Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne.
Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.
Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.
Daniela Maťuchová
Predčasné narodenie syna jej úplne zmenilo život od základov. Prácu, ktorej sa venovala 12 rokov, musela opustiť a nájsť nový spôsob, ako sa popri každodennej starostlivosti o postihnuté dieťa uplatniť aj v kariére. Dnes sa Daniela Maťuchová venuje prirodzenému zlepšovaniu zraku pomocou Batesovej metódy, publikuje knihy a prevádzkuje Centrum ProVitalis. Na tému materstva a work-life balance sa pozerá z uhla matky, ktorá musí byť pre svoje dieťa k dispozícii 24/7.
Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo Vašu kariéru?
V mojom prípade materstvo znamenalo absolútny zvrat v dovtedajšej kariére. Po ukončení štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave som sa zamestnala v štátnej správe, kde som pracovala takmer 12 rokov. Najskôr na Daňovom úrade v Revúcej ako daňová kontrolórka, neskôr ako vedúca oddelenia daňovej kontroly a nakoniec ako metodik na odbore medzinárodných daňových vzťahov na Daňovom riaditeľstve SR v Banskej Bystrici.
Po narodení syna som už o návrate do štátnej správy neuvažovala. Predčasný pôrod so sebou priniesol množstvo zdravotných problémov, ktoré si vyžadovali operácie a následné rehabilitačné pobyty a terapie, čo by sa len veľmi ťažko dalo skĺbiť s pevným pracovným časom.
Už počas 6-ročnej rodičovskej dovolenky som študovala rôzne alternatívne metódy a terapie s cieľom pomôcť svojmu synovi. Nakoniec som nadobudnuté poznatky využila vo svojej podnikateľskej kariére – založila som si Centrum ProVitalis v Banskej Bystrici, kde poskytujem už spomínané služby zrakového vzdelávania (osobné konzultácie, prednášky, semináre).
Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?
Dá, ale predpokladom je, aspoň v našom prípade, úplná podpora zo strany manžela. Keďže syn si vyžaduje opateru 24/7, sama by som work-life-balance zvládala len veľmi ťažko, ak vôbec.
Bol to práve manžel, ktorý má podporil v rozhodnutí ísť študovať Batesovu metódu do zahraničia a staral sa o dve malé deti, kým som ja bola mimo domu. Rovnako teraz, keď potrebujem niekam vycestovať kvôli prednáškam či workshopom, je to opäť on, kto sa musí postarať o deti a hlavne o syna.
Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance? Čo si vy osobne predstavíte pod týmto pojmom?
Z môjho pohľadu je ideálny work-life-balance vtedy, keď sa necítim ako „štvaná zver“. To znamená, že zvládam pracovné povinnosti tak, aby mi ostala energia aj na domácnosť a starostlivosť o syna.
Syn navštevuje DSS denne na osem hodín. Tento čas teda využívam nielen na prácu, ale aj na oddych. Syn je vlastne také väčšie bábätko. Mamičky na materskej vedia, aká je to niekedy „drina“ postarať sa o drobca. No a ja som v podstate na doživotnej materskej. Len to „bábätko“ je už podstatne ťažšie.
Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?
Danielin syn a dcéra
Naša špecifická situácia si vyžaduje, že musíme robiť kompromisy obaja. Aj keď sú momenty, keď mám pocit, že obetujem viac. Ale možno je to len tým, že nemám toľko možností na relax ako iné ženy matky. Nemôže sa stať, že zavolám, že dnes sa zdržím, lebo sedím s kamarátkou na káve, idem do kina a podobne. U nás doma musíme každú jednu aktivitu či stretnutie s kamarátom/kamarátkou prediskutovať vopred. Aby bol vždy niekto doma so synom. A keďže už je väčší, snažíme sa odchádzať z domu minimálne. Nejaký wellness pobyt vo dvojici či dovolenka vo štvorici u nás nehrozí.
Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?
Nepoužívam žiadne špeciálne metódy či systémy na dosiahnutie rovnováhy medzi prácou a rodinným životom. V začiatkoch podnikania som nemala veľa klientov, preto som sa každému jednému snažila maximálne vychádzať v ústrety. Čo niekedy znamenalo, že som pracovala aj v sobotu či v nedeľu.
Dnes si už viac vážim čas a hlavne seba. Keď si objednávam klientov, snažím sa dávať termíny tak, aby som v jeden deň mala maximálne 3 konzultácie. Len výnimočne štyri. Práca s ľuďmi je psychicky náročná, obzvlášť s malými deťmi. Takže nevyhnutne potrebujem oddych predtým, než nastúpim do „ďalšej smeny“.
Keď nemám klientov, venujem sa písaniu. Je to taká moja psychohygiena. Buď sú to príspevky na sociálne siete alebo články do printových médií. Alebo knihy. Napísala a vydala som už tri knihy na tému zraku. Vďaka mobilným telefónom môžem písať kedykoľvek a kdekoľvek. Ako napríklad teraz. Držím syna na rukách, on počúva rozprávku z mobilu a ja zatiaľ píšem odpovede na tieto otázky. Aj takto u mňa vyzerá work-life-balance.?
