NAČÍTAVAM

Začnite písať

AKČNÉ MAMY INŠPIRÁCIE KNIHY MAGAZÍN ODPORÚČAME RODIČOVSTVO VZŤAHY

Pomôžme adoptovaným deťom prerušiť reťaz viac-generačnej traumy

Share

Jedného dňa som išla ku kaderníčke, hovorí pani Zuzana. Posťažovala sa, že má adoptovanú dcéru, je už v puberte a že nemajú sa dobre, lebo jej to tajila a dcéra sa to dozvedela nevhodne. Dcéra sa cíti byť podvedená, na rodičov sa hnevá a zároveň je nešťastná, že nevie, kto vlastne je. Aj o tom je adopcia…

Veľmi ma zaujala samotná idea adopcie, nakoľko sme nemohli mať deti. Začala som „krížový“ výsluch, ako to prebieha. Po príchode domov som mala potrebu sa okamžite podeliť s týmto s manželom. Jeho odpoveď na nezodpovedanú otázku, ktorá visela vo vzduchu znela: „Ideme do toho zlato… veď na toto sme čakali“, spomína s úsmevom pani Zuzana. 

Adopcia je výzvou

Podali si žiadosti, absolvovali prípravu a o štyri mesiace im zvonil telefón z úradu. Zdvihla som a pani sa nás milo pýta, čo robíme, lebo má pre nás trojročného chlapčeka. Manžel jej kričí „berieme“. Na druhý deň ráno sme mali stretnutie. V miestnosti sme stáli s pani riaditeľkou, keď vošiel s profi rodičmi a zoznámili nás, že: „Toto je tvoja mamina a tatino, ak budeš chcieť.“ Dali mi ho rovno do náručia, on sa okamžite privinul a ja som začala v tichosti plakať, aby ma nik nevidel a nepočul… Manžel sa ako magnet ovinul okolo nás do spoločného objatia a stáli sme tam a nehýbali sa, aby sme nezničili túto chvíľu… 

Ja som z neho nemohla spustiť oči a ovoniavala som ho, och bože, dodnes si pamätám, ako voňal, aký bol maličký a mäkučký. Manžel úplne onemel a užíval si túto chvíľu rovnako detailne. Povedal zrazu: „Treba cikať!“ vzal ma za ruku a viedol ma na wc… spravili sme, čo bolo treba. A ja som vedela, že takto má byť. Oslovoval nás hneď mamina a tatino. Bolo to naučené od profi rodiny, ale myslím, že aj to bolo podnetom na spustenie veľkého silného pocitu, opisuje pani Zuzana. 

Dnes má už ich synček Tobiasko štyri roky, užívajú si vzájomnú lásku a majú pred sebou aj nové výzvy. Zuzana mu nechce tajiť, že bol adoptovaný, nerada by bola aby to dopadlo tak ako u jej kaderníčky.

Adopčná trauma z opustenia

Napriek šťastnému príbehu Zuzany, ostáva pravdou, že pre dieťa, ktoré bolo oddelené od svojej biologickej matky, ide o traumatický zážitok, ktorý sa zapíše do detského podvedomia. Podľa výskumu Nancy Verrier, autorky knihy „Prvotné zranenie“, je podvedomé vnímanie dieťaťa ovplyvnené už aj tým, aké pocity voči nemu pociťovala biologická matka, keď bolo ešte v brušku.

Z výskumu českej expertky v oblasti adopcii Petry Pávkovej vyplýva, že biologické matky, ktoré deti dávajú na adopciu, majú niečo spoločné. 

Žiadna z nich nevyrastala v láskyplnom zdravom rodinnom prostredí. Stále dookola sa v ich histórii objavuje domáce násilie v rodine, alkohol a iné závislosti ich rodičov a ďalších príbuzných. Rozpady rodín, psychické ochorenia, pobyty v ústavnej starostlivosti, náhradná rodinná starostlivosť, sťahovanie medzi príbuznými a pod. sú ďalšími podobnými znakmi. Ako deti tieto mamičky zažívali neistotu, ohrozenie, opustenie, samotu a niekedy aj vážne zanedbávanie a týranie. Väčšinou na to všetko zostávali samé a nemali v rodine nikoho, kto by im pomohol. Sú to traumy, ktorých korene idú mnoho generácii dozadu a dokola si ich odovzdávajú na ďalšie generácie. 

