Vlastina Svátková: Svet sa mení a my sa musíme zmeniť s ním
Mama, herečka a spisovateľka Vlastina Svátková pochádza z Myjavy, svoj domov spolu s rodinou však našla Prahe. Jej cesta životom mala mnoho zákrut a prekážok. Verila však na zázraky a vedela, že ich v živote určite niekoľko zažije.
Jedným z takých zázrakov bola aj kniha Prostor pro duši, ktorú si Vlastina vydala sama. Dôvod? Vo vydavateľstvách neverili, že by o ňu mohol byť na trhu záujem. Z knihy sa nakoniec stal bestseller. „Je to zázračná kniha,“ hovorí Vlastina Svátková.
V rozhovore nám prezradila aj to:
- ako sa dostala k herectvu,
- prečo sa rozhodla ísť cestou samovydavateľa,
- čomu sa venuje okrem herectva a písania.
Dobrý deň, Vlastina. Aký máte dnes deň?
Včera bol horší, skoro sme zapadli v priekope cestou na ubytovanie. Práve som oslávila svoje štyridsiate narodeniny a snažím sa necítiť previnilo, že ich vôbec oslavujem v kontexte toho, čo sa aktuálne deje na Ukrajine. Odišli sme na víkend mimo ten stres, strach, do prírody, do lesa a ticha. Ale aj tak sa stále pozerám na internet a riešim, ako pomôcť, ako byť užitočná.
Nedávno som dokončila prístavbu domu a obklady nám robil veľmi šikovný, mladý Ukrajinec. A dnes som mu napísala, či môžeme s niečím pomôcť my, tak ako on pomohol nám. Svet sa mení. A my sa musíme zmeniť s ním. Viac myslieť na ostatných, viac vnímať seba ako súčasť celého spoločenstva, nebyť sebec, efektívne pomáhať a držať sa v psychickej pohode. Kriticky rozlišovať mediálnu manipuláciu strachom. Vybrať si tie hodnoty, ktoré si udržíme aj v kríze a v ťažkých časoch. A byť pripravení vzdať sa predstáv, na ktorých sme ľpeli. Možno to vyznieva depresívne, ale ja v tom cítim obrovskú nádej ako sa stať lepším človekom a vzorom pre naše deti.
Ako vnímate udalosti posledných dní, ktoré sa dejú na Ukrajine?
Verím. Verím a dúfam. Nie som typ, ktorý by sa zo všetkého hneď zosypal, ktorý by slepo veril zastrašovaniu. Najhoršie je, že neviete čo bude zajtra a že to celé nemáte vo vlastných rukách. O našej budúcnosti rozhoduje jeden psychopat, história sa opakuje. A pretože tú históriu veľmi dobre poznáme, nechceme tomu uveriť, že to je stále možné. Aj dnes. Že to niekto nedokáže zastaviť. Že je tu strach urobiť nejaký zásadný krok. Na druhú stranu je emotívne silné pozorovať, ako nikto z nás nepochybuje o tom, že máme pomôcť. Priniesť oblečenie, teplé topánky, hračky, lieky. Poslať peniaze, ubytovať rodiny, matky s deťmi. Je to samozrejmosť. Ľudskosť je v nás…
Vyštudovali ste pedagogiku a masmediálnu komunikáciu. Aktuálne však okrem iného pôsobíte ako herečka? Prečo vás to ťahalo práve k herectvu?
Mňa to neťahalo, mňa si to pritiahlo a ja som sa nechala iba viesť. Nebola som si istá, pochybovala som, ale vždy, keď som to chcela vzdať, nejaký casting som vyhrala. Je to zvláštny paradox, že keď sa vnútorne rozhodnem, že končím a už sa touto cestou nepotrebujem uberať, príde zrazu veľa ponúk a práce.
Možno je to tým, že keď vám už na niečom nezáleží, nevytvárate tlak, ktorý brzdí prirodzený tok, energiu celého procesu. Byť pripravená, byť na správnom mieste v správny čas, ale netlačiť na pílu, nezosypať sa, keď to nevyjde podľa našich plánov a predstáv. Byť otvorená všetkému a zároveň robiť to, čo nás baví a teší. A hlavne vedieť, čo to je.
