Učiteľ Michal Mišura: Film Hurá do školy! spája nielen školy, ale aj žiakov a učiteľov
Dvaja učitelia dali hlavy dokopy a spolu so žiakmi a učiteľmi natočili cez leto film. Film, ktorý môže niečím zasiahnuť nielen žiakov, ale aj rodičov a učiteľov. Ako málo niekedy stačí a všetko sa dá. Aká dôležitá je spolupráca. Nielen škôl.
Rozprávali sme sa s Michalom Mišurom, jedným z tvorcov filmu. Michal Mišura je vo svojom regióne známy nielen ako učiteľ, ale aj ako moderátor a profesionálny starejší.
Spája nás kamarátstvo a láska k filmu
„Film sme natočili s kamarátom Jožkom Kerakom. Je od nás z Považian, učí v Čachticiach. Rozprávali sme sa, že by sme mohli niečo natočiť. Vždy, keď sme spolu, riešime filmy,“ hovorí Michal. „Spája nás kinematografia, radi sa bavíme o tom, čo bolo natočené, o hudbe vo filme, o strihu, o kamere, dabingu.“ Michal dokonca viedol aj divadelný krúžok. Jozef Kerak bol zase aktívny v Novej Bošáci, kde spolupracoval na divadelnom predstavení.
Ako prebiehal kasting?
Scenár filmu pochádza od Vlada Moresa, volá sa Hurá do školy. Autori tento scenár už poznali, pretože Michal Mišura ho hral už v upravenej forme so svojimi žiakmi, Jozef Kerak zase v Novej Bošáci. Sám Michal hovorí: „Bola to taká náhoda, že sme sa dozvedeli, že scenár poznáme obidvaja, tak sme sa zhodli na tom, že by sme ho mohli spraviť ako film. Dlhšie sme o tom celom premýšľali a mali sme v pláne, že urobíme kasting, kde si nejaké deti vyberieme priamo tam.“
Nakoniec to však urobili jednoduchšie, vytypovali si hercov. „Každý jeden z hercov, ktorých sme chceli, nám to odsúhlasil. Tak sme sa v podstate dohodli, že to bude koprodukcia dvoch škôl so žiakmi a učiteľmi z každej z nich. Potešili sme sa, že každý nám na to kývol. Scenár sme kúpili od spomínaného Vlada Moresa, rozdelili sme si úlohy, dopísali detaily, aby to bolo trošku predĺžené, keďže samotný scenár by bol krátky, rozhodli sme sa ho trošku doplniť,“ hovorí Michal.
Prečítajte si aj rozhovor, ako vznikol film o dievčatku s Downovým syndrómom
Hlavná postava Alexander
Natáčanie prebiehalo v Považanoch a v Čachticiach. Podľa Michala Mišuru boli všetci herci veľmi šikovní a pôsobili prirodzene. „Veľmi sa tešíme z hlavného hrdinu, ktorého si zahral Alexander Vido, toho času deviatak čachtickej školy. Naozaj, tento žiak, teraz už študent konzervatória, je umelecky nadaný nielen ako hudobník, ale aj ako herec. Ja som ho vnímal ako fantastického herca, ktorý hral všetko veľmi prirodzene. Bol to dobrý výber na hlavnú postavu, pretože Alexander a jeho rodičia v Čachticiach už dlhé roky divadelne vystupujú, čiže Šaňo má naozaj dobré herecké vlohy a aj skúsenosti,“ vysvetľuje Michal.
Film vykresľuje aktuálne problémy
Dej zobrazuje Martina Kováča, žiaka, ktorý má zlé polročné vysvedčenie a príde o mobilný telefón. Rodičia mu ho zoberú. Zhodou okolností sa zoznámi so Zuzkou, ktorá sa mu zapáči, ale nemá ju ako kontaktovať, keďže je bez mobilu. Rozhodne sa istým spôsobom zabrať a opraviť si známky, aby telefón získal späť a mohol byť so Zuzkou v kontakte. Je tam motív rodičovskej výchovy a taktiež motív toho, že sa žiak dokáže zmeniť a zlepšiť, ak má správnu motiváciu.
Prečítajte si aj: Boli šikanované. Dnes hovoria o šikane, vzdelávajú a upozorňujú na dôsledky
Aké bolo natáčanie?
„Natáčalo sa nám dobre, bolo to pre všetkých zábavné. Niekedy bolo však ťažké sa časovo zosúladiť, aby sme všetci mohli v daný deň natáčať,“ hovorí Michal. Film bol točený prevažne v letných mesiacoch.
To, že to nebolo zase úplne triviálne jednoduché, podčiarkuje aj Michal: „Bol to taký skutočne väčší projekt v porovnaní s kratšími videami, ktoré sme točili predtým v určitej forme. Toto bolo naozaj niečo iné a nové pre všetkých. Taktiež koprodukcia a kooperácia dvoch škôl bola veľmi príjemná. Je dôležité a veľmi fajn, ak školy dokážu spolupracovať. Aj toto zblíženie škôl bolo jedným z našich cieľov pri tvorbe filmu.“
Chválou nešetrí
„Musím ešte povedať, že každý z tých ľudí, ktorí tu účinkovali, bol prekvapením. O každom som síce vedel, že je veľmi šikovný, ale každý jeden dal zo seba ešte viac, ako som čakal,” dodáva Michal. Pokračuje: „Myslím, že naozaj celé je to aj veľká zásluha učiteľa Jožka Keraka, ktorý mal naozaj všetko pod palcom a ktorý bol naozaj v režírovaní ako ryba vo vode a presne vedel, čo chce. Bol šikovný aj ako strihač. Mal filmové myslenie, vedel kde čo použiť. Najväčšia vďaka patrí naozaj jemu.”
Premiéra filmu “Hurá do školy!” sa konala v Čachticiach.
Zdroj foto: archív Michala Mišuru