Mama v rovnováhe: Kým som nemala dieťa, pracovala som dosť veľa

Redakcia 31. júla 2022

Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne.

Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.

Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.

Alena Gessert pracuje na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Pôsobí ako odborný asistent so špecializáciou na geomorfológiu, krasológiu a speleológiu. Popri práci „dobrovoľnícky“ pôsobí ako generálna sekretárka Európskej speleologickej federácie. Jej pracovné nasadenie si vyžaduje okrem iného aj časté cestovanie. Ako sa to dá zvládnuť popri výchove 3-ročnej dcérky Ninky?

Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?

Dcérka sa narodila v Nemecku a bola extrémne náročná na moju pozornosť, ale v úvode mi pomáhala zdravotná sestra, ktorá chodila denno-denne k nám domov. Ináč sme si museli vystačiť iba my dvaja s manželom, bez pomoci rodiny, tá nebola na blízku.

Na materskej som ostala 1,5 roka a nastúpila späť počas hlbokej epidémie. Keďže moja práca nie je niečo, čo sa dá vypnúť ako vypínač, aj počas materskej som bola takmer v denno-dennom kontakte s pracoviskom a darilo sa mi dotiahnuť a spracovať aj množstvo predtým získaných výsledkov z výskumu a pretaviť ich do vedeckých článkov.

Po materskej som teda nabehla do známeho kolobehu, v tom to bolo ľahšie. Z iných pozícií som „materskú dovolenku“ nemala, plynulo som prechádzala ďalej. Aj keď moji kolegovia v FSE (všetko muži) potrebovali určitú dávku tolerancie. 🙂

Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?

Dá sa, aj keď ťažko. Závisí to určite od odboru, v ktorom sa žena pohybuje. Chce to veľkú podporu rodiny. Mňa neuveriteľne podporuje môj manžel a stojí pri každom rozhodnutí pri mne. Ak treba, o dcérku sa postará na viacero dní a ja môžem odcestovať aj do zahraničia na služobku.

Aj o dva týždne cestujem do Francúzska na 9 dní, s dcérkou bude manžel. V mojom odbore je okrem práce na pracovisku dôležité pracovať v teréne, to je častokrát aj cez víkend. Vtedy brávam so sebou aj dcéru a ak ide o jaskyne aj manžela. On vo voľnom čase pôsobí ako jaskynný potápač, ja robím výskum aj v suchých častiach jaskýň. Často teda ideme spolu (aj vo voľnom čase) a to chce teda riadnu logistiku, ako to všetko s dieťaťom zvládnuť.

Na úrovni Európskej speleologickej federácie nám COVID-19 pomohol v tom, že sme sa naučili robiť veľa vecí online. No aj napriek tomu raz či dvakrát ročne sa potrebujeme stretnúť osobne niekde v rámci Európy. Tieto aktivity sú voľnejšie v kruhu najbližších spolupracovníkov, takže niekedy brávam so sebou aj rodinu.

Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?

To je realita. Od ženy/matky sa očakáva, že bude tou hlavnou osobou v živote dieťaťa. To je aj v poriadku. Koľko žien vypadne na roky zo zamestnania a začleniť sa späť nie je ľahké. Najdôležitejšia je podpora otca dieťaťa a jeho účasť na rodinnou živote či výchove. Ja mám v tomto neuveriteľné šťastie.

Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?

Priznám sa, že keď som ešte nemala dieťa, pracovala som dosť veľa, aj po nociach, víkendoch a počas vlastnej dovolenky. 🙂 Narodením dcérky, hneď oficiálnom návrate do práce, som sa snažila si rozdeliť čas na „tri kôpky“ – práca, rodina a hobby. Snažím sa teda v práci podať maximálny výkon počas pracovnej doby, aby som poobede bola už iba matka. Ale na druhej strane, v mojom živote sa všetky tri kôpky aj vhodne prelínajú.