NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY KNIHY MAGAZÍN ODPORÚČAME RODIČOVSTVO

Denník zamestnanej matky: Materská “dovolenka”

Danielle Medená
Share
materská dovolenka

Počasie vonku je čoraz sychravejšie a mnoho z nás si volí radšej domáce pohodlie v teple. My vám tieto dni chcem spríjemniť a preto sme si pre vás so spisovateľkou Danielle Medenou pripravili novú rubriku. Každý týždeň vám budeme zverejňovať kapitoly z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

Kapitola 3: Materská “dovolenka”

Materská dovolenka NIE JE dovolenka. Všetky ženy na svete to vedia. Chlapi už pomenej. Tým slovo dovolenka evokuje dlhý ranný spánok, raňajky do postele, dlhé prechádzky na pláži s povievajúcimi vlasmi vo vetre, chladený drink na lehátku, poobedný spánok, večernú prechádzku na pláži a večera gustiózne naservírovaná sexi čašníčkou za svitu luny.

Ak sa im tento hlboký omyl pokúsite vysvetliť, nenamáhajte sa. Neuspejete. Chlapi s vyšším levelom empatie aspoň pochopia, že keď sa vlečiete ako ponocná a máte kruhy pod očami, tak to nie je nová móda, ale naozaj ponocná ste. Niektorým stačí povedať. Niektorých treba poprosiť. Niektorých donútiť a na niektorých nakričať a pritom plakať – prečo som si nevzala Pištu Hufnágela – až potom pochopia, že by sa vám hodila nejaká tá pomoc.

Moja materská dovolenka fungovala obdobne

(Majte na pamäti, že ja mám chlapa s nižším levelom empatie – suchý toast na požiadanie spraví, ale inak po vás ani pes neštekne):

Od šiestej ráno na nohách, starostlivosť o dve deti a keďže sa pravidelne vyskytovali radosti života ako prerezávanie zubov, horúčka, nepokojné sny, obdobie vzdoru a iné lahôdky, po 12 hodinách doma sama s týmito dvomi zlatíčkami som škrabala steny od vyčerpania, únavy, nedostatku spánku, zúfalstvom nad ich nechuťou k jedlu, emocionálnym vypätím pri nikdy nekončiacom srdcervúcom plači staršej dcéry, ktorá bola v období vzdoru.

Mladý pán prišiel večer domov po tom, ako si klábosil a „behal po zákazkách“, pokojná, pomerne čistá, fyzicky nenáročná práca. Popri tom stihol vypiť ponúknutú kávu, zjesť chlebíček a pokecať si o vysoko odbornej téme s nádejným zákazníkom.

Keďže ráno sľúbil, že príde na obed, o dvanástej mám napriek všetkému pripravený teplý obed… o jednej volám, kde je… vraj na ceste… ohrievam obed a čakám… o druhej volám zas, kde je… vraj na ceste… ohrievam obed druhý raz a čakám… ono čakám, znamená utieram sople staršej, prebaľujem mladšiu, varím čajíky staršej a kojím mladšiu, snažím sa upratať a zmyť podlahu – po týždni by sa už patrilo, utešujem staršiu, ktorá sa udrela a vreští, že modrinka naozaj prejde, nosím na rukách mladšiu, lebo vracia a plače, tretí krát plním práčku a vešiam bielizeň, nohou kolíšem mladšiu v kočíku a okrikujem staršiu, aby sa neškriabala na zábradlie, lebo spadne, kŕmim obe deti a upratujem po nich, lebo kaša na podlahe je naozaj nebezpečná vec, a čakám, kedy sa drahý vráti z práce… o štvrtej príde (všímate ten rozdiel medzi povedaným a realitou?), naservírujem mu obed, idem mu uvariť kávu:

“Ale tie zemiaky sú studené…!”

“Prepáč zlato, ale už som ich ohrievala dvakrát, snáď to prežiješ…”

“No ale to sa tak neservíruje, vieš to aj lepšie… !”

V tú chvíľu ho zabiť je príliš málo, aby to bolo zadosťučinením… Čo ja by som dala za to, sadnúť si na 10 minút a zjesť obed. Akokoľvek studený, prihorený, nedovarený, bez chuti a diétny. Ako človek, pri stole, s oboma rukami, bez toho, aby mi jedna vracala do lona a druhá strkala mäso na vidličke do nosa… Vďačnosť za obed od manžela??? Šiblo ti…?

Prečítajte si tiež Kapitola 2: Matka jedného dieťaťa 

Na ďalšiu kapitolu z knihy Denník zamestnanej matky

sa môžete tešiť už o týždeň. 🙂

Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *