NAČÍTAVAM

Začnite písať

CESTOVANIE CESTUJEME S DEŤMI INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ODPORÚČAME RODIČOVSTVO

Ako u detí podnietiť lásku k horám a turistike? Tu sú tipy akčnej mamy Kristíny

Kristína Majerová
Share

Keď mal šesť rokov, jeho snom bolo vyjsť na Kriváň. Keď mal sedem, boli to Rysy. Vyšiel s noblesou a s úsmevom. Vraj keby nemal na sebe batoh, bola by to iba prechádzka. Škoda, že to isté nemohla povedať jeho mama, ktorá si pamätala ešte časy, keď tieto štíty dávala prudko v pohode. Dokonca sa jej zdali “slabé”. Tentokrát bola rada, že vôbec vyšla.

Ako sa dá dosiahnuť, aby dieťa s radosťou a so zapálením chcelo ísť na takúto túru? Aby sa vôbec chcelo hýbať? Dovolila som si zhrnúť pár postrehov z mojich vlastných skúseností. Samozrejme, každé dieťa je iné, jedinečné a individuálne. To znamená, každé dieťa má svoju cestu a tú treba rešpektovať, resp. jej sa prispôsobiť.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Rodičovské nadšenie

Narodením dieťaťa záľuby rodičov nemusia skončiť. Nadobudnú síce iný rozmer, ale kde je vôľa, tam je cesta. My sme boli v Tatrách, keď mal syn tri mesiace. Prvá cesta bola síce kočíkom na Sliezsky dom, ale bola. Neskôr nám veľmi vyhovovali nosiče, či už látkové (nosiace spredu) alebo turistické nosiče. Boli časy, keď sme obaja rodičia mali svoj turistický nosič a svoje dieťa. Priznávam, že ja som si na veľmi veľké túry kvôli kondičke netrúfla, ale napríklad Chata pod Soliskom alebo Majerova skala sa dala zvládnuť. Závisí od možností a predispozícii každého. Pri nosení detí netreba zabúdať, že dieťa v turistickom nosiči sa nehýbe, takže mu môže byť chladno, aj keď z jeho rodičov kvapká pot. Je preto dobré dieťa obliecť viacvrstvovo, resp. cibuľovito.

Prečítajte si aj: Náučný chodník Jakuba Surovca pri salaši Zbojská – raj pre odvážne deti

Motivácia

Nikdy sme nepoužívali motiváciu typu, že ak dieťa pôjde, dostane odmenu, hračku alebo čokoľvek iné. Myslím si, že je dôležité dieťa motivovať pozitívne. Nejde o to, aby každé dieťa prešlo teraz vo veku 7 rokov 18 alebo 20 km túru, ale aby dieťa malo radosť z pohybu, aby sa rado hýbalo, aby rado spoznávalo iné miesta, aby sa tešilo z prekonania seba samého. Práve sebazaprenie, ísť ešte kúsok, aj keď sa nám nechce, buduje v dieťaťu pevnú vôľu a následný dobrý pocit, že niečo zvládlo a dokázalo. Mne sa veľmi páčia knihy a príbehy skutočných hrdinov, detí, dospelých, ktorí sa nevzdali, prekonávali sa a bojovali dokonca v mnohých prípadoch o život.
Takisto je výbornou motiváciou dobrý spoločník na turistike. Kamarát, spolužiak, ktorému pohyb a turistika nerobí problém. Príklady tiahnu. Dieťa, ktoré pohyb až tak nemusí, nebude chcieť ostať v kúte…Kamarátom spolu cesta lepšie utečie a tiahnu sa navzájom. Ani nevedia ako.

Rešpektovanie

Je potrebné brať ohľad na dieťa a jeho možnosti. Náš starší syn je vytrvalý, dokáže zabehnúť 10 km v pohode a s úsmevom. Vždy rád chodil, či rovina, či les, lúka, či skaly. Nikdy neprotestoval. Vyslovene ho to tešilo. A my vlastne tento záujem len podporujeme a rozvíjame. Mladší syn (aktuálne 5 r.) nemá veľmi rád dlhú turistiku. Potrebuje mať zaujímavú trasu, stúpanie po kameňoch, rebríky, voda, laná, reťaze. Ak toto chýba, kráča sa mu ťažko. Hlavne pri mne ako pri mame spomína boľavé nožičky, stále treba papať, cikať, prestávky každú chvíľku. Ak ideme na výlet celá rodina, snažíme sa plánovať takú trasu, aby ju zvládol aj najmladší člen posádky. Jemu sa napríklad veľmi páčil Náučný chodník Jakuba Surovca pri salaši Zbojská.

Individuálny prístup

V súvislosti k vyššie uvedenému, sa snažíme aby bol uspokojený aj syn, ktorý turistiku obľubuje a snažíme sa postupne mierne zvyšovať náročnosť, resp. dĺžku trasy. Samozrejme, vždy veku a okolnostiam primerané. Veľmi obľúbený je výlet otec – syn, okrem toho, že si spolu “môžu dať do tela”, tak to aj veľmi napomáha k budovaniu rodičovského vzťahu.
Veľmi dôležité je nepodceniť výbavu – priznávam, že v tomto mám ešte stále resty, ale už sa to zlepšuje. Určite je dobré mať po ruke aj nepremokavú bundu, pršiplášť, náhradné tričko, naimpregnované topánky (ak sú nové topánky, dôležité predtým rozchodiť). Užitočné je mať pri sebe aj náhradné ponožky (mne sa ich vždy podarí zabudnúť).
Hory ma volajú a ja musím ísť.
(John Muir)

Na čo nezabudnúť:

  • pitný režim – najlepšie čistá voda (ak hrozí horšie počasie, teplý čaj do termosky, resp. na výlety v zimných mesiacoch),
  • jedlo – energetické, zdravé, také, čo deti zjedia (nám sa osvedčili lepeňáky) a zdravé sladkosti, ovocie. Na energiu sú super aj hrozienka v čokoláde alebo sušené figy. Dôležité zobrať jedlo, ktoré deti zjedia. Nedá sa očakávať, že na prípadných chatách – ak v lepšom prípade sú, nájdete jedlo, ktoré vaše dieťa bude chcieť zjesť. Ja som mala napríklad deti, ktoré zjedli máločo a pamätám si, že som jedno leto zaplatila nehoráznu cenu za suché cestoviny. Lebo vraj mi to nemohli naúčtovať inak ako nejaké kompletné cestoviny z menu. Druhýkrát som stavila na ryžu. Ale vďaka Bohu, väčšina detí sa stravuje dobre a chutí im temer všetko.
  • krém na opaľovanie,
  • leukoplasty na otlaky,
  • čelovka / baterka – nikdy neviete, čo sa stane a ak vás zastihne tma, je lepšie byť pripravený ako si potom vybiť telefón svietením. Takisto čelovky a baterky sú skvelou motiváciou pre deti, aby si svietili do prípadných dier a jaskýň, ktoré cestou deti stretnú,
  • ďalekohľad – veľmi dobrá motivácia pre deti, zvyčajne si ho aj napriek hmotnosti radi odnesú.
  • poistenie – pre dospelých. Nikdy neviete, kedy zle stúpite alebo spadnete a bude vás musieť brať vrtuľník. A tie peniaze sa dajú využiť aj inak, nie?

A ako je to u vás? Chodia vaše deti radi do prírody alebo na turistiku? Nechajte nám odkaz alebo napíšte vašu skúsenosť na mail: redakcia@akcnemamy.sk.

Zdroj foto: archív K.M.

 

Horolezecká stena snov pre deti

klub žien
Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

1 Komentár

  1. Miroslava 30 septembra, 2021

    Dobry den,
    Aj my mame maleho turistu. V juni mal 4 roky, pred tyzdnom zbehol s manzelom z Chopku (tam isa vyviezli kvoli neskoremu vyletu), vysli na Dumbier a zliezli zo severu na juh. Jeho prva “tura” bola v Bielovodskej doline po rovine. Mal 16 mesiacov, polovicu presiel po svojich, polku na chrbte alebo v kociku (cele to ma 7 km tam a spat
    ). Ako sa naucil chodit, chcel len chodit, tak sme skúšali… najma moj muz turista.
    Manzel je vynikajuci motivator, vie syna nadchnut. Snaží sa brat so sebou synovu starsiu sesternicu, cestou saskuju, nahanaju sa a ani nevedia, ako to cele zvladnu. Dokonca aj dalsi bratranec to vzdy s muzom a synom vyjde, hoci byval vzdy radsej doma v izbe ako von… takze pritomnost ineho dietata je super. A tiez budovanie vztahu syn a otec, vela im to dava.
    V zime ho manzel naiucil lyzovat. Mal 3,5 roka, ide mu to vynikajuco. U nas vo dvore a v doline. Namotal ho na Vlhovu, spolu ju sleduju v telke a povzbudzuju.
    Manzel sa uz tesi na druheho syna. Ma 11 mesiacov, nedavno zacal chodit a tiez rad chodi… zatial sa mu v turistickom nosici velmi nepaci, ale trenujeme. 🙂

    Odpovedať

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *