NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY KNIHY MAGAZÍN RODIČOVSTVO

Denník zamestnanej matky: Konečne som sa vrátila do práce

Danielle Medená
Share

Počasie vonku je čoraz sychravejšie a mnoho z nás si volí radšej domáce pohodlie v teple. My vám tieto dni chceme spríjemniť a preto sme si pre vás so spisovateľkou Danielle Medenou pripravili novú rubriku. Každý týždeň budeme zverejňovať kapitoly z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

Kapitola 5: Zamestnaná matka dvoch detí

O snahe nainštalovať mladšie dieťa vo veku dvoch rokov do preplnenej škôlky tu písať nebudem, to by bol materiál na samostatnú knihu a okrem toho, každá zamestnaná matka si tým prešla, tak načo vysvetľovať… Tí, ktorí nevedia, o čom hovorím, obráťte sa prosím na najbližšiu kolegyňu, o ktorej tušíte, že má asi doma nejaké to domáce „zvieratko“, ona vám to určite rada vysvetlí.

S rozumom a silami v koncoch som poprosila svojho drahého, aby mi v tom nejako pomohol, dal aspoň nejaký návrh alebo okomentoval tie moje: Opatrovateľka? Susedia dôchodcovia? Ty a ja na striedačku – ranná – poobedná? Akýkoľvek iný nápad? Sú to k sakru aj jeho deti, nech sa vyjadrí, komu dáme tu dôveru a zveríme mu ich!

“Ty chceš ísť do práce, tak si to vyrieš.”

Hmm, takže dík za pomoc a podporu, ja si to teda premyslím…

Proste, jediná možnosť, ako sa dostať konečne do práce, bola zavolať si vlastnú mamu na pomoc. V našom, v podstate jednoizbovom byte, bivakovala zrazu ďalšia osoba, a tak sme sa nejako potlačili, mame vyhradili na spánok jedinú pohovku v byte a zmierili sa s tým, že náš nielen sexuálny život bude chvíľku trpieť (a ten ešte utrpel najmenej).

Príliš iniciatívna Dana

Naspäť k práci. Ľudia, neverili by ste, ja som sa do práce skutočne tešila. Vzali ma síce len na polovičný úväzok – lebo veď na moje miesto už našli náhradu a tá sa svojho miesta vzdať odmietla, ale nevadí, som v robote, hurá! Daná osoba, hovorme jej Dana, sa na mojom pôvodnom mieste zabývala natoľko, že sa cítila byť nadriadenou vo všetkom od kontroly čistoty toalety po použití až po kontrolu všetkého, čo som urobila.

Kontrolu toalety vykonávala ráno po každom použití ktoroukoľvek osobou na oddelení a nezabudla upozorniť, ak sa misa po použití neleskla čistotou ako psie gule. Raz to však nestihla, zaspala a prišla do práce o hodinu neskôr. Aké zdesenie nastalo, keď chcela použiť toaletu, ale tá bol silne znečistená! Všetky pracovníčky na oddelení mali nástup v záchode, kde znechutená Dana ukazovala na náznak cestičky odpadu pevného skupenstva a prísne sa pýtala každej jednej zúčastnenej, ktorá to spravila??

Samozrejme, nikto sa nepriznal. Jednak preto, že nám bolo trápne rozoberať tu výkaly svojich kolegýň a jednak preto, že otvoriť ústa, každá vybuchne do smiechu ako supernova na úsvite. Po tomto neúspechu v pátraní podnikla Dana ďalšie kroky – chodila postupne od jednej pracovníčky k druhej a dôverne sa pýtala na jej ranné stravovacie a hygienické návyky v snahe odhaliť vinníka tejto do neba volajúcej skutočnosti.

Keďže ani toto nezabralo a pravda zostala ukrytá v temnote zločinu, poslala Dana všetkým pracovníkom na oddelení upozorňujúci mail o tom, ako sa používa kefa na WC a veľmi by ocenila, keby sme sa ju naučili používať správne a hlavne po každom použití toalety.

Urazené ego starej dievky

Mala síce práce nad hlavu – doteraz neviem akej, ale dala si tú námahu, a komplet všetko, na čo moja ruka a moje oko padlo, bolo nemilosrdne podrobené prísnej kontrole a cenzúre. Po mesiaci prišla na to, že som na tom s pracovnými návykmi a pracovnými zručnosťami natoľko zle, že mi nemôže prideliť vlastnú agendu a ak už nejakú musím mať, tak to budú úlohy typu – vystav potvrdenie, skoč na poštu, choď kúpiť bagety, uprac zasadačku po seminári a podobne. A okrem toho, som „zamestnaná matka s deťmi“.

Vždy, keď hovorila o mne v tejto súvislosti, som mala pocit, že veľmi jemne naráža na to, že mi „mlieko udiera do hlavy“ a navyše nemám na prácu toľko času, ako ona, lebo veď deti… Čo ju ale asi žralo v skutočnosti, bolo to, že ja tie deti na rozdiel od nej mám a navyše vďaka materskej veľmi dobre ovládam multitasking (poznáte, že?) a dokážem vyjsť s úplne každým, dokonca s úplne každým blbcom, a tak ľudia začali radšej chodiť za mnou, ako za ňou… No, urazené ego starej dievky. Ale nevadí. Slobodu v podobe novonadobudnutej práce som si užívala plnými dúškami.

Prečítajte si tiež: Kapitola 4 Kam sa podel môj intímny život?

Na ďalšiu kapitolu z knihy Denník zamestnanej matky

sa môžete tešiť už o týždeň. 🙂

Titulná foto: Zachary Kadolph

Tagy

Mohlo by sa vám páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *