5 spôsobov ako viesť deti k empatii

Zrejme každý rodič chce vychovať svoje dieťa čo najlepšie. Podľa svojich možností a schopností zabezpečuje vzdelanie, krúžky, športové aktivity, kvalitnú stravu. No ešte dôležitejšie je vychovať z dieťaťa dobrého, citlivého a vnímavého človeka. Naučiť ho deliť sa, všímať si iných, byť pozorným, citlivým, vnímavým. Vychovať z neho človeka, ktorý raz bude dobrým partnerom. Ako však naučiť dieťa empatii? Dá sa to vôbec?

Čo je vlastne empatia?

Podľa definície je empatia schopnosť prenášania sa do sveta predstáv druhého, do jeho emócií, spôsobu myslenia a postojov. Pochádza z gréckeho slova empatheia, zo slov em- = dovnútra, vnútri, pathos = cit, utrpenie). Vývin empatie podľa Hoffmana sa prejaví už v treťom roku života dieťaťa, keď má základnú schopnosť vcítiť sa do prežívania druhých a zároveň súcitiť s druhými. Navyše trojročné dieťa je schopné rozpoznať pozitívne emócie. Odborníci predpokladajú, že trojročné deti majú kognitívne schopnosti rozvinuté do takej miery, aby boli schopné vcítiť sa do situácie a prežívania druhej osoby.

5 spôsobov ako deti naučiť empatii

Učenie príkladom

Rodičovský príklad je základ. To vieme asi všetci. Keď si to však uvedomíme, vyplýva z toho relatívne veľká zodpovednosť. Ako sa my správame k druhým? Snažíme sa byť citliví a vnímaví na ich potreby, túžby, starosti? Rovnako tak sa bude aj naše dieťa správať voči druhým.

Podelenie sa, pozitívny prístup, pomoc druhým, telefonát niekomu, kto nemá nikoho z rodiny – ak tieto veci nerobíme, nečakajme, že ich budú robiť naše deti.

Prečítajte si aj rozhovor so psychologičkou Martinou Wäldl: Ak sa dieťa pýta, treba mu odpovedať

Knihy o láskavosti

Dnes máme jednu veľkú výhodu, že je dostupnosť temer všetkého. Aj v rámci výberu kníh môžeme čítať deťom knihy s hodnotným a príkladným obsahom. Hlúpe príbehy sú samozrejme zábavné, ale prečo si neprečítať príbehy zamerané na šírenie láskavosti a pomoc aj druhým? Čím viac sú deti vystavené myšlienke láskavosti a empatie, tým viac budú tieto veci praktizovať vo svojom živote.

Pozitívne média a správy

Keď už hovoríme o vystavovaní detí dobrým príkladom prostredníctvom kníh, je dôležité zabezpečiť, aby aj cez ostatné média deti prijímali hodnotný obsah. Nemyslime si, že keď máme na pozadí zapnutú televíziu, že deti tomu nevenujú pozornosť. Opak je pravdou! Deti pozorne počúvajú a počúvajú všetko a až veľmi dobre im všetko prechádza nielen cez uši, ale aj do srdca. Snažme sa byť preto vedomí pri tom, čo počúvajú, čo pozerajú, kde všade majú prístupy na internete. Aké filmy, rozprávky im dovolíme pozerať. Monitorujme čas strávený pred obrazovkami. Nebojme sa byť prísnymi.

Príklady láskavosti

Vidíte pozitívny príklad pomoci, empatie, láskavosti vo vašom okolí? Hovorte o tom deťom, poukážte na to. Netvárme sa, že to nevidíme alebo že veď to je samozrejmosť. A buďme my sami konkrétnym príkladom. Každý máme v okolí nejakého suseda, kamaráta s ťažkosťami, počas sviatkov ako sú Vianoce je veľa dobrých iniciatív, kde sa môžeme zapojiť ako rodina. Možno je niekedy ľahšie poslať financie na účet, ako ísť spraviť mininákup tete, ktorá je v domove dôchodcov.

Prečítajte si aj 30 rád na zlepšenie puta so svojím dieťaťom

Domáce zvieratká

Domáce zvieratko a jeho starostlivosť nie je len tak. Ani akváriová rybička sa nenakŕmi sama, akvárium sa samo nevyčistí, krmivo sa samo nekúpi. Zapájajme deti do starostlivosti o domáce zvieratká. Delegujme. Jednoduché veci, ako napríklad dávať psovi čerstvú vodu, učia deti zodpovednosti a vychovávajú ostatné živé veci. Gail Melson, profesorka vývoja dieťaťa a rodinných štúdií na Purdue University, vysvetľuje, že starostlivosť nie je kvalita, ktorá sa zrazu objaví v dospelosti, keď ju potrebujeme. Učíme sa ju už ako deti.

Ako je to u nás doma?

Podelím sa s vami s pár príkladmi, ako sa to snažím praktizovať ja doma so svojimi synmi:

• Snažíme sa zapájať do rôznych zbierok, napr. počas Vianoc píšeme vianočnú poštu spolu s deťmi pre dôchodcov, ktorých nepoznáme alebo krabicu pre seniorov.
• Kúpa Notabene.
• Urobenie nákupu pre vzdialenejších členov rodiny, ak sa ocitneme na výlete v ich meste.
• Pri pečení koláča pošlem deti zaniesť susedom (už som ale dávno nepiekla:)).
• Ak ideme na víkend k rodičom, zavoláme im, či niečo nepotrebujú kúpiť, doniesť.
• Rozprávame sa veľa o tom, že je dôležité pomáhať, všimnúť si, ak je niekto smutný, spýtať sa ho ako sa má a podobne.

Ako to máte vy? Ako sa snažíte viesť deti k empatii? Tešíme sa na vaše skúsenosti a podnety. Napíšte do komentára alebo na redakcia@akcnemamy.sk.

Zdroj foto: unsplash.com