Ivana Poku: Keby ma na materstvo niekto aspoň trošku pripravil, nemusela som upadnúť do depresie
Hoci deti veľmi chcela, materstvo pre ňu zo začiatku nebolo tým čarovným obdobím, na ktoré by sa mala žena tešiť. Akčná mama Ivana Poku si po pôrode prešla vážnymi depresiami, ktoré môžu postihnúť mnoho žien. Práve to, že ich dokázala poraziť, jej dalo silu a chuť pomáhať aj iným ženám, ktoré majú pocit, že materstvo nezvládajú.
V rozhovore s koučkou materstva sa dočítate aj to:
- prečo by sme nemali veriť obrazom o dokonalých matkách, ktoré často vidíme v médiách,
- ako postupovať, ak má matka pocit, že situáciu prestáva zvládať,
- kedy je vhodné vyhľadať odborníka a ako sa starať o svoje duševné zdravie.
Ivana Poku je rodená Košičanka, mama 5-ročných dvojičiek, Masona a Henryho a manželka úžasného chlapa. So svojou rodinou žije v Anglicku. Profesne sa venuje téme popôrodnej depresie a problematike duševného zdravia u matiek. Je zakladateľkou projektu Mums journey, ocenený kouč, rečník a autorka knihy Motherhood – The Unspoken (Materstvo – to nevypovedané). Svojou prácou pomáha prelomiť stigmu voči mentálnemu zdraviu u matiek a znížiť riziká popôrodnej depresie.
Dobrý deň, Ivana. Vy pochádzate z Košíc, ale žijete v Anglicku. Odišli ste za láskou alebo za tým bolo niečo iné?
Do Anglicka som sa natrvalo presťahovala, keď som mala 29 rokov po rozvode môjho prvého manželstva. Môj súčasný manžel je doslova moja druhá polovica, s ktorým mám krásne dve deti a tretie na ceste. Manžel Yaw je Angličan pôvodnom z Ghany. Pochádzame teda z rôznych kultúr, no tieto rozdiely nás skôr spájajú ako rozdeľujú.
Čomu ste sa venovali pred materstvom?
Pred materstvom som pracovala v oblasti marketingu a copywritingu. Túto prácu som milovala, no ani zďaleka nie tak ako moju súčasnú. Momentálne pôsobím ako koučka pre matky, motivačná rečníčka a som aj autorkou vlastnej knihy.
Ako prebiehalo vaše tehotenstvo s dvojičkami? Boli tam nejaké obavy, či to zvládnete?
S chlapcami som otehotnela po cca. troch týždňoch vzťahu. Tehotenstvo však bolo plánované, hoci je pravda, že sme nečakali. že to príde tak rýchlo. 🙂
Tehotenstvo od začiatku neprebiehalo tak, ako som si predstavovala. Deti som chcela veľmi dlho a čakala som, že keď konečne budem držať pozitívny tehotenský test, tak to bude scéna ako z filmu. Predstavovala som si, ako si s manželom so slzami v očiach skočíme do náručia a budeme prežívať najkrajšie chvíle nášho života.
Skutočnosť bola celkom iná. Keď sme zistili, že čakáme dieťa (vtedy sme ešte nevedeli, že sú to dvojičky), bol to pre nás veľký šok. Len sme vedľa seba nemo sedeli a v hlave nám prebiehalo milión myšlienok a otázok. Odrazu som si začala uvedomovať, čo tehotenstvo znamená a čo všetko sa zmení. Ten večer som skoro celý preplakala, cítila sa zúfalo a v hlave mi vírilo tisíce otázok.
Spravili sme dobré rozhodnutie?
Nemali sme ešte počkať?
Zvládneme to?
Budeme mať dosť peňazí?
Kde budeme bývať?
Ako si na to zvyknem? A tak ďalej… Žiaden romantický film sa teda nekonal.
