Mami, oci, som tučná? 5 rodičovských tipov ako riešiť body-shaming u detí

Kult body-image a skreslené vnímanie svojho tela postihuje deti oveľa skôr, než si myslíme. Ako pristupovať k dieťaťu, ktoré o sebe tvrdí, že je tučné? Alebo mu to tvrdia jeho kamaráti? 

Generácia väčších detí

Boli sme zvyknutí, že úzkosť spojená s vnímaním vlastného tela je spojená skôr s tínedžerkami na strednej škole. Podľa štúdie z roku 2015 v International Journal of Eating Disorders však 34 percent amerických dievčat už vo veku 5 rokov obmedzuje jedenie, aby nepribrali. Viac ako polovica 6- až 8-ročných dievčat a tretina chlapcov v tomto veku v Amerike si podľa výskumu Common Sense Media myslí, že by mali vážiť menej. „Deti vo veku 3 rokov už začínajú vyjadrovať a stotožňovať sa so stereotypmi o veľkosti tela,“ hovorí Jennifer Harrigerová, Ph.D., profesorka psychológie na Pepperdine University v Malibu v Kalifornii, ktorá študuje problémy s vnímaním tela u detí.

Samozrejme, je tiež pravda, že deti sú dnes v priemere väčšie oproti generácii ich rodičov v podobnom veku. Práve vysoká telesná hmotnosť v detstve sa spája so zvýšeným rizikom vzniku rôznych ochorení v dospelosti, vrátane zvýšeného rizika cukrovky, astmy a srdcových chorôb. „Štúdie však ukazujú, že riešenie nadváhy u detí pomocou redukčnej diéty neznižuje neskoršie riziko vzniku týchto zdravotných problémov. Naopak, redukčná diéta v detstve je rizikovým faktorom číslo jedna pre rozvoj porúch príjmu potravy v neskoršom veku,“ hovorí doktorka Anna Lutz, pediatrická dietologička v Raleigh v Severnej Karolíne.

Každé telo je jedinečné

Pre lekárov môže byť ťažké vedieť, či zvýšenie hmotnosti dieťaťa odráža zdravotný problém alebo sa jedná o typický rastový skok. Mnohé deti zažívajú dosť dramatický prírastok hmotnosti tesne pred alebo počas puberty. Je úplne normálne, že v období pohlavného dospievania dochádza k ukladaniu tuku v typických partiách u dievčat, či nárastu objemu svalovej hmoty u chlapcov. Americká akadémia pediatrov v skutočnosti radí pediatrom, ako aj rodičom, aby menej diskutovali o hmotnosti a diéte s deťmi a namiesto toho hovorili s deťmi  o tom, ako si budovať zdravé návyky.

„Ak neustále riešite veľkosť ich porcií alebo im odopierate možnosť dať si po jedle dezert, deti si to spoja s pocitom hanby za seba a svoje telo,“ hovorí dietologička Maryann Jacobsenová, autorka knihy My Body’s Superpower. Pristupujte k zdraviu svojho dieťaťa racionálnejším spôsobom. „Ak dokážu rozoznať signály hladu a plnosti, majú dostatok spánku, sú fyzicky aktívni a majú dobré emocionálne zdravie, môžete sa spoľahnúť, že ich váha bude klesať tak, ako je to pre ich telo pohodlné,“ hovorí Jacobsenová. Ak je niektorá z týchto oblastí zanedbaná – deti viac pozerajú televíziu, ako sa hrajú vonku alebo nemajú nastavený spánkový režim – vašou úlohou je zamerať na to, aby ste tento zvyk dostali späť do svojich koľají bez toho, aby ste sa zaoberali hmotnosťou.

Prečítajte si tiež: Najväčší dar, ktorý môžeme dať našim deťom je naša vlastná premena

Zamyslite sa nad svojimi vlastnými problémami

Keď mala moja staršia dcéra asi 18 mesiacov, nebola som veľmi spokojná s vlastným telom. Po pôrode mi ostalo niekoľko nadbytočným kilogramov, moje svaly boli ochabnuté, trpela som nedostatkom spánku a nedokázala som sa motivovať, aby som konečne cvičila. Raz pri večeri som povedala svojmu manželovi: „Nepáči sa mi, ako vyzerá moje telo.“ Moja dcéra sa okamžite začala po celom tele potľapkať a povedala: „Moje telo! Moje telo!“ Zamrazilo ma. Vedela som, že nerozumie všetkému, čo som povedala, ale dokázala zachytiť môj znepokojený tón a vedela som, že čoskoro pochopí celý kontext.

Práve vtedy som sa rozhodla, že prestanem hovoriť negatívne veci o svojom tele alebo o niekom inom v dosahu mojich detí. Je to sľub, ktorý sa mi darí plniť už viac ako šesť rokov. Dokonca som zistila, že keď som prestala s negatívnymi poznámkami na adresu môjho tela, zmenili sa aj reakcie môjho okolia. A keď sa náhodou tieto myšlienky objavia, snažím sa vždy najskôr premýšľať, čo sa skutočne deje. Zvyčajne sa totiž cítim unavená, vystresovaná alebo znepokojený niečím, čo s mojím telom ani nesúvisí.

Majte na pamäti, že negatívne reči o tele sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi. Vždy, keď urobíme komentáre ako: ‚Viem, že by som nemala jesť tento koláčik‘ alebo ‚Som taká pažravá, keď si dám ešte druhý‘, negatívne hodnotíme svoje telo. Namiesto toho dovoľte svojim deťom, aby vás bez ospravedlnenia a bez negatívneho hodnotenia svojich proporcií videli v reálnom svetle.

