Patrícia Hirschnerová: Z 10 žien sa po materskej len necelé 3 vrátia späť do pôvodného zamestnania

Návrat do práce po materskej dovolenke býva pre ženu veľkým míľnikom. Mnohé sa však ocitnú v pozícii, že pod vplyvom nových okolností sa jednoducho do svojho zamestnania nemôžu alebo nechcú vrátiť. Alebo si naopak nedokážu nájsť prácu, pretože si nesú nálepku „mama.

Pomocnú ruku podáva aj združenie Pracujúce mamy, za ktorým stoja dve akčné mamy Patrícia Hirschnerová a Terézia Miháliková. Zo stretnutia pri káve vznikol projekt, v ktorom dnes zamestnávajú 6 ľudí a ďalších dobrovoľníkov. Snažia sa vytvárať mosty medzi mamami, ktoré sa chcú kariérne uplatniť a firmami, ktoré hľadajú kvalitných zamestnancov, no možno potrebujú novú inšpiráciu v úprave pracovných podmienok, ktoré by vyhovovali špecifickým potrebám matiek.

Pracujúce mamy v spolupráci s agentúrou IPSOS v priebehu tohto roka realizovali štúdiu, z ktorej vyplýva, že približne 48% žien sa po materskej dovolenke už nevráti k svojmu pôvodnému zamestnávateľovi. Často sú nútené hľadať si prácu mimo svojho oboru alebo robiť kompromisy s ohľadom na pracovnú dobu, aby mali priestor aj na starostlivosť o rodinu. Príklady zo zahraničia dokazujú, že veci sa dajú riešiť aj inak. Viac nám o tom porozprávala jedna zo zakladateliek združenia Pracujúce mamy Patrícia Hirschnerová.

Čo vás viedlo k založeniu projektu Pracujúce mamy? Ako vznikla tá prvotná myšlienka, že by bolo dobré medzi ľudí priniesť niečo podobné?

Keď sme sa s Terezou stretli v roku 2019, ona mala “už odrodené” a po reťazovej materskej sa jej na trh práce vracalo veľmi ťažko. Keďže časť materskej strávila v zahraničí, úprimne ju prekvapovalo, ako málo flexibility aj skrátených úväzkov na Slovensku máme, veď v zahraničí to videla bežne.

Ja som na naše prvé stretnutie prišla v deviatom mesiaci tehotenstva. Tiež som už “bola mama” ale s úplne odlišnou skúsenosťou, dovolím si povedať, s veľkým privilégiom. V práci sa so mnou lúčili s tým, že si ma vážia ako člena tímu a kedykoľvek sa budem chcieť vrátiť, budeme hľadať spoločne cesty, ako vyhovieť mojim potrebám, ale aj potrebám firmy. Necítila som tlak, že sa mám vrátiť čo najskôr, zároveň som ale vedela, že sa na mňa pozerá ako na hodnotného člena tímu.

Obe sme mali teda veľa spoločného, ale aj odlišného. Kým Terka vždy snívala o vzdelávaní žien, ja som videla, ako dôležité je pracovať s manažérmi firiem. V tom bode sme si uvedomili, že takéto spojenie je unikátne, že na Slovensku sa veľa organizácii venuje podpore žien a možno okrajovo spolupracuje s firmami, ale nedáva si za cieľ pracovať s oboma skupinami rovnako intenzívne. Tak vznikla naša misia “tlmočiť” firmám potreby matiek a zase matkám potreby firiem. Každý totiž hovorí trochu iným jazykom.

Na čo sa projekt zameriava a komu pomáha?

Pomáhame ženám, ktoré sa po materskej pauze vracajú do práce alebo sa už vrátili, ale zistili, že potrebujú zmenu. Niektoré si počas materskej uvedomili, že chcú robiť niečo úplne iné, ale neveria, že by ich to mohlo živiť. Iné sa zase chcú vrátiť do pôvodnej práce, ale zúfalo potrebujú buď skrátený úväzok alebo inú formu flexibility, ktorú ich zamestnávateľ doteraz nikomu neumožnil.

