Nakričali ste na svoje dieťa? Takto by ste sa mali zachovať po výbuchu hnevu
Každý rodič sa niekedy ocitne v situácii, keď zvýši hlas na svoje dieťa. Nie všetci sme na to hrdí. Ale deje sa to. Deti sú však oveľa citlivejšie na negatívne emócie. Ako by sme teda mali k nemu pristupovať po tom, čo v nás hnev opadne?
Psychológovia sa zhodujú, že vplyv epidémie sa prejavuje na našej psychickej pohode. Sociálna izolácia a neustály strach o svoje zdravie dokáže vykoľajiť takmer každého. No aj bez ohľadu na aktuálne dianie sa mnoho rodičov ocitá v rôznych konfliktných situáciách so svojimi deťmi. Najmä, ak sú nútení s nimi tráviť dlhší čas zavretí doma, prípadne popri tom ešte pracujú na homeoffice.
Niekedy to môže byť úplná maličkosť, nad ktorou by ste len mávli rukou. V nestráženej chvíli sa však stane pomyslenou poslednou kvapkou a pretrhne hrádzu. Som si istá, že sa to stalo (alebo ešte len stane) každému rodičovi. Výbuch hnevu a ventilovanie emócií krikom na to malé stvorenie, ktoré inak milujeme nadovšetko.
Potom, čo sa upokojíme, nás ale prepadnú výčitky. Často si uvedomíme, že sme v celej situácii reagovali prudko, prehnane alebo sme proste neustáli tlak povinností, ktoré sme si domov doniesli po náročnom dni v práci. V tejto chvíli je to už jedno. Dôležité je, aby sme vedeli, ako k dieťaťu po takejto situácii nájsť znova kontakt a dokázali mu všetko vysvetliť.
Najskôr sa upokojte
Často kričíme (nielen na deti), ak sa cítime frustrovaní, prepracovaní, unavení alebo jednoducho máme pocit, že sú naše potreby prehliadané. Tieto pocity sa nestratia ani po tom, čo na niekoho nakričíme. Práve naopak. Môže sa s k nim pridať pocit viny a smútok. Ak všetky tieto emócie necháme vo svojom vnútri, budú sa len množiť a zaťažovať nás.
Pokúsme sa najskôr venovať chvíľku akejsi vnútornej analýze všetkého, čo preciťujeme. Prečo nás tá situácia rozhodila a reagovali sme výbuchom hnevu a krikom. Čo tomu reálne predchádzalo? Naozaj to bolo dieťa a jeho správanie? Alebo to už bola skôr pomyselná čerešnička na torte?
Je úplne v poriadku, ak povieme dieťaťu, že potrebujeme chvíľu pre seba, aby sme sa ukľudnili. V podstate im takto ideme príkladom. Aj oni do budúcna pochopia, že po podobnom správaní potrebuje človek chvíľu na to, aby sa zamyslel a spracoval všetky emócie, ktoré sa v ňom nazbierali.
Ospravedlnenie je dôležité
Nech sme už predviedli akýkoľvek výbuch zlosti, je dôležité sa ospravedlniť. Nie však len tak, pre dobro veci. Ospravedlňme sa naozaj. Sami pred sebou za svoje správanie. Deťom za to, že sme ich vystrašili a nedokázali situáciu zvládnuť inak a pokojnejšie.
Všetci sme len ľudia. Nie vždy máme všetko pod kontrolou. Ukážme svojim deťom, že aj keď naše správanie nebolo práve ukážkové, dokážeme prevziať zodpovednosť za svoje činy a ospravedlniť sa.
Nezabudnime im vysvetliť, prečo sme reagovali tak, ako sme reagovali. Čo nás k tomu viedlo? Niekedy sa informácia o tom, čo nás vlastne rozčúlilo jednoducho stratí v tom návale kriku a hnevu. Vysvetlíme im, prečo sa nám nepodarilo zvládnuť veci lepšie. Nemôžeme očakávať od svojich detí, že pochopia, prečo a kedy sme unavení, nervózni či prepracovaní. Vysvetlenie je v tomto bode dôležité najmä preto, aby sme sa do budúcna dokázali na situáciu pozrieť triezvejším pohľadom ešte v predstihu.
Ak vieme, aké emócie predchádzajú výbuchom hnevu, skúsme tomu predchádzať práve tým, že ich rozpoznáme skôr, než sa v nás nahromadí veľa negatívnej energie. Vďaka vysvetleniu budú aj vaše deti do budúcna vedieť, že v podobnej situácii je lepšie nechať vás chvíľu na pokoji.
Odpustite si
Po takomto záchvate hnevu sa väčšinou cítime previnilo. Nie je to práve najlepší spôsob uvoľnenia emócií a väčšinou si to uvedomíme až neskôr. Netreba sa však týmito pocitmi trýzniť ďalej. Čo sa stalo, stalo sa. V prvom rade si musíme odpustiť. Je veľmi pravdepodobné, že podobné situácie sa vo vašom živote vyskytnú častejšie (veď sme všetci prešli obdobím puberty 🙂 ). Skúste sa opäť naladiť na svoje deti. Venujte im svoj čas a strávte spolu chvíle pri nejakej obľúbenej aktivite. To, že z času na čas prejavíte hnev z vás nerobí horšieho rodiča. Práve naopak, podobné situácie vás učia, ako sa stať lepším a posunúť sa ďalej.
Preklad: picklebums.com
Zdroj foto: unsplash.com
