Denník zamestnanej matky: Upratovanie ako test mojej materskej húževnatosti
Upratovanie považuje väčšina členov domácnosti skôr za trest. Nečudo, že sa k nemu málokto odhodlá sám od seba. Úlohou mamy je byť okrem samotnej upratovačka aj manažérkou upratovacej skupiny, čo môže niekedy stáť veľa nervov. Aj o tom si dnes môžete prečítať v príbehu z pera spisovateľky Danielle Medenej v ďalšej kapitol z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom.
Kto je Danielle Medená?
Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.
Materská húževnatosť verzus upratovanie
Áno, som tá neznesiteľná matka, ktorá si myslí, že deti by sa mali naučiť aj v tomto rannom veku (8 a 5 rokov) upratovať.
A vzhľadom k tomu, že ja udržujem zvyšok bytu na obývateľnej úrovni, požadujem od detí, aby si svoju vlastnú izbu upratali samé a od svojho drahého, aby im išiel príkladom a pomohol im. Prebieha to zhruba tak, ako keď sa snažíte napchať ohnivého dráčika do papierovej škatule.
Stojí vás to kopec energie a nervov a výsledok je spravidla nulový.
Ale moja materská húževnatosť sa nevzdáva a pokúša sa o to každý týždeň znova a znova.
Baby, upracte si izbu. A keď si pohnete, budete to mať rýchlo z krku a máte voľný zvyšok víkendu…
Zaseeeeeee upratovaaaaaaať??!! A prečoooooo?? Nám sa nechceeeeeee!!!
Jasné, to sme už niekoľkokrát počuli a dobre viete, že vám to nebude nič platné, takže šup šup, máte upratať len jednu izbu…
Zlato, môžeš im prosím pomôcť? Stačí, keď tam pri nich budeš, lebo inak sa začnú hrať s prvou hračkou, ktorú chytia do ruky. Len tam buď a občas ich upozorni a popožeň, nech pri tom nie sú celý deň. Ja zatiaľ upracem kúpeľňu a uvarím obed.
Následne to prebieha zhruba takto
Drahý sedí pred telkou, lebo práve teraz tam niečo strašne zaujímavé ide.
Baby sa hrajú v izbe.
Vyleziem z kúpeľne a prosím znova: „Tatik, choď tam za nimi, nech si to rýchlo upracú.“
Zaleziem do kúpeľne. O 15 minút na krik detí znovu vyleziem z kúpeľne, skenujem situáciu, drahý stále pred telkou, deti sa hašteria v izbe.
„Tatik, choď tam ku nim, lebo to nedokončia ani do večera!“
Neochotne sa dvíha, ide do izby, napomína, hrozí zrušením ihriska po obede. Následne sa zase odšuchce pred telku a pozerá. Deti sa po dvadsiatich minútach zase o čosi hádajú.
Tretí krát vyliezam z kúpeľne: „Tatik, choď tam, lebo to nikdy nedokončia!!“
Idem do izby, rozsúdim baby, pohrozím zhabaním všetkých sladkostí až do konca života a idem naspať do kúpeľne. Po ďalších 15 minútach mi krik detí trhá ušné bubienky, vyliezam znova z kúpeľne, z gumových rukavíc mi kvapká saponát, z úst pena, ešte stále sa snažím udržať intenzitu hlasu na prijateľnej úrovni: „CHOĎ TAM ZA NIMI PROSÍM ŤA!! Ja nemôžem byť všade!“
Ale veď ja som ťa počuuuuul, veď pôjdem. Ale neurýchliš to, keď to budeš stále opakovať…
Keby nebol môj právoplatný muž, rovno ho zabijem.
Ale takto už viem, že to k ničomu nepovedie. Kričaním budem za hysterku, ďalším opakovaním žiadosti za otravnú hysterku, mlátením (áno, aj takáto zúfalá možnosť mi napadla) za agresívnu otravnú hysterku, a tak ďalej.Tých superlatívov môžete nabaliť koľko chcete, podľa muža bude každý jeden z nich pravdivý.
Vzdávam to.
Doumývam kúpeľňu, záchod, uvarím obed, naservírujem a pozerám, ako sa moje deti stále hádajú o to, ktorej patrí táto kocka z lega a ktorá ho vybrala z krabice a nevrátila. A ako si drahý za ten čas ešte odbehol na hodinku pozrieť pracovné maily.
Titulná foto: freepik.com
