Denník zamestnanej matky: Potrebovala som nájsť spriaznenú dušu
Každá mama zažije chvíle, keď ostane nedobrovoľne odsúdená na domáce väzenie. Že za čo? Aj o tom si dnes môžete prečítať v príbehu z pera spisovateľky Danielle Medenej v ďalšej kapitol z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom.
Kto je Danielle Medená?
Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.
Viac o Danielle sa môžete dozvedieť aj v našom rozhovore:
Potrebovala som nájsť spriaznenú dušu
Hľadanie niekoho na nevinných pár viet je ešte horšie, ako hľadanie niekoho zodpovedného na cestu životom. Potrebovala som nájsť spriaznenú dušu. Niekoho, s kým by sa dalo prehodiť pár slov o chlapoch, deťoch a kreténovi šéfovi.
Moja prvá voľba teda padla na ženy. Predsa len, skôr jej vysvetlíte svoje rozhorčenie nad odrobinkami na pohovke v obývačke a každomesačné výpadky pamäte a dobrej nálady. A navyše je väčšia pravdepodobnosť, že získate ako bonus pár receptov z kategórie „rýchlo, lacno, chutne“.
Keďže neexistuje online miestnosť ani skupina „Mám doma ignoranta chlapa, ktorá ste na tom rovnako?“ (aj keď jej existencia by ušetrila kopec času a otázok) – spočiatku som len sledovala rôzne konverzácie a snažila sa nezáväzne nakontaktovať na nick, ktorý sa zdal byť podľa písania pri zmysloch a zdravom rozume. Po čase som rozdelila užívateľky do niekoľkých skupín:
Ešte zúfalejšie, než som ja.
Do tejto skupinky som zaraďovala kolegyne v utrpení, ktoré ale na tom boli psychicky ešte horšie, než ja. Zachraňovať ich by bolo v mojom psychicky neutešenom stave riskantné a sebecky povedané, fakt sa mi nechcelo.
Na materskej.
Keďže túto komunitu mám rovno pod oknami, zhruba viem, čo je obsahom a náplňou rozhovorov medzi účastníčkami. Neprosím si.
Mladé.
Smutné zistenie bolo, že zhruba 70% oslovených ženských nickov bolo tak mladých, že by som im mohla robiť mamu, a tým by som mohla akurát tak vysvetliť, že princovia na bielom koni už dávno nie sú to, čo bývali. A prečo im ničiť ich romantické sny, časom prídu na to aj samé. Okrem toho, takým budete ťažko vysvetľovať, že chlap v domácnosti je väčšinou len ďalšie decko, lenže toto nemôžete vytrieskať a diplomacia je niekedy veľmi zdĺhavá a dosť neúčinná.
Cicušky z Auparku.
Divili by ste sa, ale aj také sa znížia k tomu, aby takto zalovili v rybníku a pekne v anonymite si očekovali vyhliadnutý objekt pred tým, ako si s ním vyrazia do nákupného centra. S tými si už fakt nie je čo povedať, hlavne, ak bývate v obyčajnej bytovke a jazdíte na 15-ročnej Fábii.
Lesbičky, prípadne bi kategória.
Od tejto skupinky som sa dočkala pár návrhov na rande, na spoločné rande aj s mojím manželom, alebo na rande v trojke u nich. To už by bolo jednoduchšie zavolať bi kamarátovi, ktorý bol pôvodne spolubývajúcim môjho druhého objavu a povedať si jemu.
Všetko ostatné.
Do tejto skupiny som radila všetko ostatné, ktoré z nejakého dôvodu nebolo vhodné na dlhodobejší, ani len písomný kontakt. Patrili sem bláznivé hipíčky uznávajúce voľnú lásku, šialene raw, bio, eko, a inak postihnuté ženy, ťažko emancipované karieristky, pracovníčky, ktoré si hľadali kolegyne do kšeftu s najstarším remeslom a podobne.