Denník zamestnanej matky: Koncoročné vystúpenie s príchuťou dažďa a potu
Za oknom zima a mráz. Po príjemne mrazivom pobyte vonku si spríjemnite deň v teple so spisovateľkou Danielle Medenou. Každý týždeň budeme zverejňovať kapitoly z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom.
Kto je Danielle Medená?
Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.
Koncoročné vystúpenie s riadnou dávkou dažďa a potu
Naše deti sú veľmi šikovné a nadané, a tak sme ich dali na rôzne krúžky a inú záujmovú činnosť. Blíži sa koniec roka a staršia má koncoročné vystúpenie v miestnom kultúrnom stánku. Na tú potvoru je teraz také nepríjemné daždivé počasie, že ak vás to náhodou stihne vonku, do minúty si môžete na seba nasypať prášok na pranie a rovno si oblečenie oprať, pretože už nemá zmysel dať ho sušiť. A to aj napriek tomu, že máte dáždnik.
- Zlato, dnes má malá vystúpenie, hovorila som ti to už minulý týždeň.
- Ale veď vieš, že tak ďaleko si to nepamätám.
- Viem, preto som ti to hovorila ešte predvčerom.
- Hm, zabudol som.
- No dobre a prídeš tam teda za nami? Alebo zoberieš aspoň menšiu zo škôlky? Nech nemusím utekať zo stanice do škôlky a nazad cez celé mesto aj s malou do školy a potom ešte do kulturáku, veľmi by mi to pomohlo…
- Dnes neviem kde mi hlava stojí, nestihnem ani jedno….
- Hryz do jazyka (hej, ja si ráno vyložím nohy a počkám, až mi odzvoní padla).
Deň ubehol ako voda a treba ísť po deti a na koncoročné vystúpenie malej. Takže, poďme na to:
Vystúpim z vlaku, ako inak – prší…
Utekám a snažím sa chrániť dáždnikom, prd to pomáha…
Cestou mi zavolá susedka, či by som nevzala aj jej deti zo škôlky a školy, nestíha odísť z porady, ale príde za nami do kulturáku a deti si preberie, takže nech im z pod schodov v bytovke vezmem aj kolobežky.
Ok, čo by človek neurobil pre dobré susedské vzťahy.
Dobehnem zmoknutá do škôlky, nafasujem dve deti, behom domov, zhodiť všetky veci, prezliecť do suchého obe decká aj seba, behom do susednej bytovky po kolobežku, zabaliť decka do pršiplášťov, nainštalovať na kolobežky a behom cez celé mesto do školy.
Tam dostanem do výbavy ďalšie dve deti, ktoré zabalím do pršiplášťov, odomknem kolobežky a rozdám babám. Vyrážame do kulturáku, kde dobehneme presne o piatej. Decká ako-tak v pohode, ja celá mokrá, ťažko povedať, či od potu, alebo od dažďa.
Obchod so štyrmi deťmi nedám
Dve staršie deti rýchlo prezliecť na vystúpenie do kroja, mladšie dve nestratiť, obsadiť si miesta, lebo budeme celú dobu stáť a z tej predstavy mi mierne mäknú kolená. Konečne to celé začína. Staršie dve upokojujem, mladšie dve zabávam, aby nevyrušovali, po polhodine som spotenejšia ešte viac.
Po skončení programu – keďže ani náš tatinko, ani suseda nedorazila, pozbieram zase všetky deti, obalím igelitom, poprideľujem dopravné prostriedky a bežiac za nimi s dáždnikom proti vetru rozmýšľam, čo im dám na večeru. Na obchod môžem zabudnúť, to už so štyrmi deťmi nedám…
Ale železná zásoba litra mlieka a krupice nesklamala, a tak sa spokojne napchávajú kašou. O pol ôsmej si susedka po svoj prídel detí konečne dobehla. Spratala som kuchyňu, naládovala a pustila umývačku, okúpala deti, pohľadala obal na zajtrajšie vysvedčenie, vyžehlila slávnostné šaty, nahnala baby umyť zuby a do postele, prečítala rozprávku a idem do sprchy. Vo dverách sa objaví drahý a je strašne unavený, lebo mal ťažký deň…
Prečítajte si tiež: Denník zamestnanej matky: Vyspím sa už aspoň trochu?