Časom som si na tú myšlienku zvykla a boli dni, kedy som sa tešila, no boli aj dni, kedy som sa cítila zúfalo. Chýbal mi pocit slobody, cítila som, ako keby mi deti zničili život. Neustále som sa pýtala samej seba, či to zvládnem, či budem dobrá matka, či sme nemali ešte počkať…
Dnes viem, že tieto pocity sú u prvorodičiek úplne normálne a prirodzené. Len sa o tom dostatočne nehovorí. Myslela som, že po pôrode sa moje pocity ustália, no v skutočnosti len vtedy prišlo ozajstné peklo v podobe popôrodnej depresie. Bol to najhorší zážitok môjho života a niečo, čo neprajem zažiť nikomu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Svoju prácu a pomoc iným ženám zakladáte na vlastnej skúsenosti s popôrodnou depresiou. Ako vás táto skúsenosť ovplyvnila?
Je to už vyše päť rokov, no nikdy nezabudnem na ten pocit zúfalstva, ktorý som cítila ako nová matka. Namiesto pocitov šťastia a radosti som len plakala a túžila vrátiť čas. Necítila som sa ako matka, necítila som tú obrovskú lásku, o ktorej mi každý hovoril. Mala som problém s dojčením (niečo, čo som si myslela, že sa stane prirodzene), nevedela som, čo mám robiť… Mala som pocit, že ako matka som totálne zlyhala.
Nedokázala som pochopiť, prečo mi nikto nepovedal o tom, aké pocity prichádzajú s materstvom a aké ťažké sú prvé mesiace s bábätkom. Ono to totiž nie je všetko také krásne, ako vidíme vo filmoch a médiách. Som si istá, že keby ma na to niekto aspoň trošku pripravil, nemusela som sa tak trápiť a upadnúť do depresie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keď som pochopila, koľko nových mamičiek trpí rovnako ako ja, hneď som vedela, že s tým chcem niečo urobiť. Predstava, že ďalšie mamičky budú predchádzať rovnakými pocitmi zúfalstva, bola pre mňa jednoducho neakceptovateľná. Takto vzniklo Mumsjourney.
Skúsenosť s depresiou ma zmenila od základov. Spravila ma silnejšou a pomohla mi pozerať sa na život z novej perspektívy. My, ženy, sme silnejšie, ako si myslíme a zvládneme všetko, čo nám život hodí pod nohy. Dnes viem, že ak som dokázala prežiť depresiu, tak dokážem prežiť čokoľvek.
S vaším projektom ste bola dokonca nominovaná aj na niekoľko ocenení. Poviete nám o tom viac?
V roku 2019 som bola nominovaná na ocenenie Best Business Women Awards a v roku 2020 som vyhrala bronzovú cenu Shining Star Business Award, čo bol pre mňa obrovský úspech. 🙂
Ak to viete takto spätne zhodnotiť, kedy sa u vás objavili prvé prejavy popôrodnej depresie?
To je ťažko povedať, no v podstate hneď od začiatku.
Máte pocit, že to súviselo aj so samotným pôrodom?
Myslím si, že áno, pretože chalani prišli na svet o 6 týždňov skôr a bolo nutné vykonať akútny cisársky rez. Hneď po pôrode ich vzali do inkubátora a prvýkrát sme ich videli až po troch hodinách po pôrode, aj to len cez sklo. Chýbal tam teda ten prvý kontakt. No stretla som sa aj s mamičkami (a neboli ich málo), u ktorých sa depresia rozvinula napriek prirodzenému a peknému pôrodu.
Ako sa tieto negatívne pocity prejavovali?
Depresia je nebezpečná v tom, že často neviete, že ju máte. Prežívate príznaky, no nestotožňujete si ich s chorobou. Ja napríklad som bola presvedčená, že som zlá matka a že deťom by bolo lepšie bezo mňa, a to bolo všetko. Netušila som, že tieto pocity boli jednoducho príznakom vážnej choroby.
Veľa som plakala, túžila vrátiť čas, chýbal mi môj život a moja sloboda, v ničom som odrazu nevidela zmysel… Za tieto pocity som sa neskutočne hanbila a robila som všetko, čo som mohla, aby som ich pred ostatnými (okrem môjho manžela) skryla. Bála som sa odsúdenia, alebo že by mi deti vzali, keby zistili, ako sa cítim.