Na druhej strane sú tu firmy, ktoré stále viac uvedomujú, aké ťažké je udržať a získať si zodpovedných a kvalifikovaných zamestnancov. Najmä ak sa pozrieme na odvetvia s veľkým počtom žien a ktoré bojujú s fluktuáciou (napr. bankovníctvo). Mnohé firmy sa úprimne snažia svoje “mamičky” udržať aj po materskej, ale chronicky im nerozumejú. Vtedy prichádzame my a pomáhame im jednak porozumieť, čo sa im s týmto typom zamestnancov deje a zároveň vzdelávať ich manažment. 

Riešili ste aj vy sama dilemu s návratom do práce po materskej dovolenke?

Môj kontext je trochu špeciálny, keďže Pracujúce mamy vznikli tesne po mojom prvom pôrode a druhého syna sme mali po 1.5 roku, čím som sa kvalifikovala na reťazový pôrod. Pracujem teda popri druhej rodičovskej, čo by samozrejme nebolo možné bez výpomoci. 

S akými najčastejšími problémami/strachmi/obavami sa na Pracujúce mamy ženy obracajú? Čo potrebujú najčastejšie riešiť?

Tak, ako aj vyplýva z prieskumu agentúry IPSOS, každá druhá žena sa už po materskej pauze ku pôvodnému zamestnávateľovi nevráti.

Naša prax to potvrdzuje – mnohé ženy počas rokov doma zistia, že sa do pôvodnej práce buď nechcú alebo nemôžu vrátiť. Častým dôvodom na zmenu sú práve čiastočné úväzky alebo povaha práce. Paradoxné je, že mnohé ženy nemajú veľmi jasne pomenované, prečo chcú zmenu a potom je veľmi náročné nájsť prácu, v ktorej budú naozaj spokojné. Pričom niekedy je riešenie tak jednoduché.

Poviem príklad: jedna z našich klientok, Petra, hovorila, že sa do pôvodnej práce za živý svet nechce vrátiť, že celú svoju predchádzajúcu prax v účtovníctve vešia na klinec a je ochotná zobrať akúkoľvek menej kvalifikovanú prácu. V skutočnosti ale mala Petra účtovníctvo rada a bola v ňom dobrá, problém bol v kolektíve a v tom, že v ich firme sa nikdy nikomu nepodarilo vybaviť čiastočný úväzok. Strach a nedostatok sebavedomia spôsobili, že si ani netrúfla hľadať, kde inde by mohla nastúpiť na svoju pôvodnú pozíciu. Na Profesii zistila, že skrátené úväzky nikto z jej fachu neponúka.
Keď si s nami a ďalšími ženami v podpornom kruhu poriadne definovala, čo vlastne hľadá (tú istú pozíciu, ale v inej firme a na 80% úväzok), začala hľadať prácu inak, než na pracovných portáloch a bola pripravená hlásiť sa na pozíciu, kde pôvodne hľadali človeka na plný úväzok, ale ona si vyjednala čiastočný.

Podobných príbehov je veľa a často je najťažší ten prvý krok. Tak ako s chudnutím – veci sa menia vtedy, keď sa prestanem vyhovárať, mám jasný plán alebo trénera a podpornú skupinu s ktorou zdieľam svoje úspechy aj prehry. 

V čom na Slovensku najviac zaostávame v otázke uplatniteľnosti žien po materskej dovolenke v porovnaní so zahraničím? Ako sa líši prístup zamestnávateľov v zahraničí a u nás?

Jednoznačne v počte skrátených úväzkov. Akoby sa na Slovensku ešte stále tvárime, že na každú pozíciu máme kopec kandidátov a všetci môžu pracovať 8 a viac hodín denne. Realita slovenského trhu práce je však iná, firmy stále ťažšie nachádzajú kvalifikovanú a lojálnu pracovnú silu.  V zahraničí však bežne funguje napr. zdieľané pracovné miesto.

Na Slovensku sa ešte stále tvárime, že na každú pozíciu máme kopec kandidátov a všetci môžu pracovať 8 a viac hodín denne.

Vnímate aj nejaké pozitívne zmeny na trhu práce, ktoré sa na Slovensku udiali za posledné roky v prospech mamičiek po materskej dovolenke?

