NAČÍTAVAM

Začnite písať

CESTOVANIE CESTUJEME S DEŤMI INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ODPORÚČAME

Decembrový výstup na Vtáčnik nás očaril nielen svojimi výhľadmi

Share
Vtáčnik

Po vianočných dňoch hodovania, vypekania a následného dojedania, menších či väčších návštev padne vhod akýkoľvek pohyb či prechádzka. My sme sa rozhodli pre zimný výstup na Vtáčnik, ktorý svojou nadmorskou výškou 1346 metrov nad morom dosahuje presne úroveň Štrbského plesa. Ak vám názov kopca nič nehovorí, nezúfajte. Máte o dôvod viac sa sem vybrať a pozrieť si nádheru okolitej prírody a malebnú scenériu kraja.

Kde sa ten Vtáčnik vlastne nachádza?

Vrch Vtáčnik sa nachádza na pomedzí okresov Žarnovica a Prievidza. Je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a veľká časť masívu patrí do národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik.

Na Vtáčnik vedú viaceré značkované turistické chodníky. Štartovať sa dá z obcí Kľak, Lehota pod Vtáčnikom, Kamenec pod Vtáčnikom či Bystričany. Náročnosť je viac menej podobná, s odchýlkami v strmosti pri stúpaní. Nič také, čo by však nezvládol aj menej zdatný turista. Samozrejme, v tom prípade je vhodné počítať radšej s vyšším časom, aby človek neprišiel o radosť z turistiky.

Prečítajte si ako u detí podnietiť lásku k horám a turistike

Vypálená dedina Kľak

My sme sa na túru vybrali z dedinky Kľak. Je to naša obľúbená destinácia, z ktorej radi vyrážame. Kľak leží v nadmorskej výške 650 m nad morom, čiže túrou na Vtáčnik človek pekne zdolá temer 700 výškových metrov. Obec Kľak vznikla ešte v 17. storočí, bola tu zriadená sklená huta, ľudia sa živili najmä drevorubačstvom a uhliarstvom. Avšak 21. januára 1945 bola obec za pomoc partizánskym jednotkám kruto vypálená a 84 občanov bolo zavraždených. Dnes môžeme vidieť pamätník, ktorý túto tragickú udalosť stále pripomína.

Za 2,5 hodiny ste hore

Turistický „hríbik“ ukazuje čas 2:30 hod až na vrchol Vtáčnika. Cesta ubieha príjemne, nie je veľmi strmá. Naše obavy, či sa nebudeme zabárať v snehu (máme aj takú skúsenosť), boli neoprávnené. Cestička je krásne prešliapaná. Stretávame mnoho turistov, rodín, partií, ktorí s úsmevom na tvári putujú našim smerom krok za krokom. Počasie je príjemné, nefúka. Hoci slnko nehreje, pravidelný intenzívny pohyb zohrieva. Rozopínam si bundu. Vidiac pred sebou moje sedemročné dieťa, ktoré temer beží hore, zase si hovorím, že musím niečo začať so sebou robiť. Škoda len, že vždy to ostáva len pri zbožnom prianí.

Pocit vďačnosti

Uvedomujem si vďačnosť, že tu môžem byť. Dýchať čerstvý vzduch, nič neriešiť, nerozmýšľať. Len krok za krokom vpred. Okolie je rozprávkové, tu prekročím roztopený potok, neskôr obdivujem nádherné snehové zátišia. Raj pre oči, balzam pre dušu. Cítim, ako do môjho vnútra vstupuje pokoj. Nerozmýšľam, čo budem zajtra variť, čo ma čaká v práci, aké povinnosti ma neminú. Len tu a teraz čerpám a snažím sa, aby každá bunka môjho tela precítila ten istý pocit. Zo snívania ma prebudí syn: „Mamiiii, kde si zase? Čo ideš tak pomaly? Už ťa čakám.“

Partizánska chata, ideme k výšinám

Prichádzame k Partizánskej chate. Štandardne býva zatvorená, pokiaľ sa nekoná nejaká akcia (napr. zraz rádioamatérov). Dávame si malú prestávku a pokračujeme ďalej. Píše sa, že ešte hodina, ale cieľ dosahujeme za 45 minút.

Hore stretávame viacerých turistov prichádzajúcich z rôznych štartovacích bodov. Máme šťastie. Naskytuje sa nám krásny výhľad. Vidíme nielen Štiavnické, Kremnické a Strážovské vrchy, Veľkú a Malú Fatru, Žiarsku dolinu, ale aj Nízke Tatry. Za veľmi dobrých podmienok je vidieť aj Vysoké Tatry. Tie však teraz ostávajú ukryté. Fotíme sa, kocháme sa výhľadmi. Na vrchole sa týči majestátny železný kríž, symbol víťazstva a sily.

Pocit, ktorý sa nedostaví doma na gauči

Pozerám okolo seba. Vidím červené líca, šťastné úsmevy. Vyťahujú sa termosky, vianočné koláče či lepeňáky. Vonia to šťastím. Zdravíme sa navzájom, fotíme sa na pamiatku. Možno nič výnimočné, nič extra, no predsa vzácne. Vedieť sa stíšiť, načerpať radosť z prírody a z pohybu. Nemusíme behať 30 kilometrov denne. Ani päť. Ale ak sa nám dá, poďme v rámci našich možností. Aj keď pomaly, s trojnásobným časom. Aj cesta je cieľom. Garantujem, že vaša duša pookreje a len čo prídete dole, hoci s unavenými nohami, budete rozmýšľať, kam pôjdete najbližšie.

Toto je už vrchol:

 

Tagy