Adopcia však umožňuje úžasnú vec – generačné zranenie začať uzdravovať a vďaka tomu reťaz traumy prerušovať.

Adopcia lieči

Ak sú rodičia vnímaví, naladení na dieťa a otvorení jeho vnútorným potrebám, zranenie sa lieči. Dieťa zažíva bezpečnú, láskyplnú starostlivosť, ktorá pomáha pretvárať a rozvíjať tie centrá v mozgu, ktoré predchádzajúce traumy ovplyvnili. Aby sme adoptívnym rodičom uľahčili nájsť tie správne slová, ktorými môžu vyjadriť nielen svoju lásku ale aj otvoriť náročné otázky ohľadom adopcie, vznikla prvá slovenská kniha na podporu sebavedomia adoptovaných detí: “Dieťa z neba – 8 pilierov sebavedomia adoptovaného dieťaťa“.

Rozmýšľate ako svojmu dieťaťu povedať, že je adoptované?

  • Máte obavy ako sa rozprávať o tejto citlivej téme? 
  • Chcete ho uistiť, že je milované?

Táto knižka vám to uľahčí cez príbeh rodiny Zajkovcov. Zajkovci túžili po dieťatku, ale stále neprichádzalo, a tak boli smutní. Jedného dňa sa však dozvedeli, že okrem bruškových mamičiek existujú aj srdiečkové.  Ich vytúžené dieťa k nim čoskoro príde z neba. 

Knižka uľahčuje diskusiu o biologickej mame a ďalších témach

Pomocou rozprávky sa citlivo riešia aj (nevyslovené) detské otázky: 

  • Prečo ma moja biologická mama nechcela? 
  • Čo sa jej na mne nepáčilo?
  • Bola moja biologická mama zlá? 

Otvára sa diskusia aj o týchto otázkach: 

  • Odložia ma rodičia v budúcnosti preč, ak sa na mňa budú hnevať?
  • Naozaj ma rodičia ľúbia, aj keď som sa maminke nenarodil / nenarodila z bruška? 
  • Som menej ako ostatné deti, za to, že som adoptovaný / adoptovaná, alebo za to, že mám inú farbu pleti? 

Zajko sa pýta: “Maminka, ľúbiš ma aj vtedy, keď sa na mňa hneváš?”

Deti si ju prajú znovu a znovu počuť a chcú o týchto témach hovoriť

Kniha je vhodná pre deti od 3 do 8 rokov. Spoločné čítanie s rodičom pomáha adoptovanému dieťaťu zodpovedať otázky ohľadom jeho identity, aby sa cítilo prijaté, ľúbené a v bezpečí. Otvára mnohé dvere (aj tie zamknuté), ktoré adopcia skrýva.

Aj vy môžete byť súčasťou tvorby lepšieho sveta!

Pomôžte nám vydať prvú slovenskú knihu na podporu sebavedomia adoptovaných detí. Kniha pre deti, ktoré boli adoptované ako bábätko alebo v prvých rokoch života. Spoločné čítanie s rodičom pomáha dieťaťu zodpovedať otázky ohľadom jeho identity, aby sa cítilo prijaté, ľúbené a v bezpečí. Tým sa posilňuje aj jeho zdravé sebavedomie. 

Podporou projektu sa stanete nielen súčasťou šťastia týchto rodín, ale aj tvorby lepšieho sveta. Vďaka emocionálnej podpore vyrastú raz z týchto detí empatickí partneri či láskaví učitelia, ktorí budú možno súčasťou práve vašej rodiny.  

Práve prebieha crowdfundingová kampaň na vydanie tejto knihy, dozviete sa viac tu. 

Zdroj titulnej foto: www.pixabay.com

Tagy

Pridaj komentár