Začnite písať

MAMA A KARIÉRA ROZHOVORY

Mama v rovnováhe: Je naivné si myslieť, že materstvo nemá vplyv na kariéru

mama v rovnováhe

Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne. 

Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.

Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.

Bolo by naivné si myslieť, že materstvo nebude mať žiadny vplyv na moju kariéru…

Zuzana Pavlíčková

Svoj pohľad nám poskytla aj Zuzana Pavlíčková, ktorá sa problematike ľudských práv a nediskriminácií venuje v rámci svojej práce. Ako matka malej dcérky teda dokáže koncept rovnováhy medzi materstvom a kariérou uchopiť nielen z osobných, ale aj pracovných skúseností. V mnohých prípadoch sa totiž sama stretáva so znevýhodňovaním žien-matiek.

„Už 10 rokov sa profesijne venujem ľudským právam a nediskriminácii, konkrétne v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Ide o organizáciu zriadenú zákonom, ktorá vykonáva nezávislé aktivity v oblasti ľudských práv a rovnakého zaobchádzania, vrátane bezplatnej právnej pomoci obetiam diskriminácie.

Aktuálne pôsobím ako vedúca externej činnosti a medzinárodných vzťahov, v rámci čoho zodpovedám za monitoring dodržiavania ľudských práv a súladu vnútroštátnych predpisov a politík s medzinárodnými štandardami, ako aj za spoluprácu a komunikáciu s kľúčovými medzinárodnými organizáciami a aktérmi na vnútroštátnej úrovni. Tematicky sa venujem najmä rodovej rovnosti, právam LGBTI osôb, právam marginalizovaných skupín, ako aj diverzite a inklúzii na pracovisku,“ vysvetľuje Zuzana Pavlíčková.

Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?

Materstvo bohužiaľ ovplyvňuje kariérny život žien, a to už predtým, než sa matkami stanú. Už len samotný fakt, že sa nimi raz môžu stať, znevýhodňuje ženy na trhu práce. Bolo by naivné si myslieť, že nebude mať žiadny vplyv práve na tú moju kariéru. Minimálne skutočnosť, že som na rok “vyšla” z plnenia pracovných povinností.

Pracujem v oblasti, ktorá sa neustále vyvíja a mení, prijíma sa nová legislatíva na európskej aj vnútroštátnej úrovni, otvárajú sa nové témy a je náročné udržať tempo aj bez toho, aby ste z toho kolobehu vypadli. Súčasťou mojej práce je aj networking a spolupráca s rôznymi aktérmi na Slovensku a v zahraničí. Za rok “odmlčania” mnohé kontakty stratíte.

V práci medzitým tiež nastali rôzne zmeny, nové vedenie, nové ciele, noví kolegovia a kolegyne. Považujem sa však za flexibilnú osobu a rýchlo som sa nastavila. Bolo mi umožnené pracovať podľa potreby z domu. Zo strany riaditeľky cítim podporu a porozumenie vždy, keď potrebujem prispôsobiť prácu materským povinnostiam. Je pravda, že pracovisko, na ktorom pracujem, by ako národný antidiskriminačný orgán malo ísť samo príkladom. Určite aj preto som to v porovnaní s inými ženami-matkami mala jednoduchšie.

Subjektívne pociťujem, že materstvo mi dalo v pracovnom živote veľký nadhľad. K práci pristupujem efektívnejšie, zdokonalila som sa v multitaskingu a asertivite a venujem v pracovnej dobe všetku energiu práci. Verím, že podobnú takúto skúsenosť majú mnohé pracujúce matky a je to niečo, čo by sa zamestnávatelia mali naučiť ceniť.

Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?

Zosúladiť materstvo s pracovným životom tak, aby jedno nešlo na úkor druhého, je určite náročné, ale nie nedosiahnuteľné. Okrem prístupu zamestnávateľa je k tomu samozrejme nevyhnutná aj podpora okolia, či už partnera, rodiny alebo blízkych. Obzvlášť v počiatkoch je to náročné, kým sa žena po návrate do práce z materskej alebo rodičovskej dovolenky nastaví na novú situáciu, zabehne sa v práci a zistí, aké mechanizmy fungujú práve na jej rodinnú a pracovnú situáciu.

