Tip na výlet: Važec, to nie je len Važecká jaskyňa, ale aj krásne okolie
Važecká jaskyňa si pripomína 100. výročie od svojho objavenia. Obyvatelia Tatranskej oblasti poznali jaskyňu pod názvom Diery pod vŕškami, ďalšie časti jaskyne boli objavené až v roku 1922. Obec Važec sa však môže popýšiť aj inými zaujímavosťami.
Važecká jaskyňa je naša najmenšia
Ondrej Adolf Húska a Adolf Somra dňa 8. júna 1922 sa dostali do hlavných priestorov jaskyne. Maliara Františka Havránku natoľko zaujala, že si ju od važeckého urbáru prenajal a sprístupnil v roku 1928, otvorená bola až v roku 1934. Ide o najmenšiu jaskyňu s prehliadkovou trasou 530 metrov a patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Hoci dĺžkou patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne, známa je výskytom bohatej kvapľovej výzdoby, pozoruhodnými nálezmi kostí jaskynných medveďov, ako aj vzácnou jaskynnou faunou.
Sídlo netopierov a bezstavovcov
„Važecká jaskyňa bola vytvorená vodami Bieleho Váhu pred státisícimi rokov, má bohatú výzdobu s mnohými formami stalaktitov, bŕk, sintrových jazierok a stalagmitov. Je významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa, ktorý jaskyňu celoročne obýval a odchovával tu svoje mláďatá. V súčasnosti je jaskyňa sídlom sedem druhov netopierov a až 70 druhov bezstavovcov,“ uvádza riaditeľ Správy slovenských jaskýň Ján Zuskin.
Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný nález šťúrovky, ktorý predstavuje najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov.
Prehliadková trasa
Dĺžka prehliadkovej trasy je 235 metrov, prevýšenie 5 metrov, 88 schodov. Doba trvania prehliadky asi 25 minút. Teplota v jaskyni 6,5 °C až 7,1°C.
V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba, malé jazierka a významné paleontologické nálezisko kostí jaskynných medveďov, ktorý celoročne obývali jaskyne, kde tiež odchovávali mláďatá. Pozostatky kostier sa nachádzajú takmer výhradne v jaskyniach. Bol prevažne bylinožravec. Živil sa rastlinami a bobulami, veľmi zriedkavo menšími živočíchmi.
Prístup k jaskyni
Nachádza sa vo Važeckom krase na západnom okraji obce Važec medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Parkovisko sa nachádza bezprostredne pred vchodom do jaskyne.
Prístup autom k jaskyni:
- Z Liptovského Mikuláša smer Poprad – 30 km
- Z Popradu cez Svit smer Žilina – 25 km
Najbližšia zastávka verejnej dopravy:
- Važec (bus, vlak)
Cenník a časy vstupov dostupné tu.
Múzeum ľudových tradícií Važec
Liptovská obec Važec je jednou z mála, ktoré sa môžu popýšiť vlastným múzeum. To vo Važci je však niečím špeciálne. Múzeum ľudových tradícii vzniklo v priestoroch rodného domu Jána Kováča. Je to jeho súkromná zbierka, ktorá dokumentuje život vo Važci za posledné storočia.
Zbierku začal vytvárať pred viac ako dvadsiatimi rokmi v rodičovskom dome, bývalej murovanej zemianskej kúrii postavenej v roku 1760. Prvými exponátmi jeho zbierky bolo pracovné náradie roľníka, ktoré mal po svojom otcovi. Následne sa sústredil na remeslá, ktoré Važťania využívali v bežnom živote. Nájdete tu vybavenie tkáčky, obuvníka, pánskeho krajčíra a kožušníka, kováča, stolára, hrnčiara, povrazníka ale aj vybavenie salaša. Zbierka dokumentuje život vo Važci, nájdu sa tu aj dobové fotografie, živnostenské listy, záznamy a zápisy živnostníkov ale aj maketa obce Važec spred vyhorenia, ktorú vytvoril Milan Bartko u Pafka.
Môžete vidieť vybavenie domácnosti, originálne važecké periny, truhlice, oblečenie. „Najviac si cením originálny kroj nevesty a ženícha, truhlice, ktoré si nevesty prinášali do novej domácnosti. Najstaršia je z roku 1781 s originálnym zdobením a menom nevesty“ povedal Ján Kováč. Raritou je aj stroj, ktorý poháňal vežové hodiny na evenjelickom kostole. Hodiny boli reštaurované v roku 1912.
Galéria Jána Hálu Važec
Galéria Jana Hálu vo Važci je vysunutou expozíciou Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa. Nachádza sa v najvýchodnejšej obci regiónu Liptova, na úpätí Vysokých Tatier. V jej areáli sú dva objekty. V dome, kde žil a tvoril Jan Hála, umelec známy najmä ako maliar rázovitej slovenskej dediny a života važeckého ľudu funguje počas letnej sezóny sieň na dočasné výstavy. Druhým objektom je drevenica, v ktorej sa nachádza etnografická expozícia pôvodného važeckého obydlia, jedného z mála dochovaných po rozsiahlom požiari obce v roku 1931. Drevenica je národnou kultúrnou pamiatkou.
Drevenica je však aktuálne návštevníkom neprístupná, nakoľko ju 29.8.2021 zachvátil požiar. Hálova drevenica bola postavená v roku 1925, do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok SR bola zapísaná v roku 1963. Drevenicu pôvodne obýval český maliar Jan Hála, ktorý žil a tvoril väčšinu svojho života vo Važci. Neskôr sa presťahoval do murovaného domu v prednej časti areálu, v ktorom je zriadená jeho pamätná izba. Prehliadky celého areálu sú možné na objednávku, v areáli sa organizujú aj aktivity na prezentáciu ľudových remesiel a života v oblasti.
Nemecký vojenský cintorín Važec
Vedľa hlavnej cesty medzi obcami Važec a Štrba sa na ploche cca 2,5 ha rozkladá najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku. Miesto svojho posledného odpočinku tu našlo asi 6500 nemeckých vojakov, ktorí padli počas 2. svetovej vojny v oblastiach stredného a východného Slovenska. Ide napríklad o obete bojov o Dargovský priesmyk či bojov z okolia Liptovského Mikuláša. Vojaci boli pochovaní väčšinou po štyroch v jednom hrobe, nachádza sa tu však i niekoľko masových hrobov.
Cintorín je udržiavaný na objednávku nemeckých nadácií a patrí medzi najlepšie udržiavané cintoríny na Slovensku. Okrem toho zaujme i svojím architektonickým riešením, za ktoré získal v roku 1999 od Spolku architektov Slovenska cenu Dušana Jurkoviča. Rady jednoduchých granitových krížov s nádhernou panorámou Vysokých Tatier v pozadí vytvárajú výnimočne pôsobivé pietne miesto s osobitou atmosférou. Nečudo, že sa tu hojne zastavujú nielen príbuzní obetí a vojnoví veteráni, ale i bežní turisti.
Použité zdroje:
https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/vazecka-jaskyna-oslavuje-100-vyrocie-svojho-objavenia-ma-bohatu-vyzdobu-ci-jazierka/
http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/13-vazecka-jaskyna
http://www.vypadni.sk/sk/galeria-jana-halu-vazec
http://www.vypadni.sk/sk/nemecky-vojensky-cintorin-vazec