Lucia Poláčeková: Pandémia nám síce trochu zviazala ruky, ale nohy mali túžbu kopať góly aj naďalej
Lucia Poláčeková, akčná mama dvoch chlapcov, je zároveň úspešnou PR manažérkou v spoločnosti McDonald’s. Podieľa sa tiež na realizácii a organizácii športového podujatia McDonald‘s Cup, do ktorého sa každoročne zapájajú stovky škôl.
V rozhovore nám prezradila:
- ako pandémia ovplyvnila najväčší školský futbalový turnaj na Slovensku
- prečo je niekedy dobré ostať „po škole“,
- aj to, že diverzitu je potrebné podporovať aj v športe, ideálne od útleho detstva.
Pracujete ako PR manažérka pre McDonald’s. Aktívne sa však angažujete aj v akčnom športovom projekte McDonald’s Cup. Vnímate to ako spestrenie vašej každodennej práce/agendy?
Som rada, že sa s vami môžem podeliť o projekt, ktorý má práve v tomto období nesmierny spoločenský význam, hoci prebieha už jeho 23. ročník. Moja práca a moje zapojenie je v súčasnosti naozaj kľúčové najmä z pohľadu samotnej realizácie a organizácie, nakoľko zastupujem spoločnosť McDonald´s, ktorá je na Slovensku generálny partner projektu. Je teda v našom záujme urobiť všetko pre jeho úspešnú realizáciu.
Ako generálny partner v prvom rade rozhodujeme o jeho aktivitách, priebehu, ďalších partneroch, transparentnosti, smerovaní a v neposlednom rade som v mene spoločnosti zodpovedná za všetko v rámci komunikácie a produkcie, od prihlasovania škôl a detí do prvých turnajových kôl až po jeho konečné finále.
Veľmi úzko spolupracujem s agentúrou, ktorá procesne vykonáva všetky dohodnuté aktivity vrátane potrebnej administratívy, čo je skutočne asi najväčšia každodenná agenda, no zároveň obrazne povedané „tá najmenej viditeľná“ časť tohto celoročného projektu. Samozrejme, odmenou pre všetkých organizátorov – kde ja osobne počítam všetkých učiteľov základných škôl ako „štartérov“, trénerov, organizátorov jednotlivých okresných, regionálnych a krajských kôl, ktorých sú tisíce, ale aj našich franšízových partnerov, kolegov v reštaurácií a podobne – je tento rok konečne viditeľné detské zápolenie na trávnikoch, radosť z hry, nadšenie a tie iskričky po každom postupovom kole. Všetci zúčastnení získavajú od nás užitočné športové darčeky, ocenenia a napokon veľké športové uznanie.
Čím je projekt McDonald’s Cup pre vás výnimočný?
Športových projektov je na Slovensku niekoľko – čo je naozaj dobré. Avšak projekty s dlhoročnou tradíciou, ktoré dokážu motivovať deti v školskom veku, a ktoré im umožňujú seriózne súťažiť a hrdo sa potom ako v čase dospelosti hlásiť k tomu, že ste ho hrali pred X rokmi – o takom viem iba o jednom. Je to práve McDonald‘s Cup.
S reakciami a spomienkami ľudí sa stretávam pri tomto projekte pomerne často a som rada, že som aktuálne jeho súčasťou. V budúcnosti sa teda budem môcť aj ja pochváliť, že som bola pri tom aj ja. Jeho unikátnosť spočíva nielen v tom, že je naozaj najväčším školským futbalovým turnajom na Slovensku, ale aj v tom, že je to v podstate celoročný športový event pre chlapcov i dievčatá základných škôl po celom Slovensku.
Napokon, stačí si pozrieť ročník tesne pred pandémiou, kedy sa turnaja prihlásilo viac ako 900 základných škôl, čo by bolo viac ako 9000 detí. Bohužiaľ, ročník sme vtedy neodohrali a turnaje sme pozastavili – ale súťaž sme neskončili. Hľadali sme spôsob, ako so školami a deťmi ostať v aspoň nejakom kontakte. Ako som už spomenula, tento rok odohrávame už 23. ročník, ktorý zažívam konečne v jeho skutočnej podobe aj ja a s celým – naozaj robustným štábom (cca. 1000 ľudí počas celého roka) na ihriskách a so svojim veľkým finále, ktoré bude po dlhom čase opäť v Senci.
Pre mňa je tiež tento projekt výnimočný rovnosťou príležitostí, čo znamená zapojenie stále väčšieho počtu dievčat, ktoré sa stávajú veľakrát silnou oporou detských tímov. Ja osobne si projekt naozaj užívam už len preto, že som ako dieťa navštevovala športovú školu a venovala sa dlhé roky detskej atletike, čo ma veľmi otužilo a naučilo žiť športom po celý život. Taktiež projekt vnímam cez mojich dvoch synov – pre deti je šport jednoducho dôležitou súčasťou života, pričom futbalom žijem práve s mladším synom, ktorý túži byť raz dobrým futbalistom. Ja ho v tom plne podporujem.