Výskum Dr. Arroya ukazuje, že rodičia, ktorí ukazujú pozitívne správanie k vlastnému telu – vrátane normálneho postoja k zdravej výžive a pôžitku z fyzickej aktivity – s väčšou pravdepodobnosťou vychovajú deti s podobným prístupom k vlastnému telu. Nechajte svoje deti vidieť, že sa máte radi a staráte sa o svoj zovňajšok s láskou.

My určujeme, ako deti vnímajú fyzické telo

Tak, ako výskumy ukazujú, že rodičia môžu neúmyselne posilňovať rasizmus, keď sa vyhýbajú diskusii o rase so svojimi deťmi, aj diskusie o neprimeranosti rôznych telesných partií môžu spôsobiť, že deti budú náchylné vnímať isté proporcie skreslene.

V jednej štúdii doktorka Harrigerová požiadal dievčatá vo veku 3 až 10 rokov, aby sa hrali s kolekciou „Barbie Fashionista“, ktorá zahŕňa bábiky rôznych etník a veľkostí tela. Práve o niečo oblejšia Barbie bola bábika, o ktorej dievčatá povedali, že sa im páči najmenej. Nie je prekvapením, že deti s nadváhou alebo obezitou majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že zažijú tento druh vžitej stigmy, ktorá priamo súvisí s nespokojnosťou s telom.

Premyslite si svoje odpovede

Našťastie máte na svoje deti obrovský vplyv a môžete im pomôcť čeliť tomu, čo vidia a počujú v médiách. „Často sa so svojimi dcérami rozprávam o tom, že každý má iné telo a niektorí ľudia sú vysokí a niektorí sú nízki, niektorí majú väčšie telo a niektorí majú menšie telo, niektoré majú tmavšiu pokožku, niektoré svetlejšiu, iní rovné vlasy a iní zase kučeravé,“ hovorí doktorka Harrigerová, mama 9-ročných dvojčiat. „Miešam hmotnosť s inými vlastnosťami, aby som ju neutralizovala, takže váhu považujú len za jeden príklad rozmanitosti tela.“

Možno sa vám stalo, že vaše dieťa na verejnosti až príliš nahlas vykríklo: „Páni, tá teta je taká tučná!“  Hoci je to nepríjemná situácia, vyhnite sa nutkaniu odpovedať: „Nie je pekné povedať tučná!“ pretože to posilňuje posolstvo, že tuk je zlý. Namiesto toho skúste pozitívnu odpoveď ako: „Nie je úžasné, že naše telá môžu byť rôznych tvarov a veľkostí?“

Ak vaše dieťa používa slovo tučný, aby sa opísalo, vaším prvým inštinktom pravdepodobne bude uistiť ho: „Nie si tučný!“ Ale najskôr popremýšľajte. Veľmi malé dieťa možno ani nepoužíva slovo negatívne. Začnite tým, že sa opýtate svojho dieťaťa, čo si myslí, že toto slovo znamená. Ak vyjadrí nejaký druh obavy, môžete povedať: „Nie je nič zlé na tom, byť tučný [alebo bacuľatý]. Všetky telá sú dobré telá!“ Ak to však berie viac s nadhľadom, tak radšej pozitívne posilnite jeho presvedčenie niečím ako: „Tvoje telo má pre teba ideálnu veľkosť!“

Pri staršom dieťati začnite s empatiou. Môžete povedať: „Je mi ľúto, že sa cítiš zle zo svojho tela. Môžeš mi povedať viac o tom, prečo ťa to znepokojuje?“ Stojí za to preskúmať, kde nadobudli dojem, že povedzme, bruško by malo byť ploché alebo stehná by sa nemali dotýkať (a či to možno nepočuli od vás). Potom jemne opravte ich vnímanie, že ich telo je chybné: „Dostávame veľa správ o tom, aké telá vyzerajú najlepšie a môže byť ťažké ich vyladiť. Všetky druhy tiel sú krásne, ale na čom skutočne záleží, sú tie skvelé veci, ktoré tvoje telo dokáže.“

Zamerajte sa menej na vzhľad

Dievčatá sú obzvlášť náchylné na to, čo výskumníci nazývajú sebaobjektivizácia, pri ktorej premýšľajú viac o tom, ako vyzerajú, než o tom, ako sa cítia vo svojom tele. Chlapci sa tiež môžu prichytiť pri myšlienke, že by mali mať veľké svaly, aby vyzerali ako superhrdinovia. Dr. Harrigerová hovorí, že je rovnako užitočné vyhnúť sa chváleniu detí za ich štíhlosť alebo krásu, ako aj predchádzať zahanbovaniu tukov. Nemusíte zavrhovať túžbu svojho dieťaťa byť atraktívnym – je to niečo, čo predsa všetci chceme. Nie je nič zlé na tom, keď svojmu dieťaťu niekedy poviete, že je krásne alebo pekné. Neustále im však pripomínajte, že to nie je jediná a najdôležitejšia vec. Byť láskavý, veľkorysý a kreatívny napríklad znamená oveľa viac. Aj keď vaše dieťa len prevráti očami, pochopí, že si na ňom vážite oveľa viac vecí, než len jeho fyzickú podobu a výzor.

Preklad: parents.com

Zdroj foto: unsplash.com