Tieto pocity boli ako na kolotoči. Chvíľu som sa mohla cítiť fajn a vzápätí byť na dne. A tak dookola. Zo začiatku som dokázala svoje pocity skrývať pred ostatnými, no časom sa to zhoršovalo a ku koncu som už ani nedokázala vstať z postele.
Mnoho ľudí si depresiu zamieňa so zlou náladou, no depresia je omnoho viac než len „ťažké obdobie“. Keď trpíte depresiou, je to ako keby vás ovládlo niečo veľmi silné a vzalo vám všetku kontrolu nad vlastnými myšlienkami, pocitmi a často aj skutkami. Už to nie ste vy. Je to, ako keby ste túto svoju novú identitu bezradne sledovali spoza skla, za ktorým ste úplne bezmocná.
Keď sa na to celé však pozriete objektívne, nie je sa čomu čudovať. Keď sa vám narodí dieťa, váš život sa zmení zo dňa na deň o 180 stupňov. Jediné, čo robíte celé dni, je kŕmenie a prebaľovanie. V noci nespíte, do toho počúvate neustály plač, ktorý často neviete utíšiť a ktorý rýchlo začnete vnímať, ako keby vám niekto pílil priamo do mozgu. To je riadny zaberák aj pre najsilnejších jedincov a je pochopiteľné, že mnoho matiek (a otcov) pod takýmto tlakom upadne do depresie. Najmä, ak sa snažia robiť všetko sami a s nikým sa nerozprávajú o tom, ako sa cítia.
Všimol si váš manžel, že niečo nie je v poriadku?
Môj manžel vedel od začiatku, ako sa cítim a bol mi veľkou oporou, hoci ani on si v tom čase neuvedomoval, že išlo o popôrodnú depresiu. Keby však nebolo jeho, neviem či by som tu dnes ešte bola.
Ako sa vám podarilo poraziť stavy depresie? Ako prebiehal proces?
O vašej skúsenosti ste napísala aj knihu Moterhood – The Unspoken. Aký mala ohlas u čitateľov?
Moterhood – The Unspoken odhaľuje nevypovedané skutočnosti o materstve, o ktorých sa žiaľ dostatočne nerozpráva. Takisto v nej zdieľam reálne príbehy 10 rôznych mamičiek (vrátane mňa) a ich odkaz pre nové matky. Kniha pomáha nastaviť realistický obraz o tehotenstve a materstve a zároveň znížiť riziká popôrodnej depresie. Okrem toho obsahuje aj plno lásky a podpory pre nové mamičky, ktoré sa cítia rovnako zúfalo ako kedysi ja.
Kniha sa teší veľkému úspechu. Pár čitateliek mi súkromne napísalo a ďakovalo, že ich moja kniha zachránila. Neopísateľný pocit!
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Plánujete vydanie knihy aj na Slovensku?
S akými problémami vás mamičky najčastejšie navštevujú? S čím všetkým im dokážete pomôcť?
Najčastejšie sa venujem mamičkám, ktoré majú ťažkosti adaptovať sa do role matky. Cítia sa „zaseknuté“ v materstve a preťažené povinnosťami a starostlivosťou o rodinu a domácnosť. Matky, ktoré majú pocit, že stratili silu a vlastný život. Pomôcť im viem v podstate s akýmkoľvek problémom, ktorý im bráni v prežívaní šťastného materstva – a tým pádom života.
Myslíte si, že tu na Slovensku je materstvo ešte stále zidealizované?
Nielen na Slovensku, ale všade vo svete. Médiá a prostredie vytvárajú ilúziu, že nová matka prežíva okamihy najväčšieho šťastia a radosti. No žiaľ, vo väčšine prípadov je opak pravdou. Ak teda mamička neprežíva pocity šťastia od prvého okamihu, cíti silný pocit viny, ktorý môže prerásť do depresie alebo iných závažných problémov.
Niektoré matky si nepriznajú, že majú problém alebo sa jednoducho hanbia povedať, že to nezvládajú. Kedy by podľa vás mala matka vyhľadať pomoc odborníka?
