Začnite písať

Uncategorized

Medzinárodný deň sestier v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach

Každoročne 12. mája sa oslavuje Medzinárodný deň sestier a pôrodných asistentiek, v deň výročia narodenia Florence Nightingalovej.

Naše sestry patrili uplynulé dva roky k najvyťaženejším profesiám v krajine. Na úkor vlastnej rodiny, žiaľ neraz na úkor vlastného zdravia ba dokonca života, pomáhali ľuďom postihnutým pandémiou COVID-19.  S vypätím všetkých ľudských síl, na doraz, s láskou, pokorou a nevídanou obetavosťou sa starali v tých najnáročnejších pracovných podmienkach o každého pacienta. ĎAKUJEME,“  hovorí generálny riaditeľ UNLP Košice  MUDr. Ján Slávik, MBA.

Poďakovanie za prácu, zvlášť za uplynulé dva roky, patrí zároveň všetkým pôrodným asistentkám, ktoré si 12. mája rovnako pripomínajú význam svojho poslania a zároveň všetkým kolegom, zdravotníckym pracovníkom, bez ktorých by ošetrovanie a liečba pacientov neboli možné,“ hovorí PhDr. Alena Kellnerová, MPH. 

Aktivity UNLP  a špeciálny PODCAST

V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura  Košice sa tento rok pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier zapájame do viacerých aktivít. Pripravili sme o tom špeciálny PODCAST UNLP s našim sestrami, ktoré sú zároveň prezidentkami Regionálnych komôr sestier a pôrodných asistentiek v Košiciach. O situácii počas pandémie, o vzájomnej pomoci, spolupatričnosti; o tom, ako sa aj počas najnáročnejších dní dajú dobiť osobné baterky unaveného zdravotníka. Ale aj o milých udalostiach, ktoré sa blížia, ktoré im chýbali. Či už je to regionálny seminár – Medzinárodný deň sestier, ktorý sa uskutoční vo štvrtok,      19. mája, alebo Spoločenský večer, 27. mája, počas ktorého sestry v Košiciach získajú po dvoch rokoch pauzy ocenenie Biele srdce. 

Silné výpovede, silné emócie, pohľad z prvej línie prinášajú v podcaste:

Mgr. Elena Červeňáková, prezidentka Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek Košice I, sestra na JIS Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na Tr. SNP 1 a Mgr. Iveta Fabianová, prezidentka Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek Košice II., sestra z Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny na Rastislavovej ulici v Košiciach.

Obe pôsobia na najvyťaženejších a najnáročnejších pracoviskách. Počas COVIDU to bolo mimoriadne náročné, rozhovor sme s našim sestrami nahrávali v apríli. „Je to veľmi ťažká téma, sestry trpeli fyzicky aj psychicky. Bol to neskutočný strach, že nakazíme seba a svoje rodiny.  Bola to veľmi náročná práca, počas služby sme mali aj 6 – 10 príjmov, bolo to nesmierne fyzicky náročné,“ hovorí 63-ročná Elena Červeňáková.

Iveta Fabianová pôsobila na najťažšom oddelení nielen v UNLP, ale možno v celej krajine. Počas všetkých vĺn mali práve na áre najviac kritických covidových pacientov, ktorí museli byť napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Zoči – voči najťažším prípadom covidu sa tu postavil aj premiér Eduard Heger v októbri 2021, kedy sa začínalo jedno z najdramatickejších a najnáročnejších období pandémie, poznačené mutáciou delta.

„Pri tom behu, pri tom prijímaní pacientov, ktoré sme mali, si človek ani nestihol uvedomovať nejakú psychiku. Nikdy dovtedy sme na oddelení nezažili, aby sme mali  počas služby štyri úmrtia, šesť prijatých nových pacientov, preklady z iných oddelení a podobne. Pôvodne sme mali ísť do skafandrov (OOPP) na tri a pol  hodiny, potom sme sa mali vyzliecť a oddýchnuť si. Môžem povedať, že z 12-hodinovej služby sme boli 9 hodín v skafandri pri pacientoch. Nemal nás kto nahradiť, ani vystriedať,“ spomína 49-ročná Iveta Fabianová z OAIM. Napriek tomu si myslí, že ešte horšie to mali na iných červených oddeleniach na Rastislavovej ulici, kde pacienti neboli intubovaní a kde zdravotníci neboli vôbec zvyknutí na také množstvo obetí.

To najmenej a najviac čo spoločnosť sestrám môže dať: ĎAKUJEME.

Aj teraz sa rozpráva o tom všetko ťažko. „Jeden človek, jedna hlava. Tu sa nedalo, že sme jeden tím. My sme museli rozmýšľať všetci rovnako v tej chvíli. Každý musel vedieť, kde sa má postaviť a čo má urobiť,“ dodáva Iveta Fabianová.

Čo sestry dodnes mrzí najviac? „Keď prišlo očkovania a začali sa útoky na nás, na zdravotníkov. Od antivaxerov. Mali sme vyhrážky na naše oddelenie. Ľudia, ktorí netušia, ako liečiť, volali a riešili, ako máme liečiť ich príbuzných. Bolo to pre nás zúfalé,“ ťažko sa počúvajú slová Ivety Fabianovej.

Odkiaľ brali energiu? Ako sa motivovali? „Rodiny to zvládali ťažko, ale boli aj našou motiváciou. A kolektívy sa motivovali navzájom. Boli sme ako vojaci, je to situácia veľmi ťažká, ale ideme vždy až do vyčerpania síl. Doslova. Veľa kolegýň nám zomrelo aj počas covidu, ja sama som mala veľmi ťažký priebeh covidu,“ so slzami v očiach hovorí Elena Červeňáková.

Zdroj foto: UNLP Košice

Tagy