NAČÍTAVAM

Začnite písať

KNIHY MAGAZÍN RODIČOVSTVO

Denník zamestnanej matky: Zariaďujeme si nový byt

Share

Sťahovanie a zariaďovanie nového domova je stresujúcim zážitkom pre všetkých členov rodiny. Najmä, kým je všetko vaše imanie v škatuliach a sáčkoch na odpadky. Ako sa dá fungovať v tomto chaose?  Aj o tom si dnes môžete prečítať v príbehu z pera spisovateľky Danielle Medenej v ďalšej kapitol z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

Keď sme zariaďovali nový byt

Keďže sme sa presťahovali do prázdneho bytu, základ obývateľnosti bytu som stihla zariadiť nákupom v jednom internetovom obchode, na ostatné som nemala odvahu ani peniaze. Takže základ by bol.

V reči môjho muža to znamená – mám v čom spať, mám na čom sedieť, mám si kde odložiť spodky, som bohatý a šťastný človek. Ja, mamonárska žena sa domáham aj ďalšieho zariadenia, napr. také svietidlá a občas nejaké to zrkadlo aspoň v jednej miestnosti by nebolo od veci.

A dvere na záchode – ktoré sme si objednali, by som už tiež celkom uvítala. Hlavne v noci, keď nekonečné minúty čumím do tmy a počúvam, ako drahý čúra do vody. Vysvetlenie, že keď čúra na stenu záchodovej misy, tak to až tak nepočuť – neobstálo. Vraj v tej tme podľa zvuku aspoň vie, že nečúra vedľa. Na to naozaj nie je čo povedať. Aj chlapík v obchode s dverami, kde sme ich objednávali, vravel, že záchod bez dverí, rodinu preverí. Zatiaľ preveruje akurát moju trpezlivosť, aj keď v jednom oku sa mi už začína robiť tik.

Svietidlá

Je to výborná vec, hlavne, keď sa sťahujete v zime, a tak ste v práci doslova od nevidím – do nevidím. Svetlo potrebujete na to, aby ste si ráno zaliali tak drahocennú a nenahraditeľnú kávu, ale aj večer, keď lovíte vo vreci nejaké to slušné oblečenie na druhý deň. Dočasne sme teda nakúpili objímky a našraubovali do nich žiarovky. Drahý, celý spokojný, že sa zaradil do moderného osvetleného sveta, už úplne vypustil z hlavy slovíčko DOČASNE a so spokojným úsmevom na tvári ignoroval každý môj pokus o zakúpenie akéhokoľvek kultúrneho svietidla.

Najhoršie to bolo v spálni, keď ste nevideli ani ho… houby a museli ste sa prezliecť. Susedia majú okno 5 metrov vzdušnou čiarou a ak nie ste práve extrovertný exhibicionista, je to pre vás najťažšia časť dňa. Rozsvietením hlavného objímkového svetla sa naša spálňa odrážala v oknách susedov v plnej svojej kráse, samozrejme aj so mnou, ako mi z vreca na odpadky trčí iba zadok v nohavičkách, lebo sa snažím nájsť niečo, čo na seba hodiť a nerobiť peep show dlhšie, než je nutné.

Na závesy zabudnite

Tie sú v rebríčku nutnosti až úplne na konci a ešte ďalej, slovo záves sa do mozgu môjho muža prepracovalo ako načančaný, zženštilý, úplne zbytočný lapač prachu, na ktorý je škoda čo len pomyslieť, nieto ešte míňať naň peniaze. Nakoniec, po dlhej, plodnej a jednosmernej debate odo mňa k nemu dospel k záveru, že dobre teda, nejaké to menšie nočné svietidlo by sa zišlo. Úprimne priznám, že siahodlhé a plodné debaty na túto tému som viedla už stokrát, ale zabrala až tá, ktorá prebehla tesne pred tým, než si mladý pán vylial do postele celú šálku studenej vody, keď po tme šmátral na stolíku po hodinkách. Po tomto škodoradostnom čine neprajného osudu zahlásil, že dobre teda, ideme kúpiť nočné lampičky.

Človek by čakal, že mokro v posteli ho prinúti k rozhodnutiu kúpiť ich rýchlo, najlepšie na druhý deň. To by ste ale nesmeli bývať s architektom, ktorý navyše nemá peniaze. Pripravte sa na to, že ten jemný tik z nočného čúrania do vody sa vám značne prehĺbi a zintenzívni. Preliezli sme všetky dostupné obchody s požadovaným tovarom. Každý kus, na ktorý som ukázala, bol nejakým spôsobom chybný – malá, veľká, ťažká, škaredá, drahá, a čerešnička na torte bolo – nemá to zhora kryt.

??!!! Načo, preboha, potrebuje nočná lampa kryt na hornom konci??
No, veď aby na žiarovku nepadal prach.

Dobre, neviem čo povedať. Lampa proste nemá hore kryt. Vzdávam sa. Prešli sme asi 15 obchodov a nekúpili sme nič. A to nič sme mali ešte ďalší rok potom. Hrešila som pri každom zakopnutí bosou nohou o posteľ a chodila sa prezliekať do kúpeľne.

Tagy
Predchádzajúci článok
Ďalší článok

Mohlo by sa vám páčiť