NAČÍTAVAM

Začnite písať

KNIHY MAGAZÍN

Denník zamestnanej matky: Aj mamy môžu vyhorieť

Share

Aj mamy môžu vyhorieť. Najmä, ak si váhu celého sveta nesú samy len na svojich pleciach. Keď vám už telo dáva najavo problém, mali by ste sa naozaj zamyslieť, čo robíte zle. Aj o tom si dnes môžete prečítať v príbehu z pera spisovateľky Danielle Medenej v ďalšej kapitol z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

Následky

Napriek tomu, že svoje deti neskonale milujem a bez váhania by som dala za ne aj život, tento neustále sa opakujúci kolotoč a dvojsmerná cesta – z domu do práce a z práce domov sa podpísali na mojom zdraví.

Robíte stále to isté a máte pocit, že sa to nikdy neskončí, pretože včera ste oprali a dnes máte zase plný kôš špinavého prádla (lebo ste si ho naplnili zbieraním oblečenia členov rodiny po celom byte), nakúpili ste a dnes chladnička zase zíva prázdnotou, stokrát ste upratali a vždy, keď sa konečne zastavíte, je všetko v pôvodnom bordelovom móde. Čistá destilovaná frustrácia a zúfalstvo.

Môj organizmus robil, čo mohol, ale aj on časom prehral boj o neustále „splachovanie“ pohodu narušujúcich javov. Zrazu som bola bohatšia o žlčové kamene, ktoré v našej rodine naprieč celou líniou nemá ani babička z piateho kolena, ani teta, ktorá je s nami v rodine len preto, že ich krava sa napila z nášho potoka.

Pobyt v nemocnici kvôli žlčníkovému záchvatu by som nepriala ani najhoršiemu nepriateľovi a doteraz si pamätám pobavený rehot primára na chirurgickom oddelení, ktorý ma pri vizite objavil medzi 70 ročnými tetuškami ako osviežujúci mladý kvietok medzi sušenou ikebanou. O tom, že som tu skutočne kvôli žlčníku plnému štrku ho presvedčil až pohľad na sono snímku.

„… mali by ste sa nad sebou zamyslieť!“

Po výsluchu o mojich stravovacích návykoch, zlozvykoch a o dedičných predpokladoch to zhodnotil vetou hodnou profesionála: „No mladá pani, fyzickú príčinu nevidím, ale psychika je sviňa, niečo robíte zle, mali by ste sa nad sebou zamyslieť.

A tak som sa zamyslela. Veď v nemocnici s dvomi kvapkajúcimi infúzkami v každej ruke a bez jedla aj tak iné robiť nemôžete. Nebojte sa, úplná diéta trvala len 4 dni, ale po druhom mi to jedlo už ani nechýbalo, takže z toho vyplýva, že jedenie je iba hlúpy zlozvyk. Na to budem pamätať, keď sa budem po prechode snažiť zhodiť nejaké to kilo navyše.

Po návrate z desaťdňovej  nútenej dovolenky v nemocnici som sa vrátila domov s o pár naordinovaných tabletiek bohatšia, o 5 kíl ľahšia a s rozhodnutím, že niečo v mojom živote sa musí zmeniť, lebo absolvovať ďalší takýto detoxikačný pobyt v nemocnici sa mi už vážne nechce.

Titulná foto: freepik.com

Tagy

Mohlo by sa vám páčiť