NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY MAGAZÍN MAMA A KARIÉRA ODPORÚČAME RODIČOVSTVO

Mama v rovnováhe: Po rodičovskej dovolenke som začínala na bode nula

Share
mama v rovnováhe

Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne. 

Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.

Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.

Lucia Černáková bola pracovne vyťažená mama. Po tom, čo v práci dostala výpoveď, svoje dni voľna chcela venovať zveľaďovaniu svojho domova. No do cesty jej prišla možnosť flexibilnej práce, vďaka čomu si dokázala nastaviť svoju rovnováhu medzi materstvom aj prácou.

Prácu si už nehľadám tak obyčajne, ale rovno poviem, že som mama dvoch detí a okolo tohto faktu sa aktuálne točí môj pracovný svet,“ vysvetľuje Lucia.

mama v rovnováhe

Lucia Černáková s deťmi

Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?

Celkom dosť. Študovala som a neskôr aj učila fonetiku na Prešovskej univerzite, popri tom som pracovala v rádiu v Banskej Bystrici a randila som s Rožňavčanom. Kvôli tehotenstvu som nakoniec zakotvila v Rožňave. Po druhej rodičovskej dovolenke som teda začínala v bode nula.

Aktuálne pracujem pre Diecéznu charitu Rožňava a online pre nemeckú ambulantnú opatrovateľskú firmu Pflegedaheim Ostbayern. Mám PhD. z úplne nesúvisiacej oblasti, ale školské vedomosti denne využívam pomerne intenzívne.

Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?

Ha! Jasné! Mamy si to predsa vedia manažovať. Stojí to síce fúru úsilia a vyžaduje si to brutálnu disciplínu, ale dá sa.

Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance?

Aktuálne to pre mňa zariadili okolnosti. Pôvodná firma, pre ktorú som robila „do bludu“, nám dala výpovede, takže som si myslela, že počas nezamestnanosti a náhle nadobudnutých voľných dní si upracem garáž, pivnicu, budem mať vzorovú zeleninovú záhradku…

No opäť som sa zamestnala a je po mojich plánoch (to nie je sťažnosť), ale pracujem na pol úväzku a v druhej firme online podľa mojich možností a potreby, čo znamená, že viem byť kedykoľvek s deckami (krúžky, teraz v lete kúpalisko, ihrisko, zmrzlina, cez víkendy záhradka – tej to veľmi nepomohlo, nevadí 😀 ), a vlastne dopĺňam manžela, ktorý je často na služobkách.

Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?

Určite. Kým som pracovala na plný úväzok, veľmi intenzívne sme s manželom SPOLU plánovali služobky, veci okolo detí (koncerty, zápasy, …). Lenže: prisťahovala som sa k manželovi do jeho rodiska, z logistických dôvodov sa nedalo vrátiť do Prešova, ani do Banskej Bystrice.

Prácu si už nehľadám tak obyčajne, ale rovno poviem, že som mama dvoch detí a okolo tohto faktu sa aktuálne točí môj pracovný svet. Dám svojej práci 150 % (moja riaditeľka aj šéf nemeckej firmy isto potvrdia), ale decká sú alfa a omega. Pre mňa. Manžel deti má, má ich rád a ak je doma, aj sa im venuje, rovnako tak záhrade. Pri narodení detí mu kolegovia blahoželali, poberá na ne bonus a hotovo. Nie je to sťažnosť. Je to fakt.

Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?

Otvorene komunikovať, že mám deti/že som mama a moja disciplína. Z môjho pohľadu je síce ešte stále diskutabilná, ale lepšia, ako žiadna.

Vstávam o 5:00 ráno, krúžky, pracovný program, voľnočasové aktivity detí.  Všetko musí ladiť v MOJOM diári. Ale! Je jedna fajnová autorka Gill Sims, píše o tom, prečo mama pije/nadáva… a tak .. a tá má presne vystihuje. Plus: čítať si o tom, že som celkom normálna mama, so všetkým, čo patrí k môjmu každodennému životu… To je oslobodzujúce. A navyše je to dobre preložené, kniha je v slovenčine bez gramatických chýb a o to lepšie sa mi číta = o to lepšie zrelaxujem. Aj pri pohári vína (z našej vinice = dvakrát si zaslúžim 🤪), aj pri šálke kávy (to je to prvé, na čo si ráno spomeniem).

Raz som čítala o mimoriadne vyčerpanej máme, ktorá mala veľmi rada jahody. Múdry človek jej poradil občas sa zatvoriť s tými jahodami a sama ich s pôžitkom a bez detí zjesť. To je to, môj work-life balance. Káva, pokojná online-práca, kým všetci spia a nezvonia telefóny a ja sa môžem SÚSTREDIŤ na čo ja chcem/potrebujem. Záhrada/vinica: teším sa na tú fyzickú  makačku celý týždeň, dáva zmysel mentálnej práci. A môj polúväzok. Fakt sú to malé peniaze oproti predchádzajúcemu príjmu. Ale stojí to za to. Lebo môžem synovi kopať góly, lebo môžeme ísť na kúpalisko aj cez týždeň.