Zdroj foto: pixabay.com

Netreba však opomínať, že počas pôsobenia na trhu práce v rôznych fázach života čelíme rôznym výzvam pri zosúlaďovaní pracovného a súkromného života. Pracujúci rodičia sú tí, ktorých si pri koncepte work-life-balance primárne predstaví každý, ale o súlad medzi prácou a súkromným životom sa usilujú aj mladí absolventi a absolventky, bezdetní zamestnanci a zamestnankyne, či tí, ktorým sa pomaly blíži dôchodkový vek. Kľúčovou je podpora zo strany štátu. Ten nemá nechávať bremeno len na zamestnávateľov, ale mal by prijímať opatrenia na zosúlaďovaní pracovného a súkromného života všetkých pracujúcich, zohľadňujúc individuálne potreby a situáciu rôznych skupín.

Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance? Čo si vy osobne predstavíte pod týmto pojmom?

Pre mňa je výsledkom správne nastaveného work-life-balance stav, keď v práci podávam výkony, s ktorými som spokojná ja aj zamestnávateľ. Zároveň nepociťujem, že by to išlo na úkor času vyhradeného pre rodinu. Odkedy som pracujúcou matkou, snažím sa všetok čas strávený v práci venovať výlučne pracovným povinnostiam. Na druhej strane si oveľa viac dávam pozor na to, aby som si prácu neprenášala domov, aby som sa vo voľnom čase mala priestor venovať dcére a rodine, ale aj samej sebe a svojim záľubám.

Nie je to vždy ľahké, sú obdobia, kedy si viac času vyžaduje materstvo, neskôr zas prichádzajú také, keď sa toho “nakopí” viac v práci. Work-life-balance je pre mňa aj o vnímaní tejto rovnováhy z dlhodobého hľadiska. Konkrétne to pre mňa znamená necítiť sa previnilo, keď musím jeden deň ostať v práci dlhšie, či keď si naopak neplánovane vypýtam voľno, aby som sa venovala dcére vtedy, keď ma najviac potrebuje. A keďže súkromný život žien-matiek nemá byť len o materstve, work-life-balance pre mňa znamená aj vyhradenie si času popri práci a rodine len pre seba samú, napríklad na stretnutie pri káve s kamarátkami.

Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?

Myslím si, že matky a otcovia čelia odlišným výzvam pri pokusoch o skĺbenie rodiny a práce. Rodičovstvo zasiahne oboch rodičov, ale na mladého muža sa na trhu práce nik nepozerá ako na časovanú bombu a zamestnávatelia neriešia, či im z práce vypadne, ak sa v blízkej budúcnosti stane otcom. Hoci otcov na materskej dovolenke na Slovensku pribúda.

Na druhej strane, z dôvodu rodových stereotypov a predsudkov, sa od mužov očakáva, že príjmu svoju rolu “chlebodarcu” a finančne zabezpečia rodinu. Preto sa automaticky predpokladá, že u nich bude práca na prvom mieste a rodinné povinnosti bude znášať žena. Aj muži-otcovia však majú záujem tráviť čas s rodinou a venovať sa svojmu súkromnému životu. Určite sa mnohí stretli s komentárom tipu “kam sa ten ponáhľa, veď má doma ženu, čo sa mu stará o deti a domácnosť”. To má potom dopad aj na samotné ženy-matky. Ak chcú zosúlaďovať prácu s rodinou a súkromným životom, svoju časť zodpovednosti musí niesť aj muž a ten na to potrebuje mať v práci rovnako vytvorené podmienky.

V našej spoločnosti stále prevláda názor, že je úlohou ženy vytvárať mužovi podmienky, aby mal priestor venovať sa práci. Je však nepopierateľné, že z dôvodu pretrvávajúcej diskriminácie žien na trhu práce a spomínané rodové stereotypy sú to práve ženy, ktoré musia robiť viac kompromisov a ťažšie hľadajú rovnováhu medzi prácou a rodinou.

mom

Zdroj foto: Anastasia Shuraeva na Pexels

Angažujete sa v oblasti práv žien. Akú konkrétnu formu diskriminácie zažívajú podľa vašej skúsenosti ženy-matky v ich kariérnom uplatnení?

V súvislosti s návratom žien do práce z materskej alebo rodičovskej dovolenky sa v našej praxi stretávame s prípadmi, keď si zamestnávatelia neplnia povinnosť poskytnúť žene plnenia, na ktoré by mala nárok, ak by na materskú alebo rodičovskú dovolenku nenastúpila (napr. zvýšenie mzdy), resp. ženy-matky čelia znevýhodneniam v odmeňovaní.

Stávajú sa aj prípady, keď ženám nie je umožnený návrat na ich pôvodné pracovné miesto, resp. pracovná pozícia, ktorá je im po návrate z materskej/rodičovskej dovolenky ponúknutá, je na nižšom stupni, ako pôvodne zastávali. Na Stredisko sa v minulosti obrátila klientka, s ktorou zamestnávateľ ukončil po skončení rodičovskej dovolenky pracovný pomer účelovo prijatou organizačnou zmenou, aby si mohol ponechať zamestnanca, ktorého pôvodne prijal na jej zastupovanie. Obdobný prípad riešime aj aktuálne.