Futbal je predsa len kontaktný šport. Pandémia na čas znemožnila deťom chodiť do školských zariadení a odstavila ich aj od krúžkov a športových aktivít. Ako ste sa popasovali s touto situáciou?
Pandémia nás zaskočila, zviazala nám trochu ruky, no nohy nie.(smiech) Zareagovali sme konštruktívne, pretože sme vedeli, že telesné výchovy a trénovanie v kluboch mali zrazu červenú. Vedeli sme, že 22. ročník asi kvôli pandémii neodohráme a bola to pre nás celkom nová situácia – nemohli sme hrať žiadne turnaje a vlastne po prvýkrát sme hľadali alternatívne riešenie ako projekt neukončiť, pretože by to bola veľká strata nielen pre deti.
Povedali sme si, že našou úlohou je teraz deti aspoň na diaľku motivovať k športu, hoci to nebolo jednoduché. Predstavili sme školám a verejnosti motivačné tréningové videá, ktoré dodnes, a verím, že aj v budúcnosti, budú slúžiť ako skvelá športová pomôcka – a to aj pre mladšie i staršie deti, či dokonca pre samotných trénerov. Sériu týchto videí sme pripravili v úzkej spolupráci s odborným garantom, ktorým je Slovenský futbalový zväz. Záštitu nad nimi prevzalo MŠVVaŠ.
Bola to pre nás nielen zmena, ale z pohľadu priebehu ročníka zároveň niečo celkom nové, inovatívne a stali sme sa inšpiráciou aj pre ostatných. Myslím, že zadosťučinením bolo, že sme sa umiestili na 3. mieste v súťaži PROKOP v kategórii Digitálna komunikácia. Ja som si tiež uvedomila, že to bolo skvelé rozhodnutie, pretože každé neľahké obdobie je možné prekonať iba otvorenými myšlienkami, nápadmi, úsilím, a dokonca je možné zvíťaziť, ak sa človek nenastaví skepticky, ale pozitívne a začne uvažovať kreatívne.
Prebieha tento ročník podľa pôvodného plánu alebo ste opäť museli čeliť novým výzvam?
Pravdou je, že v septembri sme naozaj netušili, či pandémia ustúpi a nevedeli to asi ani odborníci, s ktorými sme sa neustále radili. Ja som úprimne verila, že chlapcov i dievčatá konečne uvidím na trávnikoch aj s radosťou a vytrvalosťou, ktoré k futbalu patria. V týchto dňoch dohrávame krajské kolá, takže ideme podľa plánu. Zapojených bolo napokon od prvých kôl neuveriteľných 809 škôl, čo je viac ako 8 000 detí – takže čísla máme výborné a verím, že s víťazmi krajským kôl sa uvidíme 9. a 10. júna v Senci. Veľmi sa na to teším!
Zaujalo nás, že aj v tomto športe podporujete myšlienku rovnakých príležitostí. Na hracej ploche počas zápasu musí byť vždy aspoň jedno dievča. Akú dostávate spätnú väzbu od rodičov na túto podmienku?
Väčšina ľudí vníma futbal primárne ako mužský šport. V skutočnosti však futbal hrávajú stále viac aj ženy, ktoré sú v ňom naozaj dobré a je to vidieť priamo aj na McDonald‘s Cup, kde dievčatá dokážu zdolať akúkoľvek situáciu s loptou na nohe a dokonca veľakrát statočnejšie a rýchlejšie ako chlapci. Sú tam naozaj talentované dievčatá a veľké bojovníčky.
Učitelia, tréneri aj rodičia to vnímajú veľmi pozitívne a svoje ratolesti v tom podporujú, čo vidíme aj priamo na zápasoch. Každé školské družstvo, ktoré sa do McDonald‘s Cup prihlási, musí mať v hre vždy štyroch chlapcov a jedno dievča. Veľa družstiev máva aj viac dievčat, ktoré sa dokážu počas hry vystriedať a sú plnohodnotnou podporou tímu.
Do projektu ste tento rok zapojili aj slovenskú ženskú reprezentantku a brankárku Máriu Korenčiovú. Snažili ste sa tým zbúrať stereotypy a ešte viac podporiť ženskosť vo futbale?
Počas minulých rokov sme mali silného patróna, ikonu slovenského futbalu, Mareka Hamšíka. Aktuálne v tomto ročníku máme patrónov dvoch – Róberta Boženíka a Máriu Korenčiovú. Práve s týmto futbalovým tandemom chceme poukázať na dôležitosť rovnocenného vnímania športu detí, bez ohľadu na to, či hrá futbal chlapec alebo dievča. Je to nielen o rovnosti príležitostí, ale aj o priebojnosti, motivácii, tímovom duchu, s ktorým sa v živote deti stretnú vo svojom budúcom živote nielen pri športe, ale aj v práci, či rodine. A budeme šťastní a hrdí, keď o pár rokov neskôr, nová generácia slávnych talentovaných futbalistov i futbalistiek v rozhovoroch spomenie, že na školách hrali aj v McDonald‘s Cupe.
