Náš tip do kina: Komédia Striedavka vtipne poukazuje na realitu života
Úplne nečakane som sa ocitla v kine. Vytiahla ma kolegyňa. A dobre sa stalo. Po náročnom týždni odreagovanie padlo vhod. Ocitli sme sa na česko-slovenskej komédii „Striedavka“, ktorá ma zaujala už z traileru a aj z môjho obľúbeného hereckého obsadenia. Zaujímavou je skutočnosť, že 90 minútová komédia Striedavka sa stala 4. najúspešnejším českým filmom v slovenských kinách od roku 2020.
Ak máte radi rozumné české komédie (typu ako Ženy v behu, Vratné lahve, Teoria tigra), tak si pri „Striedavke“ príjemne oddýchnite. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že komédia neskrýva v sebe žiadne hlbšie myšlienky, opak je pravdou. Domov budete odchádzať s úsmevom na tvári, dobrým pocitom a pokiaľ striedavku v praxi nemusíte riešiť, odchádzate vďační, že vaše deti môžu spať vždy v tej ich jednej vlastnej posteli:). A ak sa vás náhodou striedavá starostlivosť priamo dotýka, zistíte, čo všeličo sa dá, ak sa chce:).
Čo ma potešilo?
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že vlastne ani neviete, kto s kým aktuálne je a kto s kým v minulosti bol a koho sú aké deti, Striedavka ukazuje aj na mnohé realistické aspekty života.
Starostlivosť o deti je záležitosť oboch rodičov, čo si možno niekedy viac uvedomia už rozvedení rodičia, na ktorých striedavá starostlivosť jednoducho „pripadne“. Koľko je však takých mužov (prax ukazuje, že zvyčajne sú to muži), ktorí starostlivosť o deti prenechávajú temer výlučne na ženu? Myslím na tých klasických, dobrých, vzorných ockov, ktorí by sa síce nikdy nerozviedli, ale starostlivosť o deti, ich výchovu, ich športové zápasy, rodičovské združenia, či návštevy zubárov sa do ich kalendárov nedostala.
Jasná komunikácia svojich potrieb a očakávaní
Pekne bola vykreslená aj mužská nechápavosť a skutočnosť, že ak my ženy niečo chceme, musíme to chlapom (resp. väčšine) hovoriť dokola, dokola a stále dokola. Deti sa samy neporodia, obed sa sám neuvarí, oblečenie samo od seba z obchodu do skrine neskočí. Ak sa nám niečo nepáči, musíme to našim polovičkám povedať veľmi jasne a veľmi stručne. Niekedy to pochopia až vtedy, až si nájdu vyhodené veci (oki, v prípade filmu to bolo v situácii, keď Zuzana dúfala, že ju Honza požiada o ruku a jemu to vôbec nedošlo, že Zuzke na tom tak záleží, on mal jednoducho čas a čakal na vhodnú príležitosť, ktorá mohla prísť aj o desať rokov).
Staroba ako súčasť života vo všetkých odtieňoch. Nielen v ružovej
Zuzana žije so svojou starou mamou, ktorá Zuzanu už niekedy nespoznáva a stále čaká na svoju dcéru, ktorá je už pár rokov mŕtva. Neuveriteľná trpezlivosť, láska, ochota, empatia Zuzky k starej mame zanecháva v človeku pocit, že aj on by chcel mať raz takú priam božskú trpezlivosť. Ani náznak hnevu, nervozity, obťažovania starého človeka. Staroba s jej obmedzeniami bola zobrazovaná ako prirodzená súčasť života. Hoci jednotlivé osoby možno nemali dokonalé manželstvá a hľadali ten ľudský protipól, ktorý by ich ľúbil a aby aj oni boli ľúbení, tak nikto z nich počas celého filmu nepovedal znevažujúcu alebo ironickú poznámku na adresu starej osoby. Vo svojich svetlých chvíľkach bolo vidieť, ako veľmi stará mama svoju vnučku ľúbi, ako sa jej snaží dohovárať a ako jej praje lásku, ktorú si zaslúži.
Neplánované tehotenstvo študentského páru
V neposlednom rade sa medzi páry, ktoré riešia striedavú starostlivosť formou zdieľanej tabuľky, zamieša ďalší pár. Syn jedného z protagonistov sa zaľúbi. Dievčinka však ostane tehotná. Jej rodičia sú silne veriaci a ona nechce, aby sa to dozvedeli. Prichádzajú k rodičom jej chlapca (otec a mama sú rozvedení) a prosia mamu chlapca, aby išla s dievčinou na zákrok, keďže ešte nemá 18 rokov. Prebehlo by to všetko hladko, nikto by nič nevedel. Oni by si nepokazili život, veď sú tretiaci na škole. Rodičia sa na seba pozerajú, medzi očami sa im dá čítať otázka, kde sme urobili chybu.
Medzitým však tento pár dostal príležitosť varovať Zuzanine bábätko, zažil, čo je to strach o život novorodenca. Mali možnosť mať nemluvňa na rukách, privinúť si ho. V deň, keď prišli na kliniku, držiac sa za ruky, sa chlapcova mama pýta, kde má jeho priateľka veci. „Zmenili sme rozhodnutie. Dieťa si necháme. Chcem byť mamou,“ vychádza z ich úst. „Budem chodiť na brigády, postarám sa o nich,“ hovorí syn, ktorému hrozí reparát.
Dejová línia filmu
„Zuzana (Kristína Svarinská) sa ako študentka na univerzite zamilovala do svojho profesora telocviku Honzu (Martin Hofmann). Honza však bol vtedy ženatý s Adélou (Jitka Čvančarová), s ktorou má deti Adama a Viléma. Honza sa teda rozviedol s Adélou a tá si našla Roberta (Jiří Vyorálek), ktorý sa kvôli nej rozviedol s Katkou (Anna Polívková), s ktorou má dcéry Júliu a Báru.
Zuzana nemá deti, až teraz jedno čaká s Honzom a okrem toho sa stará o svoju babku (Eva Holubová), ktorá začína trpieť demenciou. Všetci títo ľudia musia spolu vychádzať, chodiť do školy, do práce, k zubárovi, na krúžky, na ragbyové tréningy, mať čo jesť a nezblázniť sa z toho. A presne o tom je život. A Striedavka….“ týmito slovami opisuje film známy portál www.csfd.sk.
Čo o filme Striedavka povedali hlavní protagonisti
„Střídavka by měla být zábavná, břitká, chytrá v dialozích, občas dojemná. Na lehkých nohách. Vůbec by pak neměla být blbá. Doufám, že taková bude. Věřím, že ze střižny vyleze komedie, za kterou se nikdo nebudeme muset ani omlouvat, ani stydět,“ uviedol pred uverením filmu Martin Hofmann.
„Střídavka je komedie, ale chtěli bychom ve filmu obsáhnout různé emoce, neměla by to být jen legrace za každou cenu. Ve své náladě by se film měl podobat třeba Báječným létům pod psa (1997). Věřím, že příběh Střídavky bude divákům blízký, ať už ji sami řeší nebo řeší jen jednu rodinu nebo jen vztah se svým partnerem. Když jsme scénář poslali Martinovi Hofmannovi, nejen že roli vzal, ale přišel se spoustou připomínek a nápadů,“ uvierol režisér filmu Petr Nikolaey.
Zdroj foto: www.csfd.sk @bontonfilm
