, keď ste značku kus torty púšťala do sveta?
Najzložitejšie bolo určite nájsť priestor, ktorý by vyhovoval hygienickým požiadavkám. Ten sme hľadali vyše roka. Ostatné veci sme už potom hravo vyriešili: prerábka priestoru, zariaďovanie a následné schválenie priestoru na prevádzku.
Ako dávate ľuďom o sebe vedieť? Riešite cielene aj marketing alebo je to skôr na ústnom podaní?
Momentálne mi už veľa nových zákazníkov volá s vetou, že dostali odporúčanie, čomu sa teším najviac. Potom produkty prezentujeme na sociálnych sieťach – aby mali zákazníci predstavu, čomu sa venujeme, čo je možné si objednať a prípadne aké novinky pripravujeme. Samozrejme máme už aj webovú stránku. Naposledy pribudol aj kreslený konfigurátor, kde si môžete tortu sami vyskladať a objednať.
A v neposlednom rade koláčiky dodávame denne od pondelka do piatka aj do kaviarní v Liptovskom Mikuláši a dvakrát do týždňa do Ružomberka.
Vy ste sa sama nedávno stali mamou. Užívate si materskú dovolenku alebo sa aj tak aspoň trošku venujete práci?
Malá mi moc toho ešte nedovolí. 🙂 Momentálne sa chcem venovať hlavne jej a vidieť, ako rastie. Uvidíme, ako to zosúladíme neskôr. V práci mám kolegyňu, ktorú v rámci prechádzky ideme pozrieť, skontrolujem, čo treba objednať, prípadne jej trošku pomôžem a každý piatok dokončím a odovzdám objednávky. Niekedy je to však veľmi akčné. 🙂
Máte už svoje tipy, ako skĺbiť bábätko a podnikanie?
Nemám, ale chcela by som nejaké. 🙂 Chce to veľmi dobré časové naplánovanie, ale naše dievčatulko si aj tak spraví po svojom a prispôsobiť sa musíme my jej. 🙂
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Keď by ste sa mala teraz rozhodnúť znova, či sa púšťať do podnikania alebo nie, ako by ste sa rozhodla?
Keby som vedela dopredu, čo ma čaká, išla by som do toho oveľa skôr. Ja som však človek, ktorý si neverí a do všetkého ma treba tlačiť. Ale určite to treba aspoň vyskúšať a pracovať stále na rozvoji.
Čo vám kus torty dalo a čo možno na oplátku vzalo?
Podnikanie ma naučilo povedať nie a naučilo ma, že nie každú objednávku treba prijať a treba myslieť aj na seba – niekedy je toho strašne veľa a času tak málo, hlavne v letnej sezóne. Dôležitá je u nás kvalita a preto neberiem veľa objednávok. Už viem, koľko zvládnem bez toho, aby som bola v strese a stíhala všetko vybaviť k spokojnosti zákazníka, keďže všetko pripravujem čo najtesnejšie k termínu odberu.
Naopak podnikanie berie aj veľa času, keďže to nie je len o vybavení objednávky, ale je za ním aj veľa papierovačiek.
Hovorí sa, že obuvník chodí bosý. Ako je to teda u vás? Doprajete si rada sladké, alebo dokážete odolať pokušeniam?
U nás je to tak, že obuvník chodí bosý. 🙂 Ja sladké už vôbec nejem. Keď občas príde chuť, ideme si sadnúť na kávičku a otestujeme vlastný koláčik. 🙂 Občas sa nám doma ujdú orezky zo svadobných koláčikov a niekedy koláčikovská krabička. Ale naozaj veľmi málo.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aká je vaša rada mamám, ktoré by sa chceli realizovať v podobnom obore? Na čo by si mali dať pozor? Čo by im mohlo pomôcť v začiatkoch?
Nech si hlavne veria v tom, v čom sú dobré, a nech idú za vlastným cieľom, nech je to čokoľvek. Nech neriešia konkurenciu, pretože každý si časom vytvorí svoj vlastný rukopis a nájde svojich zákazníkov. Nech sa nikdy nevzdajú, aj keď sa možno zdá, že sa niečo nedá. Mamy toho zvládnu veľa a ja každú jednu obdivujem.
Zdroj foto: archív P.U.
Páčil sa vám tento článok? Zdieľajte ho ďalej. ?
Máte tip na zaujímavú akčnú mamu, ktorú by sme mohli vyspovedať? Napíšte nám na redakcia@akcnemamy.sk.
Nikola Rafaj: Moje torty sú farebné, chutné a jedinečné, také ako je aj môj život