Koľko dievčat sa v turnaji zúčastňuje tento rok? A berú ich chlapci ako rovnocenné súperky na ihrisku?
Z dostupných dát, ktorými disponujmeme, je to aktuálne približne 20 % dievčat, čo v minulosti nebolo. Sú pevnou súčasťou futbalových družstiev a ja verím, že ten počet nám bude v ďalších ročníkoch narastať.
Prihlásili sa v minulosti už tímy, kde bolo napríklad viac dievčat ako chlapcov?
Úprimne by nás to veľmi potešilo, ale zatiaľ sme to nezaevidovali. V niektorých školách však narastajúci záujem vidíme zo strany dievčat. Pravdou však je, že deti – chlapci a dievčatá vo veku od 6 -10 rokov – majú veľmi podobný štýl hry a futbalové schopnosti, takže úvahy o vytvorení možno dvoch súťažných kategórií by pre náš turnaj nemali význam. A preto sme sa rozhodli aj naštartovať projekt Po škole s McDonald‘s Cup, kde majú perspektívu pre trénovanie futbalu rovnako dievčatá ako aj chlapci.
Vyzerá to tak, že v McDonald’s sa snažíte deti odmalička viesť nielen k športu, ale aj k tolerancii, rovnosti a zdravej súťaživosti. Skrýva sa za turnajom aj takýto „skrytý“ význam?
Význam rozhodne nie je skrytý (úsmev). Je to poslanie celého projektu. Netreba asi vysvetľovať, aké všetky benefity šport deťom prináša či už v rámci kolektívnych športov, kde sa buduje množstvo fyzických, ale i psychických zdatností. Aj preto som rada, že sme okrem tradičného turnajového zápolenia predstavili tento rok aj novinku, ktorou sú mimoškolské krúžky na 30 pilotných základných školách, kde môžu chlapci a dievčatá, a to aj vo väčších počtoch trénovať Po škole s McDonald‘s Cupom – taký je názov sprievodného projektu, ktorý si myslím, že má veľkú budúcnosť a môže sa stať súčasťou mimoškolských aktivít na všetkých základných školách na Slovensku.
Vzhľadom na množstvo prihlásených škôl, spoluprácu so SFZ a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, musí byť organizácia takéhoto celoslovenského turnaja naozaj náročná. Funguje takáto medzi-sektorová spolupráca?
Vzhľadom k tomu, že 23. ročník sa nám už istotne podarí dohrať, podarí sa nám opäť ukázať silu tohto unikátneho a najväčšieho školského súťažného projektu, nad ktorým má oficiálnu záštitu MŠVVaŠ. Tento rok však ešte vo väčšom priestore. Odborným garantom, ktorý nás podporuje nielen na úrovni nastavenia jednotlivých kôl, či propozícií, je Slovenský futbalový zväz..
Ja si túto spoluprácu veľmi vážim, pretože spoločne vieme prinášať novinky a môžeme byť inšpiráciou aj pre štátne inštitúcie – napríklad už zmienené po-školské krúžky (po vyučovaní), cez ktoré vieme šíriť myšlienku a potrebu športovania detí.
Uviedli sme ich na 30 pilotných školách a budeme radi, ak všetky zapojené strany zhodnotia ich prínos a možnosti ich rozšírenia či zintenzívnenia. Musí to byť však snaha všetkých, pretože si to samozrejme vyžaduje aj viac investícií, ľudí, či logistiky, ktorá je už odskúšaná a funguje, pričom sa dolaďujú detaily a možnosti zapojenia ďalších základných škôl v nasledujúcom školskom roku.
Dúfam, že sa nám podarí nájsť spôsob, ako deti angažovať v športe ešte viac. Napríklad aj motivovať kompetentných s nastavením tretej hodiny telesnej výchovy na školách, pretože je to aktuálne pre zdravie, nadobudnutie kondície a zdatnosti pre deti priam nevyhnutné. McDonald´s Cup je úspešnou ukážkou medzi-sektorovej spolupráce, ktorú oceňujú všetky zapojené strany vrátane nás i mňa osobne.
Bude v projekte McDonald’s pokračovať aj naďalej?
Ja verím, že to, že má McDonald‘s Cup naozaj unikátnu minulosť, má pred sebou aj perspektívnu budúcnosť. Budem rada, ak sa mi v rámci projektu podaria v budúcnosti predstaviť aj ďalšie sprievodné aktivity, ktorými sa McDonald‘s Cup stane ešte väčšou a známejšou projektovou ikonou medzi športovými projektami pre deti. Chcem, aby všetky deti, ktoré sa ho zúčastnia v jeho akejkoľvek fáze, či aktivite, budú mať po celý život s ním späté iba jedinečné, príjemné, veselé a najmä športové spomienky.
Zdroj foto: McDonald´s