Mňa veľmi baví herectvo, ale nie za akýchkoľvek podmienok. Nedokážem hrať vo všetkom, čo mi ponúkajú. Nepotrebujem byť vidieť, aby sa na mňa nezabudlo. Úprimne, je mi to jedno. Chcem robiť veci, ktoré mi v ten moment dávajú zmysel a s ľuďmi, ktorí mi rozumejú, aj keby to malo znamenať, že si rok v ničom nezahrám. Nie nadarmo sa hovorí, čo má byť naše, to si nás nájde.
Ako vyzerala vaša cesta, kým ste sa dostali na filmové plátno?
Šance k nám neustále prichádzajú, len musíme byť schopní rozoznať, ktorá je ta správna. Naučiť sa vnímať, ako to s nami ľudia myslia, čo sa ukrýva za sladkými rečami, čo je naozajstná láska a čo rozhodne nie je. Sme schopní žiť dlhé roky v ilúzii, že máme fajn vzťah a super kamošov, než sa prebudíme do reality a začneme počúvať intuíciu a ten pocit, že to je celé divné a strácame samých seba. Je to proces. Je to normálne, prirodzené a vlastne krásne, že sa narodíme do sveta, otvorení, prirodzení, milujúci, a potom o to všetko prídeme, stratíme sa vo vzťahoch a v predstavách našich rodičov o tom, ako by sme sa mali správať.
Znovu sa hľadáme, až sa nájdeme a dovolíme si byť silnými, autentickými ženami, ktoré sa neboja odmietnutia, kritiky ani samoty. Takže moja cesta bola cestou v pravom slova zmysle. Išla som a nevedela som kam, nevedela som, kto naozaj som a ovplyvňovalo ma hlavne to, čo si o mne myslia ostatní. Nechcela som nikoho sklamať, ale nešlo byť dokonalá a tak som prirodzene sklamávala. Hlavne samu seba…
Medzi fanúšikmi ste známa aj svojou knižnou tvorbou a na konte máte už 4 knihy. Ktorá z nich je taká najbližšia vášmu srdcu?
Určite Prostor pro duši, ktorý sa stal aj absolútnym bestsellerom. Je to zázrak, keď niečo tvoríte a na konci toho procesu zistíte, že sa to páči toľko ľuďom, že im moja malá, nenápadná kniha pomohla, zmenila život a dodala odvahu o sebe nepochybovať.
Vychádzajú vaše knihy z reálneho života alebo je niektorá z nich vyslovene fikcia?
Nie, nie, fikciu som zatiaľ nevytvorila. Baví ma, keď sa môže čitateľka stotožniť s tým, čo píšem, keď má pocit, že píšem akoby o nej. Keď v knihe nájde blízke pocity, ktoré nikdy nikomu nepovedala, lebo si pripadala divná. Keď jej niekto rozumie, keď je niekto na tom rovnako.
Prvé dve knihy (Modrý slon a Sama sebou) ste vydali takpovediac klasickou cestou cez vydavateľstvo. No pre druhé dve ste sa rozhodli pre cestu samovydavateľa. Čo vás k tomu viedlo?
Nemala som čo stratiť. Cez nakladateľa, ktorý mal celú knihu pod palcom, sa knihy vôbec nepredávali. Bola to katastrofa a ja som o sebe začala pochybovať. Nepredalo sa ani 100 kníh a ja som stála pred rozhodnutím už nikdy nič nenapísať alebo to risknúť a vydať si knihu sama. Zaplatiť si jej výrobu, tlač aj vymyslieť obálku.
Keď som prišla do vydavateľstva, že si knihu Prostor pro duši vydám sama, ale chcem distribúciu, aby bola v kníhkupectvách, nedohodli sme sa. Povedali mi, že takáto kniha sa nebude predávať, že ich skúsenosť je, že tieto knihy nikto nečíta a aj formát je blbý. Takže som investovala všetky svoje peniaze do prvého nákladu 5000 kusov, nechala ich naviezť k sebe domov do garáže a predávala ich iba cez svoj web, za pomoci sociálnych sietí. V žiadnom kníhkupectve kniha nebola. Do mesiaca som objednávala dotlač 8000 kusov a potom ďalšie a ďalšie, až sa predalo 30 000 kusov a stále sa táto kniha predáva veľmi dobre. Je to zázračná kniha.
Ako vyzerala jej príprava a písanie? Bola to nečakaná inšpirácia alebo ste námet dlho nosili v hlave, kým sa dostal na papier?
