Mama v rovnováhe: Uživiť dve deti z jedného platu je drina

Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne. 

Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.

Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.

Uživiť dve deti z jedného platu je mission impossible

Lucia Čibenková je akčná mama, toho času v rozvodovom konaní, odsťahovaná od manžela. Má dve deti a vyštudovanú novinárčinu. Kariérne sa však premiestnila na „druhý“ breh do oblasti marketingu a PR. Pracuje pre trenčiansku firmu LES, ktorá vyrába eko palivá (brikety a pelety) na pozícii manažér podpory obchodu a marketingu. Ako hovorí jej syn: „Mama je novinárka, ktorá predáva brikety.“

Ako nám povedala: „Uživiť dve deti z jedného platu je mission impossible,“ preto sa vo „voľnom“ čase stará o sociálne siete a komunikáciu niekoľkých spoločností a funguje aj ako copy writer pre PR agentúru.

„No a aby som sa náhodou nenudila a hlavne preto, že som presvedčená, že keď je človek obdarený, mal by aj čosi vrátiť, resp. poslať ďalej, tak fungujem aj ako digitálny anjel (marketér-dobrovoľník) pre jednu ekologickú neziskovú organizáciu,“ prezradila o sebe Lucia.

Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?

Ak máte na mysli postup po kariérnom rebríčku, tak si myslím, že neovplyvnilo. Rodina a dostatok času pre ňu boli pre mňa vždy väčšou prioritou než nejaké pozície, preto, keď som dostala ponuky na riadiace funkcie, nebol problém odmietnuť. Možno by to bolo inak, keby som nebola „stará škola“, presvedčená, že žena sa má starať o zázemie, aby kariéru mohol robiť muž.

Zdroj foto: Bethany Beck on Unsplash

Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance? 

Myslím si, že nielen dá, ale že je to nevyhnutné, ak chce človek prežiť v duševnom a fyzickom zdraví. Viete, prečo som odpovedala na inzerát na pracovnú pozíciu, kde práve som? Pretože náplň práce zodpovedala môjmu vzdelaniu, skúsenostiam aj tomu, čo rada robím, ale hlavne preto, že v benefitoch, ktoré firma ponúkala, bolo práve to čarovné slovné spojenie work-life balance.

Samozrejme, skĺbiť to nie je to jednoduché, no ani nemožné. Možno to mám náročnejšie v tom, že kým v úplných rodinách sú povinnosti rozdelené medzi dvoch, ja ich musím zvládať sama – od zarábania peňazí, vozenia detí do škôl a na krúžky, cez nákupy, varenie, starostlivosť o domácnosť, vybavovanie všetkého možného, venovanie sa deťom kvôli škole a vo voľnom čase…

Udržať si rovnováhu si vyžaduje veľkú sebadisciplínu – keď sa robí, tak sa robí a zároveň si to vyžaduje cielene si plánovať čas s rodinou a čas na vlastný oddych. To by som zdôraznila, pretože čas pre seba je podľa mňa dôležitou súčasťou rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Keď je mama spokojná a má v živote aj niečo iné ako prácu a starostlivosť o deti a domácnosť, potom lepšie zvláda všetky svoje pracovné aj rodinné povinnosti.

Toto sa stále iba učím a je to fuška, ale už mám vo svojom kalendári pevne dané, kedy idem s kamarátkami na kávu alebo do kina (každý druhý týždeň) a minimálne dvakrát do týždňa si idem zacvičiť aj keby čo bolo. A snažím sa nebyť frustrovaná, keď sa mi čas pre seba nepodarí z nejakého dôvodu dodržať. Nevyšlo to dnes, nevadí, aj zajtra je deň…

Večer, keď ma už deti nepotrebujú, lebo mladšie spí a staršie sa o seba postará samé, je tiež časom pre mňa. Voľakedy som si večer sadala k ďalšej práci, dnes nie, aby som mala čas aj na svoje koníčky. Takže si prečítam kus z knihy, pozriem nejaký diel seriálu, dám si vaňu… jednoducho niečo, čo poteší a uvoľní moju dušu a telo.

Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance? Čo si vy osobne predstavíte pod týmto pojmom?

V ideálnom svete by to znamenalo robiť cca. o dve hodiny denne menej a zarobiť o 20 % viac. Vtedy by udržiavanie rovnováhy nemuselo byť také urputné. Alebo by pomohla väčšia dostupnosť služieb pre rodinu – stráženie detí, vyzdvihovanie detí z krúžkov a podobne. Veď len robenie mama-taxi mi denne zaberie cca 2 hodiny…

Súčasnú situáciu by som nezvládala, keby som nerobila vo firme, kde je rovnováha medzi prácou a rodinným životom skutočne dôležitá. Ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy a u nás vedenie spoločnosti skutočne rozumie tomu, že keď niečo nefunguje doma, prejavuje sa to aj v práci. Preto bez toho, aby som si musela od vedenia pýtať nejaké špeciálne povolenie, môžem do práce prísť neskôr alebo z nej odísť skôr, keď to potrebujem kvôli rodinným záležitostiam. Skutočne je to benefit na nezaplatenie. Samozrejme, že chýbajúci pracovný čas musím dohnať inokedy, ale môj šéf vie, že som zodpovedná a že veci budú urobené dobre a načas, rovnako ako vie, že by sa napríklad kopili chyby a robili nesprávne rozhodnutia, keby som v práci sedela v strese preto, že nestíham vyzdvihnúť syna z družiny.

Zdroj foto: Nathan Dumlao on Unsplash

Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?

Určite áno a do veľkej miery si za to môžeme samé. Mužov až príliš ofukujeme a na seba kašleme. Zvyčajne sme samé pre seba na poslednom mieste. Sú deti, manžel, práca, domácnosť, potom dlho dlho nič a potom je tam niekde v diaľke naša silueta.

Nastavenie spoločnosti je rovnaké, ženy sa z domácnosti premiestnili do zamestnania už pred desiatkami rokov, ale myslenie a archetypálne vzorce sa menia podstatne pomalšie. Boli sme vychované tak, aby sme zvládali rodinu aj prácu, teda v podstate mali dva plné úväzky.

Ak to nezačneme meniť my, ženy, každá sama za seba vo svojom živote a podľa svojich priorít, hodnôt a možností, tak sa v tom ešte dlho nič nezmení.

Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom? 

To, čo som už spomínala. Ide to v krokoch:

1. Uvedomenie si, že rovnováha je nesmierne dôležitá.
2. Uvedomenie si, že mi ju nikto zvonka nedá, že si veci musím sama zariadiť a nastaviť tak, aby som sa aspoň približovala k rovnováhe.
3. Byť pre seba dôležitá a žiť podľa toho. Kým si na seba budeme nakladať, kým budeme zamestnávateľom a rodinným príslušníkom umožňovať, aby na nás nakladali, nebudeme mať čas regenerovať, starať sa o seba a vyhoríme, skolabujeme, ochorieme…
4. Plánovať si čas pre seba, svoje koníčky a oddych a tento rozvrh dodržať rovnako ako dodržiavame rozvrh v práci alebo v rodinnom živote. Lebo porada s dodávateľom alebo rodičovské združenie nie sú dôležitejšie ako hodinka v saune s kamoškami, počas ktorej vypnete hlavu, zasmejete sa a doprajete uvoľnenie telu. Všetko je to dôležité.