Mama v rovnováhe: Ja viem hovoriť za rodinu, kde otec nie je prítomný
Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne.
Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.
Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.
Ja viem hovoriť za rodinu, kde otec nie je prítomný
Linda Fintorová
Svoj pohľad nám dnes poskytla Linda Fintorová, ktorá pracuje ako PR manažérka Goetheho inštitútu v Bratislave. Hoci jej dvaja synovia sú dnes už dospelí, od začiatku ich vychovávala sama. „Boli roky, keď to bolo na hrane. Musela som pracovať, aj keď som mala doma novorodenca aj prváka,“ priznáva Linda, ktorá by si toto obdobe bez pomoci svojich rodičov nedokázala predstaviť.
Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?
Ako slobodná matka som dlho o kariére nemohla veľmi uvažovať. Roky som pracovala ako prekladateľka na voľnej nohe. Keď deti podrástli, zamestnala som sa v inštitúte, pretože mi chýbal kontakt s ľuďmi. Prvé roky neboli ľahké, mladší syn mal len 10 rokov a my sme mávali pred koronou cca. raz týždenne večerné podujatia, kedy som v práci trávila aj 10 – 11 hodín denne.
Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?
Môžem hovoriť len za seba. U nás v práci nastal veľký prelom s príchodom pandémie. Veľa vecí, ktoré sme si predtým vôbec nevedeli predstaviť, odrazu bez problémov funguje. Po pandémii sme zostali v režime home office na 2 dni týždenne, čo predstavuje veľkú zmenu. Témy work-life balance a new work sa u nás teraz riešia oveľa viac a pomocou workshopov hľadáme cesty, ako fungovať v budúcnosti.
Na vašu otázku však neviem celkom presne odpovedať. Momentálne tie dva dni home office vyzerajú tak, že sa pokúšam pracovať a súčasne dobehnúť resty v domácnosti. Takže ten tlak je akoby väčší ako predtým. To ale súvisí s mojou špecifickou situáciou, že môj partner žije v zahraničí a ja trávim veľa času na cestách.
Určite nastal posun v mojom nastavení. Už si nemyslím, že musím všetko obetovať práci a byť pri všetkom, čo organizujeme. Môj vlastný život má pre mňa, aj kvôli veku, čoraz väčšiu hodnotu. Viem, že deti sa čoskoro zariadia samé a nebudú ma potrebovať a ja nemám nekonečne času. Preto musím myslieť na to, ako chcem ja žiť ďalej. Veľa sa o tom rozprávam s deťmi, najmä s mladším synom, ktorý to zatiaľ nie celkom chápe. Je trocha zneistený. Ale to súvisí aj s tým, že ho vychovávam sama a kontakt s otcom má minimálny.
Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance? Čo si vy osobne predstavíte pod týmto pojmom?
Ja mám možno trocha špecifickú situáciu. Moja práca sa prelína s mojimi záujmami. Pracujem v kultúrnej inštitúcii a veľa času trávim na kultúrnych podujatiach, lebo chcem. Lebo je to pre mňa životne dôležité. Asi najskôr by som to definovala ako prehodnotenie priorít. Musím byť pri všetkom, čo v práci organizujeme a ešte aj navštíviť všetky podujatia, ktoré organizujú naši partneri? Nemusím a hlavne nemôžem.
Chcem využiť čas, kedy ma mladší syn ešte potrebuje na dennej báze. Chce sa veľa rozprávať a to je pre mňa nesmierne dôležité. Vážim si to, že so mnou hovorí a zaujíma sa o moje názory na aktuálne témy. Súčasne chcem využiť čas s mojim partnerom. Som vďačná, že mám prácu, ktorá ma baví a napĺňa a myslím, že to od ideálu nemá až tak ďaleko.
Zdroj foto: Anastasia Shuraeva na Pexels
Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?
Ja viem hovoriť za rodinu, kde otec nie je prítomný. Boli roky, keď to bolo na hrane. Musela som pracovať, aj keď som mala doma novorodenca aj prváka. Bola som na voľnej nohe, tak som si robotu mohla plánovať, ale aj tak to bolo extrémne náročné.
Mala som life-hack, mladší spal so mnou. Keď som ho v noci nakojila, hneď sme zaspali. Vďaka tomu som vládala cez deň aj pracovať. Neskôr, keď sú deti väčšie, sa pokúšate vychovávať deti a stanoviť nejaké mantinely a na druhej strane nie je žiadna autorita, čím trpia aj deti aj rodič. A takisto, keď musíte živiť troch ľudí a starať sa sama o domácnosť a pritom tráviť dlhé hodiny v práci … to nie je život, to je kolobeh povinností a starostí. A žije tak určite veľa žien.
Neviem, ako to majú nastavené úplné rodiny, ale ako to vidím u kamarátok, tak kto príde z práce a začne riešiť krúžky, domácnosť, večeru? Kto musí pravidelne odchádzať z práce skôr, aby porozvážal deti na krúžky? Väčšinou ženy. Ale na ne tá práca, ktorú nestihli urobiť, počká…
Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?
Ja nie som veľmi systematicky fungujúci človek. Ja skôr improvizujem a v mojom živote sa často dejú zásadné zmeny, ktoré nijako neviem ovplyvniť. Možno aj preto málo plánujem a nechám sa unášať. Deti sa takisto menia s vekom a v každom veku potrebujú rodiča inak, v inej intenzite, v iných časoch (syn tínedžer sa príde porozprávať okolo 10-tej večer). Takže nemám žiadny špeciálny systém fungovania. V kultúre sú cca. 4 mesiace v roku, kam sa skoncentruje najviac podujatí. S tým počítam. Potom sa zas v lete snažím chodiť domov skôr.
Zažili ste v pozícii single rodiča nejaké výhody alebo naopak nevýhody v súvislosti s vašim kariérnym uplatnením?
Musím tuho premýšľať, aby som našla nejakú výhodu toho, byť single rodič a súčasne sa pokúšať o uplatnenie v práci. Nemusím sa s nikým dohadovať, čo chcem robiť a či je v poriadku, že zas prídem neskoro domov. To je asi jediný svetlý bod. Aby som mohla robiť to, čo robím, musela som byť ochotná tráviť menej času s deťmi a spoliehať sa na mojich rodičov. Tú možnosť nemá každý.
