7 rodičovských TRIKOV ako si poradiť s umrnčaným dieťaťom

Situácie, kedy sa z nášho malého anjelika stáva umrnčaný čertík poznáme asi všetci. Neustále pofňukávanie, že sme nevyhoveli jeho aktuálnej požiadavke, je tak znervózňujúce, že máloktorý rodič to dokáže ustáť. Ako sa v takýchto prípadoch zachovať? Inšpirujte sa niekoľkými tipmi, ktoré vám pomôžu predchádzať tomuto správaniu u dieťaťa.

Aké sú to umrnčané deti?

Väčšina rodičov v skutočnosti nedokáže presne vysvetliť, čo vlastne znamená, keď sa správanie dieťaťa označí ako umrnčané alebo ufňukané. Každopádne to dokážu na svojom dieťati ihneď rozoznať, len čo počujú ten tón hlasu niekde medzi urazenosťou a plačom.

Toto správanie vychádza väčšinou z pocitu frustrácie a bezmocnosti. Čoskoro sa však stane zvykom. Najmä vtedy, ak dieťa vidí, že na svoju „ufňukanú“ akciu dostane od rodiča reakciu, ktorú chce získať. Postupne sa z nich stávajú umrnčané deti, ktoré zistili, že týmto správaním dokážu manipulovať svojimi rodičmi.

Ale netreba sa obávať. Vždy sa nájdu možnosti, ktorými dokážete zmeniť správanie svojich detí a naučiť ich spracovať svoje frustrácie iným a vhodnejším spôsobom.

Čo zaberá na fňukanie?

Ak ste na tom podobne, možno si pri čítaní tohto článku uvedomíte, že vaša štandardná reakcia na fňukanie až tak dobre nefunguje. Vo väčšine prípadov to možno nakoniec vzdáte a vyhoviete svojmu dieťaťu. Naučte sa teda niekoľko trikov, ktorými zmeníte tento negatívny spôsob, akým sa deti naučili získať si vašu pozornosť.

Na začiatku si však musíte uvedomiť, že každé dieťa je iné. Rovnako sa môžu líšiť aj jeho reakcie, ak sa doma pokúsite zaviesť nové vzorce správania. Vyberte si teda najskôr tie, s ktorými sa budete vedieť stotožniť a potom postupne skúšajte aj niektoré nové, ktoré si možno budú vyžadovať trochu viac času a praxe.

1. Hlavne zachovajte trpezlivosť

Ak za vami príde dieťa s tým typickým poloplačlivým tónom, je to väčšinou znak, že je v situácii, v ktorej si nevie poradiť alebo sa cíti bezmocne. V prvom rade by ste sa mali na chvíľu zastaviť a nereagovať hneď prehnane. Ak ho zahriaknete alebo budete jednoducho fňukanie ignorovať, v oboch prípadoch sa tento pocit bezmocnosti u dieťaťa zosilní. Naopak, ak mu hneď vyhoviete, podporíte túto reakciu a dieťa bude mať pocit, že práve vďaka fňukaniu si získa vašu pozornosť.

Skúste si zachovať chladnú hlavu a pokojným tónom hlasu dieťa vyzvite, aby svoju požiadavku vyjadrilo bez fňukania. Podporíte tak jeho sebadôveru a dieťa bude cítiť, že vám jeho potreby nie sú ľahostajné.

2. Ukážte mu, ako znie jeho umrnčaný tón

Možno si ešte pamätáte chvíle, keď ste boli deťmi a prišli ste za mamou s nejakou svojou požiadavkou. Keď vás zahriakla klasickým: „Prestaň fňukať,“ možno vás to v tej chvíli trochu zmiatlo. Deti si totiž niekedy ani neuvedomujú, aký tón hlasu už rodičia považujú za „fňukací“. Skúste teda svojmu dieťaťu najskôr ukázať, ako znie a rovnako aj to, ako reagujete vy na toto správanie.

Skúste nahrať hlas svojho dieťaťa, keď je umrnčané či otravné. Pustite mu to a pokúste sa mu vysvetliť, ako vtedy znie a ako to vnímate. Rovnako nahrajte svoju reakciu, aby si dieťa mohlo porovnať, že ak bude reagovať týmto spôsobom, ani váš hlas nebude pôsobiť veľmi príjemne. Samozrejme mu nezabudnite vysvetliť, že toto všetko robíte preto, aby ste svoj vzťah navzájom zlepšili a nechcete sa mu vysmievať.