Ako inak, vôbec nie normálne. Dostala som akútnu alergickú reakciu. V nemocnici na mňa pozerali, že nič také ešte nevideli, chceli ma hospitalizovať, čo som odmietla. Ležala som doma v posteli, od hlavy až po paty natretá Sudocremom, aby som sa sústredila na niečo iné, než na svrbenie každého kúska kože na mojom tele, začala som písať. Príbeh o živote, láske, strachu, nádeji a krásnej duši, ktorá sa ukrýva v každom z nás.
Vaše posledné dielo Najdeš mě ve tmě, ste si opäť vydali sama. Nesie sa tiež v podobnej téme ako predošlé knihy? Čím môže čitateľov zaujať?
Táto kniha je zameraná na vzťahy. Konkrétne na toxické vzťahy, do ktorých sa dostanete cez pocit veľkej zamilovanosti, objaví sa princ na bielom koni, ktorý vás zahŕňa komplimentmi, slovami, ktoré vám nikto predtým nepovedal a vy nepochybujete, že ste našla muža svojho života. A keď urobíte všetky kroky, ktoré vás k nemu ešte viac pripútajú, začne vás trestať, nenápadne, psychologicky, aby ste si myslela, že je to vaša vina. Že nie ste dosť dobrá, že ste vadná.
Vzťah s narcisom je obrovská životná lekcia, na konci ktorej budete silnejšia ako kedykoľvek predtým. Dôležité je pochopiť, prečo taký typ mužov priťahujete, čo vám supluje, čo vám chýba a on to krásne zaplní sladkými rečami a veľkolepými činmi. Uvedomenie si toho, prečo to robím je prvým krokom k tomu, aby som to už nerobila.
Foto: Mirek Žebrák
Je niečo, čo by ste pri svojej budúcej tvorbe urobili inak?
Všetko robím srdcom, to sa ani nedá robiť inak. Vždy musím vnímať, že toto som ja, toto je pravda, toto vychádza z môjho úprimného JA. Píšem, keď cítim, že mám o čom. Keď nie som pod tlakom, že musím.
Okrem písania máte ešte jednu netradičnú aktivitu, ktorej sa venujete. Prezradíte nám, čo to je?
Kombinujem písanie s navrhovaním šperkov, spolu s kamarátkou Zuzkou Šulajovou máme značku adore, ktorá má obrovský úspech, lebo pracujeme s neopracovanými, prírodnými kameňmi a to skoro nikto nerobí. Nám sa prírodný diamant páči omnoho viac ako ten vybrúsený, niekoľko karátový, ktorý sa bojíte normálne nosiť, aby vás neokradli.
Prepojenie moderných, luxusných šperkov na celý život s prírodou, jej krásou je presne to, čo pre mňa predstavuje krásny šperk, ktorý chcem nosiť: originálny, taký, aký nebude mať nikto iný na celom svete. Lebo každý náš prsteň je vždy iný. A takto pristupujem ku každej veci, ktorú tvorím. Musí to vo mne rezonovať, vzbudzovať vášeň. Ak to budem chcieť nosiť, čítať, mať doma ja, verím, že si nájde ešte niekoho.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kedy si nájdete čas na písanie popri starostlivosti o rodinu a práci herečky?
Paradoxne veľké veci vznikajú v ten najmenej vhodný moment. Keď cítite, že musíte, aj keď nemáte kľud alebo priestor sama pre seba. Keď vám ide o veľa alebo cítite, že vás k sebe ťahajú veľké veci, ktoré rezonujú s vašou dušou, aj keď je okolie proti vám alebo v tom nevidia žiaden zmysel. Väčšinou je to ono, keď riskujete a keď idete proti posmechu ostatných za nie úplne priaznivých podmienok. Keby cesta k veľkým dielam mala byť jednoduchá, idem po nej každý. Nie každý má ale odvahu na veľké veci, ktoré môžu priniesť aj neúspech a sklamanie.
Zdroj foto: archív V.S.
Vlastina Svátková je ambasádorkou konferencie Pro zdraví ženy2022 a už 26.3.2022 si v Prahe budete môcť vypočuť jej prednášku venovanú prevencii duševného zdravia. Tešiť sa môžete aj na autogramiádu jej kníh v expo zóne. Viac o konferencii sa dozviete na prozdravizeny.cz.
Vlastina Svátková: Dát si samu sebe na první místo neznamená, že ti, které milujete, budou trpět
