NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY KNIHY MAGAZÍN ODPORÚČAME RODIČOVSTVO

Denník zamestnanej matky: Kam sa podel môj intímny život?

Danielle Medená
Share
intímny

Počasie vonku je čoraz sychravejšie a mnoho z nás si volí radšej domáce pohodlie v teple. My vám tieto dni chcem spríjemniť a preto sme si pre vás so spisovateľkou Danielle Medenou pripravili novú rubriku. Každý týždeň vám budeme zverejňovať kapitoly z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

Kapitola 4: Intímny život na materskej

Ak si myslíte, že chlapi myslia iba na to jedno, tak máte pravdu. Ten môj bol však veľmi vzácnou výnimkou. Ani na začiatku to neboli zrovna orgie, po narodení detí som bola rada, že po mne tieto aktivity až tak veľmi nechce, ale ono sa to nejako nezlepšovalo ani potom. Svojho času som to teda bola ja (čuduj sa svete), kto lákal muža do postele…

Pokus číslo 1

Krásne vysprchovaná, voňavá, roztúžená som ho objala okolo pliec na stoličke pri počítači…

Zlatko, poď do postele, už je neskoro…

Hej hej, len dopíšem/dorobím/pošlem/nastavím/vytlačím/ (doplňte si čo chcete), a hneď som pri tebe…

Zahrievam posteľ, teším sa na nastávajúce chvíle. Po hodine zaspávam. O pol druhej v noci sa budím sama v posteli, na budíku svieti 1:30, chlapa nikde. Čo bolo také dôležité, že to musel robiť o pol druhej v noci, doteraz netuším. Isté je, že ja som to nebola. Mail, ktorý napíše takto v noci, aj tak nikto nebude čítať skôr, ako ráno o cca. šiestej, takže je jedno, či to urobí teraz, alebo si privstane a pošle ho ráno. Znovu sa vráti do postele a pokojne si môžeme dať „repete“ z večera, keď je už hore. Nevadí.

Pokus číslo 2

Rada zo „stajlového“ časopisu: dajte svojmu drahému do aktovky svoje najsexi nohavičky. Prečo nie, poviem si, vyhrabem nejaké tie tri pásiky pokryté čipkou, nenápadne ich zastrčím drahému do tašky a s úsmevom ako slniečko sa teším, ako mi o hodinku zazvoní pri dverách celý natešený. Nezvonil. Ani o hodinu, ani o dve. Večer prišiel domov, popri počítači ledabolo vytiahol z tašky aj moje nohavičky a s komentárom – toto mi sem asi decká omylom hodili, schovaj si to – mi to vracia nazad.

Nevzdávam to a vrhám sa na ďalšiu radu – urobte si príjemný romantický večer. Ukuchtím večeru ako pre kráľa, prehovorím ho, aby išiel uložiť deti. Už teraz viem, že pri nich zaspí a o to mi ide. Rýchlo do kúpeľne, sprcha, píling, oholím všetko okrem vlasov, natriem sa voňavým olejom, hladučká, jemnučká, voňavučká vyliezam z kúpeľne a natrafím na drahého akurát, keď vyšiel z izby. Roztúžene sa k nemu pritúlim, drahý, poď do postele. Ledabolo ma objíme a vraj – bež do postele, ešte prechladneš.

No dobre, Rómeo z neho síce nebude, ale aspoň myslí na moje zdravie a určite do tej postele rýchlo príde aj sám. Zaleziem do postele a čakám. Po hodine a pol si poviem, že tak asi nič, oblečiem si pyžamo a idem spať.

Nasledujúca rada znela – urobte mu sexi cestičku do spálne

Vymenila som tepláky za sexi sukňu, tričko za blúzku s výstrihom a vytiahla tú najlepšiu spodnú bielizeň, do ktorej som sa bola schopná napratať. Sadla som si vedľa neho na stoličku, preložila koketne nohy, pohodila vlasmi a zaliečam sa:

Poď do postele, dorobíš to zajtra ráno.

Mladý po mne udivene pozrel.

Ty niekam ideš? Tá sukňa ti je nejaká malá…

Môj sexi kukuč bohapusto prehliadol a zvyšok zvodného odevu si ani nevšimol. Tak som sa zdvihla, odpratala stoličku a cestu do spálne mu vyznačila vyzliekanými kúskami odevu. Kedy dorazil do postele, neviem, spomínam si len, že po polnoci som sa išla obliecť do síce málo sexi, ale zato veľmi hrejivého flanelového pyžama.

Ráno som našla svoj zvodný outfit zhrnutý v kúte chodby, a mladý sa zobudil s poznámkou – aspoň si to oblečenie odprac, som sa skoro šmykol… Na moju záludnú otázku – a na ktorom kúsku- som dostala strohú odpoveď – a čo ja viem, máš handry rozhádzané po celom byte.

Nádej zomiera posledná

A tak čítam poslednú radu – pošlite mu šteklivý článok, určite sa rád zúčastní na jeho realizácii. A tak vo veľmi vzácnych chvíľach voľna preliezam stránky z vhodným obsahom a nájdem jeden primerane šteklivý článok o istom druhu intímností. Prekonávam svoju hanblivosť a posielam mu to na mail. Toto už isto musí zabrať, veď to ako keby som mu rovno povedala – vyspi sa so mnou.

Článok mi poslal nazad s odôvodnením – to je článok tak pre ženy, to si môžeš prečítať aj sama. Moju snahu o zvádzanie zabila posledná rana – manžel skutočne po dvoch hodinách do postele prišiel, sadol na posteľ, vyzliekol si jednu ponožku, potom si vyzliekol druhú ponožku, starostlivo ich zložil dokopy a odložil na stoličku pri posteli. Následne si ľahol a zaspal. V tej chvíli som chcela byť tou ponožkou, na tú aspoň siahol. Toto mi veľmi na dobrej nálade nepridávalo, takže som sa prestala snažiť a začala to brať tak, ako, kedy a ako často to prišlo.

Prečítajte si tiež: Kapitola 3 Materská “dovolenka”

Na ďalšiu kapitolu z knihy Denník zamestnanej matky

sa môžete tešiť už o týždeň. 🙂

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *