Denník zamestnanej matky: Nástrahy elektronickej komunikácie

Niekomu sa cez internet podarilo nájsť si životnú lásku. Prečo je teda tak zložité nájsť tam niekoho, s kým by som sa mohla úplne obyčajne porozprávať? Aj o tom si dnes môžete prečítať v príbehu z pera spisovateľky Danielle Medenej v ďalšej kapitol z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

Viac o Danielle sa môžete dozvedieť aj v našom rozhovore:

Nasledujúca kapitola je pokračovaním uverejnenej časti: Potrebovala som nájsť spriaznenú dušu

Nástrahy elektronickej komunikácie

Aby som však nikomu nekrivdila, tak sa občas našla nejaká tá žienka domáca, ktorá si tiež prišla len tak pokecať, ale väčšinou to bolo len na pár viet a potom zase utekala zachraňovať svet, alebo aspoň svoje deti pred hrozbou hladu, smädu, nudy alebo iného súrodenca.

Postupne som rezignovala na všetky kritériá, ktoré mala daná osoba mať, vrátane pohlavia. Už mi bolo jedno, či to bude žena, muž alebo pes, ktorý na znak súhlasu pošle odtlačok svojej lapky. V zúfalstve som sa teda začala zaoberať aj správami, ktoré chodili od chlapov a zvyčajne začínali vetami „ahojček, popísmenkujeme?“ alebo „ako sa máš?“ a obľúbená tiež bola „nechceš sex?“.

Potom tu boli ešte správy – píš ako počuješ – bohaté na gramatické chyby a chudobné na slovnú zásobu.  Popísmenkujeme – som rovno zatvárala. Nemala som záujem robiť milfku sopliakovi, ktorého jediné sexuálne skúsenosti sú na stránkach playboya v zamknutej kúpeľni. Ostatne, nechcela som robiť milfku nikomu.

Na správu „ako sa máš“ sa dalo odpovedať len „dobre“ a v pokračovaní konverzácie mi bolo ozrejmené, že keby som sa s dotyčným pisateľom vyspala, bolo by mi lepšie, než mi už je. Priama otázka „nechceš sex“ bola síce dosť neoriginálna, ale aspoň som hneď vedela, o čo ide a nemusela to ďalšiu hodinu dekódovať pomocou zdvorilostných viet a rádoby šteklivých narážok.

Tým som založila na chlapov 4 škatuľky, ktoré bohato postačovali na separovanie zbierky pisateľov:

• Pubertiak – počítačový labák v škole, nulové sexuálne skúsenosti, plné gule
• Čerstvo dospelý – práve vyliezol zo školy, začína v práci, plné gule
• Zamestnaný (zaneprázdnený) – vyššie zviera, nemá čas na nič, plné gule
• Robotnícka trieda – žena a deti na druhom konci republiky, nuda na ubytovni, plné gule

Prípadná kombinácia medzi týmito chlievikmi sa nevylučovala. Bežne bolo k „mání“ ženaté vyššie zviera, ktoré začína v novej práci a má plné gule. Tie mali plné všetci, ostatné vlastnosti ste si mohli nakombinovať, ako sa vám zachcelo. A keďže žiadne rande som nechcela a kecať okrem sexu nebolo veľmi o čom, zatvárala som jednu správu za druhou. A spriaznenej duše stále nikde.

Zdroj fotot: pexels.com