Vo všeobecnosti pokiaľ ide o kariérne uplatnenie žien-matiek k častým formám znevýhodnenia patria aj pomalší mzdový rast či sťažený prístup k manažérskym a riadiacim pozíciám. Pri pracovných pohovoroch sú ženy-matky často znevýhodnené z dôvodu obáv zamestnávateľa z častých absencií v zamestnaní pre plnenie si rodičovských povinností. Je potrebné pritom podotknúť, že zamestnávateľ nie je oprávnený na pracovnom pohovore zisťovať rodinný stav uchádzača alebo uchádzačky o zamestnanie. Často sa však personalisti k tomu dopracujú nepriamymi otázkami.

Stretli ste sa vo svojej praxi aj s opačnými prípadmi, kedy zamestnávateľ bol ochotný vyjsť v ústrety a upraviť podmienky v prospech nastavenia work-life-balance u žien (nielen matiek)?

Pozitívne príklady zamestnávateľov, ktorí sa snažia a aktívne vytvárajú podmienky v prospech nastavenia work-life-balance pre svojich zamestnancov, vrátane žien a žien-matiek, nie sú výnimkou ani na našom trhu práce.

Firmy si uvedomujú, že im to dáva konkurenčnú výhodu, dopomáha udržať si kvalitných zamestnancov a zamestnankyne a zároveň pritiahnuť talenty. Z našej praxe vieme napr. o firmách, ktoré aktívne podporujú ženy-matky na materskej a rodičovskej dovolenke tým, že im umožňujú zúčastňovať sa rôznych kurzov a školení, aby naďalej odborne rástli a ostali v kontakte s oborom, v ktorom pracujú.

Zriaďovaním firemných škôlok a jaslí zamestnávatelia uľahčujú ženám-matkám, ako aj mužom-otcom, zabezpečenie starostlivosti o dieťa počas pracovnej doby. Flexibilné formy práce umožňujú ženám-matkám prispôsobiť si čas venovaný práci a čas venovaný súkromnému životu, čo je osobitne dôležité pre matky malých detí. Práca z domu je už pre mnohé firmy samozrejmosťou. Stretli sme sa aj s firmami, ktoré v rámci benefitov poskytujú zamestnancom a zamestnankyniam napr. služby žehlenia alebo poukážky do práčovní, aby im kompenzovali domácu (neplatenú) prácu, ktorú vo všeobecnosti častejšie vykonávajú ženy ako muži.

Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?

Zuzana s dcérkou Naiou

Netvrdím, že sa mi vždy darí dosahovať tú ideálnu rovnováhu medzi prácou a rodinným životom. Základom pre mňa je komunikácia v práci aj doma. Dôvera zamestnávateľa je kľúčom k spokojnosti oboch strán, preto sa snažím otvorene prezentovať v práci svoje potreby a očakávania. Netajím sa tým, že dcéra je pre mňa v tomto období života prioritou, avšak verím, že sa mi podarilo ukázať, že sa naďalej zodpovedne staviam k pracovným povinnostiam a jedno nie je na úkor druhého. Komunikácia s partnerom je rovnako dôležitá. Rovnako ako zosúlaďujem prácu s rodinou ja, snaží sa o to isté aj on a musíme si byť navzájom oporou.

Pripustila som si, že mám svoje limity. Mnohé ženy majú po návrate z materskej alebo rodičovskej dovolenky potrebu dokazovať svojmu okoliu, že materstvo nič nezmenilo a v práci sa snažia ísť na 150%. Svojim blízkym chcú zase dokázať, že návrat do práce nezasiahne do fungovania ich rodiny. Realita je však iná a tým, že na seba kladú príliš vysoké nároky, dostávajú sa do stresu a pocitov viny, keď idú veci mimo ich predstáv.

Je to spôsobené dlhodobou diskrimináciou žien na trhu práce, ktorá sa len znásobuje, ak sa žena stane matkou. Aj ja som túto potrebu spočiatku pociťovala. Potom som si uvedomila, že moje dieťa potrebuje najmä mamu, ktorá je v psychickej pohode a spoločný čas má byť o vzájomnej radosti a nie nervozite z toho, čo všetko nestíham. Uvedomila som si, že v práci za mňa hovoria moje výsledky a nie počet nadčasov. V práci ma však výrazne motivuje to, že sa venujem niečomu, čo ma ľudsky aj odborne baví.

Tagy