„Berte trampolínu rovnako vážne ako bazény,“ varuje český traumatológ. Prečo podľa neho trampolína nie je vhodná zábavka pre malé deti?
Trampolína nie je teta na stráženie
„Včerajšia služba na našej klinike bola ako vždy výživná. Okrem desiatok ďalších zranení ma najviac zamestnali traja pacienti, ktorí si spôsobili zranenia na trampolíne. Neboli to pritom banálne zranenia, šlo o zlomenú stehennú kosť, o zlomenú holennú kosť a sériovú zlomeninu hrudných stavcov.
Chrbticu si zlomil 12-ročný chlapec, ktorý pri pokuse o tretie salto, dopadol ešte v ohnutí smerom vpred (v hyperflexii) a spôsobil si kompresívnu zlomeninu niekoľkých hrudných stavcov, pričom 5. hrudný stavec sa znížil až o 1/3 svojej výšky. Chlapec je hospitalizovaný, čaká ho dovyšetrenie MRI (magnetická rezonancia) a ak bude mať šťastie, operácii sa vyhne, no aj tak bude musieť ležať niekoľko týždňov a ešte niekoľko mesiacov mať aj kľudový režim.
Ešte viac ma však znepokojujú zlomeniny u ďalších dvoch pacientov, ktorí nemajú ešte ani 3 roky. Prvý malý pacient si spôsobil zlomeninu holennej kosti tesne pod kolenom (typická trampolínová zlomenina), ktorá ale nebola dislokovaná (úlomky kosti zostali na svojich miestach a nebolo potrebné naprávanie, pozn. red.), a tak sme mohli urobiť vysokú sadrovú fixáciu na celú dolnú končatinu a prepustiť pacienta domov. Sadru bude mať na 1 až 2 mesiace a potom sa bude opäť učiť chodiť.
Posledný pacient si zlomil stehennú kosť v hornej časti. Táto zlomenina je už dislokovaná a vyžaduje si hospitalizáciu a liečbu v rade niekoľko mesiacov. V prvom kroku sa skúša konzervatívna liečba zložená z vertikálnej náplasťovej trakcie, kedy sú nohy vytiahnuté ku stropu hore s následným naložením sadry obaľujúcej celú dolnú končatinu, časť druhej dolnej končatiny, panvu aj brucho. Ak by to nestačilo, tak by aj v tomto veku bola nutná operácia. Liečba vo všetkých prípadoch je niekoľko mesiacov.
Nepíšem to sem preto, aby som jednoducho zakázal športové aktivity pre deti. Podporujem šport, ale treba vedieť, v akom veku je ten, ktorý šport vhodný pre dieťa. Trampolíny sú nestabilné podložky, na ktorých je oveľa ťažšie udržať rovnováhu, než na pevnej podlahe. Zároveň umožňuje omnoho väčšie výskoky s následnými dopadmi, ktoré sa oveľa ťažšie koordinujú, pričom váha dopadajúceho tela sa s výškou výskoku mnohonásobne zväčšuje.
Rodičom odporúčam tieto rady:
1. Vhodný vek na trampolínu je okolo 6 až 8 rokov. Toto je vek, kedy má dieťa väčšinou dostatočnú posturálnu kontrolu nad svojím telom. Až keď dieťa dokáže stáť na pevnej podložke na jednej nohe, behať, skákať, chodiť po schodoch hore – dole a balansovať, až potom môže ísť na trampolínu.
2. Podobne na tom u dieťaťa musí byť aj koordinácia pohybov trupu, horných a dolných končatín – pri skákaní a behaní tela musí byť dokonalá na pevnej podložke (pevnej zemi) a až potom je možné ich zaťažiť nestabilným povrchom. Pohybovú inteligenciu má každé dieťa inú. Niektoré deti sa veľmi rýchlo učia rôzne športy a pritom aj pády. Ak je dieťa menej športovo nadané, malo by o to viacej využívať všestranné tréningy (prvky z atletiky, gymnastiky, ale aj z parkúru či džuda), aby vedelo, ako správne skákať a tiež padať bez zranení.
3. Neskákať súčasne s inými deťmi a už vôbec nie s veľkými deťmi alebo dospelými. To výrazne mení vlastnosti trampolíny a hrozí tu aj riziko zranenia pádom jednej osoby na druhú.
4. Trampolína nie je teta na stráženie, u malých detí je nevyhnutný dozor dospelého. Neprenášajte zodpovednosť na staršie deti. Berte trampolínu rovnako vážne ako bazény.
5. Jedlo, nápoje, žuvačky, lízatká a ani cukríky na trampolínu nepatria.
6. Stanovte dieťaťu časový limit podľa jeho sily a vytrvalosti, inak sa zvyšuje riziko úrazu z nepozornosti a únavy.
7. Na trampolíne by sa nemali robiť žiadne saltá ani premety bez správnej techniky – v akomkoľvek veku. Ak chce dieťa vedieť robiť gymnastické kúsky, zaplaťte mu hodinu s trénerom gymnastiky alebo parkúru. Vo všeobecnosti by malo byť každé prvé skákanie na trampolíne pod vedením trénera. Je to rovnaké, akoby ste dieťa pustili liezť po horolezeckej stene bez človeka, ktorý by ho naučil správnej technike a isteniu.
Nie som ortopéd, ktorý zakazuje deťom všetky športy okrem šachu. Nech sa radujú a užívajú si pohyb pri basketbale, plávaní a lyžovaní. Ale práve pri trampolínach je riziko úrazu omnoho väčšie, než pri iných športoch, pokiaľ na nich skáču deti s nedostatočnou schopnosťou udržať rovnováhu, s nedostatočnou koordináciou pohybu, malou silou, alebo bez správnej techniky skokov a dopadov. Myslite na zdravie svojich detí a berte trampolíny vážne, pretože vážnych úrazov z trampolíny je mnoho a môžu sa skončiť ešte horšie, než len zlomenými nohami či chrbticou.“