Pandémia a s ňou spojená práca z domu ukázala, čo všetko sa dá, keď máme naozaj motiváciu. Mnohé firmy, ktoré pôvodne váhali s prácou z domu, ju dnes umožňujú a aktuálnym trendom je tzv. hybridná práca, teda časť urobím doma a časť z práce. Máme firemného klienta, kde vyslovene fungujú celá firma vo filozofii: individuálna práca z domu a kde potrebujete spolupracovať, tak sa stretnite v kancelárii. Tým sa vytvára balans a uchováva produktivita.

V auguste ste zorganizovali prieskum zameraný na faktory (ne)úspešného návratu žien po materskej dovolenke do práce. Ktoré z výsledkov boli pre vás najprekvapujúcejšie?

Pri vzniku Pracujúcich mám sme sa veľa inšpirovali našimi spriatelenými organizáciami v zahraničí, prirodzene sme teda čerpali zo zahraničných a celoeurópskych štúdií. V určitom bode nás ale začalo zaujímať, aké sú špecifiká “slovenského príbehu”, preto sme sa spojili s agentúrou IPSOS a prišli sme na viacero vecí. Mňa osobne najviac prekvapilo, že z 10 žien, ktoré ostanú doma 3,5 roka, sa k pôvodnému zamestnávateľovi vrátia necelé 3.  Pre mnohé firmy je to náročné uvedomenie, stoja pred otázkou, ako sa k tomu postaviť, resp. ako z toho vyťažiť v prospech nich aj v prospech potenciálnych nových zamestnankýň, ktoré by k nim takto mohli prejsť.

Z výskumu tiež vyplynulo, že takmer štvrtina žien s jedným dieťaťom sa ocitá v tzv. „príjmovom vákuu“. Viete nám tento pojem bližšie vysvetliť?

Opäť si pomôžem príkladom: Janke sa narodil syn Dávid v novembri, bývajú vo väčšom meste. V škôlkach v jej okolí ledva príjmu predškolákov. Keďže jej Dávid v septembri ešte nemá presne 3 roky, do škôlky ho na začiatku školského roku neprijmú. O dva mesiace však Janka stráca nárok na “rodičák”, rodine vypadne tento príjem, ale ona sa do práce vrátiť nemôže, lebo niekto musí ostať doma s Dávidom a jej manžel pracuje. V takomto “medzipriestore” ostanú tieto ženy cca 6-12 mesiacov, čo je z hľadiska financií, ale aj profesného sebavedomia, náročné.

V prípade matiek, ktoré sú mimo pracovného diania niekoľko rokov (napríklad pri reťazových pôrodoch), môže návrat do práce vyvolať pocity strachu a stres. Máte nejaké rady, ako sa s podobnými pocitmi vysporiadať?

Často ženám zdôrazňujem, že možností je vždy viac, než ich v danom momente vidia. Strach spôsobuje, že kontaktovanie zamestnávateľa odkladajú na poslednú chvíľu a potom sú frustrované z toho, že im zamestnávateľ nevie vyjsť v ústrety.

Z našej praxe s firmami vyplýva, že ideálny čas na “rozkotúľanie” diskusie o návrate je cca. 6 mesiacov pred koncom rodičovskej dovolenky. Možno sa to zdá skoro, ale v prvom kroku ide o otvorenie diskusie, nie o presnú dohodu. Napríklad o tom, že na konci rodičovskej sa mi ešte nepodarí nájsť škôlku alebo že sa chcem vrátiť, ale potrebujem skrátený úväzok. Čím skôr zamestnávateľ o týchto mojich potrebách vie, tým je väčšia šanca, že nájdete obojstranne výhodné riešenie. Nech je toto povzbudením a motiváciou pre všetky z vás, ktoré z toho máte stres.

Ďalšou dôležitou vecou je, že akákoľvek práca je kombinácia vedomostí a zručností. Samozrejme, po rokoch doma budete po stránke vedomostnej možno úplní nováčikovia. Zároveň ste ale počas materskej nabrali mnohé zručnosti, ktoré zamestnávatelia hľadajú a vašou úlohou je dobre si ich pomenovať a podať ich “rečou firmy”.