Áno a bohužiaľ sa nie je čomu čudovať. Keď všade okolo seba (hlavne na sociálnych sieťach) vidíte šťastné a spokojné mamičky, automaticky máte pocit, že to zvláda každý, len vy nie a vtedy je veľmi ťažké priznať si, ako sa naozaj cítime.
Je potrebné si však pamätať, že médiá a sociálne siete nie sú odrazom reality a mnoho matiek, ktoré pôsobia dokonalo, prežíva rovnaké pocity a má rovnaké problémy ako všetky iné. Určite by pomohlo, keby sa o tom viac rozprávalo a keby si mamičky medzi sebou priznali, ako sa naozaj cítia.
Pomoc odborníka odporúčam vyhľadať hneď, ako žena cíti, že niečo nie je v poriadku. Ísť rovno za odborníkom, ktorého nepoznáme a hovoriť s ním o našich najhlbších pocitoch (za ktoré sa navyše môžeme aj hanbiť) môže byť extrémne náročné. Moje odporúčanie je teda porozprávať sa s niekým, koho poznáme a komu dôverujeme. Keď sa o svoje pocity podelíme s rodinným príslušníkom alebo blízkym priateľom, už to samo o sebe je obrovský krok a často nám dodá silu vyhľadať odbornú pomoc.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
U žien je často problémom aj reakcia okolia. Boja sa, čo si iní pomyslia, ak sa dozvedia, že má nejaké psychické problémy. Riešite takéto situácie aj v Anglicku? Alebo je tam mentalita predsa len iná?
Presne tak, strach z odsúdenia je jedným z hlavných dôvodov, prečo matky trpia v tichu. Samozrejme, takéto situácie riešime aj tu. Hoci sa o mentálnom zdraví hovorí viac ako kedysi, stále je okolo neho veľká stigma a máme ešte čo robiť, aby sme ju celkom zlomili.
Keby ste mala dať čerstvým mamičkám jednu radu, aká by to bola?
Rozprávajte!
Čo je pre vás osobne na materstve najťažšie? A čo možno naopak najlepšie?
To závisí od štádia. Každé obdobie je ťažké a nádherné iným spôsobom. Zo začiatku je najťažší ten veľký šok a adaptácia na rolu matky. Podľa mňa je to najťažšie štádium, pretože vtedy sme ešte veľmi krehké a láska k dieťaťu často ešte nie je plne vyvinutá. Keď sa tieto prvotné pocity ustália, žiaden problém už nevyzerá tak desivo. Moji chlapci majú 5 a pol roka a čo momentálne vnímam ako najťažšie je udržať v rovnováhe moje emócie a racionálny prístup. Sú situácie, kedy musím potláčať svoje pocity alebo ísť priamo proti nim, pretože viem, že je to najlepšie pre moje deti a to je niekedy mimoriadne náročné.
Ako najlepšie na materstve vnímam lásku a zmysel, ktoré mi deti dávajú. Je to láska ako žiadna iná. Láska, ktorá vás napĺňa od hlavy po päty, horí v každej bunke vášho tela a miestami je taká mocná, až fyzicky bolí.
Aká je podľa vás akčná mama?
Mama, ktorá sa odmieta vnímať ako obeť a berie plnú zodpovednosť za svoj život.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V spolupráci s motivačnou rečníčkou, autorkou a koučkou materstva Ivanou Poku pre vás pripravujeme sériu ďalších článkov, ktoré sa budú zameriavať na rôzne problémy, ktorým čelia mnohé matky. Ak máte otázky, ktoré by vás zaujímali, pokojne nám ich napíšte na redakcia@akcnemamy.sk.
Ak máte v okolí niekoho, kto možno prechádza podobnými skúsenosťami s popôrodnou depresiou, budeme rady, ak mu pozdieľate tento článok. 🙂
Téme duševného zdravia sa budeme venovať aj na našej konferencii Pre zdravie ženy, na ktorú sa môžete tešiť už 16. októbra 2021 v Bratislave alebo priamo u vás doma online. 🙂
