Začnite písať

ZDRAVIE

Svetový týždeň dojčenia: 13 zaujímavých faktov o materskom mlieku

materskom

Prvý augustový týždeň je venovaný zvyšovaniu povedomia o dôležitosti dojčenia. Na Slovensku počas tohto obdobia prebieha množstvo zaujímavých podujatí a prednášok. 

Trochu z histórie dojčenia

Schopnosť rodiť a následne kojiť dieťa bola už od praveku považovaná za dar z nebies. Dôkazom sú aj sošky dojčiacich egyptských bohýň. Zo 16. storočia sa zachovali dva papyrusy, ktoré zdôrazňujú vysokú hodnotu materského mlieka nielen pre dieťa, ale aj na výrobu liekov na popáleniny či ekzémy. No v minulosti sa ženy tiež stretávali s problémom nedostatku mlieka. Bohatšie rodiny si v takom prípade najali dojku alebo boli deti kŕmené mliekom zvierat (krava, koza, ťava, ovca). Nakoľko sa ale u detí objavovali tráviace problémy, neprospievanie, prípadne až smrť, rôzni bádatelia hľadali iné spôsoby náhrady materského mlieka.

Prvé umelé mlieko uzrelo svetlo sveta v roku 1838 a odvtedy sa jeho zloženie neustále upravuje a zdokonaľuje. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavilo niekoľko výrobcov mliečnych formúl, umelé mlieko sa stalo cenovo dostupnejšie a marketingová propaganda silnejšia. Až v 80-tych rokoch 20. storočia sa prišlo na základe pozorovania, výskumu a výsledkov na jednoznačný záver: dojčenie je nenahraditeľné, materské mlieko najzdravšie a pre dieťa najvzácnejšie.

Na vzostupný trend kojenia mala významný vplyv aj zvyšujúca sa propagácia prirodzenej výživy v pôrodniciach a u obvodných detských lekárov. V roku 1998 vznikla v Českej republike „Laktačná liga“ – občianske združenie, ktoré v spolupráci s WHO/UNICEF podporuje systém „baby friendly“ nemocníc. Na Slovensku vzniklo v roku 2002 občianske združenie Mamila o.z. s podobným posolstvom.

Svetový týždeň dojčenia 2022

Tohtoročný Svetový týždeň dojčenia je venovaný heslu Dojčenie stojí za to, s cieľom upozorniť, že dojčenie je ovplyvňované aj odpozorovanými znalosťami, ktoré sa v našej kultúre stratili, a že závisí od celkovej podpory dojčenia v spoločnosti a od správnych informácií o dojčení.

Na stránke Mamila o.z. môžete nájsť naozaj pestrý program sprievodných podujatí, ktoré sa v priebehu týždňa organizujú na Slovensku a v Čechách.

Aké benefity má kojenie pre samotnú matku a dieťa?

Tie najzaujímavejšie informácie sme si pre vás zhrnuli v týchto 13 bodoch:

  1. Materské mlieko podporuje imunitný systém bábätka a pomáha mu bojovať proti vírusovým, bakteriálnym a parazitickým infekciám.
  2. Materské mlieko obsahuje kmeňové bunky, ktoré dokážu regenerovať akékoľvek tkanivo. Dokonca pretrvávajú v organizme počas života a dokážu sa aktivovať aj oveľa neskôr.

     

    Zobraziť tento príspevok na Instagrame

     

    Príspevok, ktorý zdieľa Ing. Jana Guráňová (@zdravosjankou)

  3. Kojenie redukuje riziko vzniku rakoviny prsníka, srdcovo-cievnych ochorení a osteoporózy aj u samotnej matky.
  4. Kojenie je ekonomicky výhodnejšie aj pre samotný rodinný rozpočet.
  5. Kojenie urýchľuje regeneráciu po pôrode. Hormóny, ktoré sa vylučujú, stimulujú zavinovanie maternice a redukujú množstvo krvi, ktoré matka stráca v procese čistenia po pôrode.
  6. Kojenie môže byť jedným zo spôsobov, ako sa zbaviť popôrodných kilogramov.
  7. Tvorba mlieka spotrebuje až 25% prijatej energie. Pre porovnanie, mozog, ktorý sa považuje za najvýkonnejší orgán nášho tela, denne spotrebuje 20% z prijatej energie.
  8. Bábätko z prsníka vytiahne približne okolo 67%  vyprodukovaného mlieka. Oni totiž jedia len do pocitu nasýtenia. Určitý objem mlieka teda v prsníku ostane.
  9. Takmer 75% dojčiacich žien produkuje viac mlieka v pravom prsníku. Nezáleží na tom, či je matka praváčka alebo ľaváčka.
  10. Nutričné zloženie mlieka sa prispôsobuje aktuálnym potrebám dieťatka. Jeho zloženie sa môže dokonca meniť zo dňa na deň, napríklad v obsahu vody, pokiaľ dieťa potrebuje viac hydratácie kvôli chorobe.

  11. Materské mlieko obsahuje látky, ktoré majú upokojujúce účinky a podporujú spánok bábätka.
  12. U dojčených bábätiek sa znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia novorodenca (SIDS).
  13.  Kožné receptory matky dokážu detekovať zmenu teploty tela bábätka a adekvátne tomu prispôsobiť schopnosť ho zahrievať alebo chladiť. Preto je dôležitý aj samotný kontakt koža-na-kožu.
Tagy

Zanechaj nám svoj komentár