3. Ustrážte si svoje správanie

Dieťa kopíruje správanie svojich rodičov. Možno si ani neuvedomujete, ako často sa sami správate umrčane.

Och, ako sa mi nechce ísť do práce.

Ako dlho ti to ešte potrvá?

Kedy sa to už konečne naučíš?

Aj rodič je len človek. Často sa cíti bezmocne a nevedome si vtedy povzdychne typickými vetami, ktoré samozrejme deti vnímajú veľmi citlivo. V konečnom dôsledku je aj ich správanie odrazom toho, čo najčastejšie vidia doma. Ak teda chcete tento zlozvyk odbúrať, musíte začať aj u seba.

4. Nevzdávajte to

Zmena návykov si vyžaduje istý čas. Úspechy sa neobjavia po dni, možno ani po niekoľkých dňoch praktizovania týchto trikov. Musíte však vytrvať. Akonáhle totiž preukážete frustráciu z toho, že sa veci nepohli k lepšiemu, deti to hneď využijú. A všetko sa vráti do starých koľají.

5. Využite metódu cukor a bič

Nepodporujte ufňukaný tón. Skúste dieťaťu pokojne vysvetliť, že ak vás o niečo požiada normálnym hlasom, tak ho vypočujete. Pri starších deťoch si skúste nastaviť pravidlá, že vždy, keď začne pre niečo fňukať, hodí cent do fľaše. Na konci dňa samo uvidí, ako často sa správa týmto spôsobom.

Nastavte si pravidlá aj pri pobyte mimo domu. Dieťa môžete motivovať malou odmenou, ak zvládne nákup alebo pobyt v parku bez fňukania. Ak nie, tak odmenu nedostane.

Prečítajte si tiež rady rodičovskej poradkyne Martiny Vagačovej o tom, ako prežiť rodičovstvo.

6. Podporte zmenu správania pozitívnym posilnením

Ak sa vaše dieťa naučí vyjadriť svoje potreby bez fňukania, je to veľká vec. Za to si zaslúži vašu pochvalu. Oceňte jeho správanie napríklad – som rada, že sa so mnou takto pekne rozprávaš.

Vždy však najskôr porozmýšľajte nad tým, prečo s vami dieťa komunikuje umrnčaným tónom. Boli ste napríklad príliš zaneprázdnení? Prípadne došlo vo vašej rodine k nejakej veľkej zmene? Možno mu práve chýba spoločne strávený čas.

Pokiaľ však vaše dieťa za vami príde a svoje potreby vyjadrí normálnym hlasom, skúste mu dať pozitívnu odozvu ideálne aj viackrát do dňa, pokiaľ je to možné. Ak na svoje požiadavky dostane častejšie áno ako nie, bude využívať fňukanie čoraz menej. 

7. Plánujte vopred

Najmä pri menších deťoch je dobré si nastaviť denný rozvrh. Vďaka tomu viete predísť pocitom únavy alebo hladu, ktoré najčastejšie vedú k tomu, že sú deti umrnčané a nervózne. Rovnako viete predchádzať pocitom frustrácie, keď si dieťa vyžaduje vašu pozornosť a nedostáva ju. Ak vám dieťa niečo hovorí, vypočujte ho, znížte sa na jeho level, udržujte počas počúvania očný kontakt. Bude cítiť, že vám jeho požiadavky nie sú ľahostajné a predídete tak tomu, aby si pozornosť vyžiadalo fňukaním.

Prejavy emócií cez mrnčanie sú najčastejšie u menších detí a zvyknú miznúť vo veku okolo 6-7 rokov. Je to teda naozaj len obdobie. Zároveň je to pre vás možnosť naučiť deti vyjadrovať svoje potreby inými spôsobmi, budovať si sebadôveru cez silu hlasu a zmieriť sa s tým, ak veci nejdú práve podľa ich požiadaviek.

Preklad z kidsactivitiesblog.com

Zdroj foto: canva.com