Chcete, aby vás deti poslúchali? Stanovte im jasné pravidlá

Hoci aj v rodičovstve sa menia prístupy k výchove, na základe výskumu rodín sa v ňom dajú určiť 3 stabilné piliere:

• Efektívne rodičovstvo si vyžaduje nájsť rovnováhu medzi medzi pochopením a požiadavkami.
• Dobré rodičovstvo sa nezakladá na donucovaní.
• Deti s väčšou pravdepodobnosťou dodržiavajú pravidlá, ktoré považujú za spravodlivé a legitímne.

Efektívne rodičovstvo je o rovnováhe

Rodičovský štýl výchovy sa vzťahuje na všeobecnú atmosféru, ktorú rodičia využívajú na získanie spolupráce so svojimi deťmi. Efektívne rodičovstvo sa prispôsobuje dieťaťu – svoje dvojročné dieťa nevychovávame tak, ako keď bude mať 12 rokov. Efektívne rodičovstvo tiež pomáha dieťaťu prispôsobiť sa potrebám iných. Šťastné, úspešné deti spolupracujú s ostatnými a správajú sa v triede inak ako na ihrisku.

Najpoužívanejšie opisy rodičovského štýlu kombinujú dve základné dimenzie:

1. Porozumenie alebo podpora sa týka pocitu dieťaťa, že rodičovstvo je tu pre neho. „Bezpodmienečná láska“ je ďalší spôsob, ako o tom hovoriť – dieťa vie, že ho rodič miluje a bude ho podporovať a chrániť. Mnohé štúdie dokazujú, že deťom sa darí lepšie, keď sa cítia bezpodmienečne milované.
2. Náročnosť alebo požiadavky je zložitejšia konštrukcia. Náročnosť sa týka myšlienky, že rodičia majú od správania dieťaťa očakávania, ktoré dôsledne učia alebo posilňujú. Všimnite si, že náročnosť znamená, že rodičia učia a oznamujú normy dieťaťu a že ich presadzujú – dávajú dieťaťu jasne najavo, kedy sa mu darí a kedy nie.

Autoritatívni rodičia podporujú aj vyžadujú. Majú tendenciu mať deti, ktoré sú sebavedomé, páčia sa rovesníkom aj dospelým, dobre sa im darí v škole a nerobia si veľa problémov. Zhovievaví rodičia bývajú plní porozumenia a podpory, no na svoje deti majú málo alebo nízke požiadavky. Chcú, aby sa ich deti správali slušne, ale efektívne ich neučia, ani nevynucujú dobré správanie. Despotickí rodičia sú vysoko nároční, ale majú nízku podporu. Ich deti majú tendenciu dodržiavať pravidlá, ale majú nižšiu sebaúctu a častejšie upadajú do depresie.

O tolerantných a autoritatívnych rodičoch existujú dve bežné mylné predstavy. Prvým je, že zhovievaví rodičia sú veľmi milujúci a svoje deti nikdy nenapomínajú. Druhým je, že autoritatívni rodičia sú veľmi prísni.

Ani jedno nie je pravda.

Je zaujímavé, že deti opisujú svojich autoritatívnych rodičov ako tých, ktorí ich najviac podporujú. Hoci sa im ich pravidlá nie vždy páčia, pravidlá vnímajú ako znak toho, že ich rodičia si robia svoju prácu a že im na nich záleží. Autoritatívni rodičia sú viac oporou ako tí tolerantní. Nie je nezvyčajné, že práve tento typ rodičov sa angažuje o čosi menej. Tiež chcú, aby sa ich deti správali, ale keďže na tom nepracujú efektívne, môžu byť naštvaní alebo nahnevaní, keď ich deti tak nerobia.

Deti budú s väčšou pravdepodobnosťou dodržiavať pravidlá, keď:

• ich jasne nastavíte,
• dieťaťu ich zrozumiteľne odkomunikujete,
• poviete deťom, kedy sa pravidiel držia a kedy už nie,
• uistíte sa, že vedia, že ich milujete, nech sa deje čokoľvek.

Dobré rodičovstvo nie je o donucovaní

Ďalším pohľadom používaným na opis rodičovského štýlu je udelenie autonómie. Poskytnutie autonómie je odvrátenou stranou nátlaku. Hoci tento konštrukt bol študovaný od 30. rokov 20. storočia a študovaný s ohľadom na rodičovský štýl od 60. rokov 20. storočia, Brian Barber skutočne priniesol túto myšlienku svojou prácou o nútenom rodičovstve.

Donucovaní rodičia sa snažia ovládať svoje deti manipuláciou pocitu, ktorý k nim dieťa cíti. Rodičia to robia niekoľkými spôsobmi – všetky sú zlé.

• „Ak by si ma naozaj miloval, urobil by si, čo ti poviem.“
• „Dobrí chlapci sa takto nesprávajú.“
• „Ak to urobíš znova, nebudem ťa milovať.“

Vyvolanie viny je bežné medzi donucovacími rodičmi. Existuje mnoho rafinovaných spôsobov, ktorými rodičia podmieňujú schválenie, lásku a pozitívny pohľad na konkrétne správanie. Všetky z nich možno definovať ako nútené alebo nátlakové rodičovstvo.

V nátlakovom rodičovstve byť hodný lásky alebo byť dobrým človekom závisí od toho, či to vyhovuje rodičovi. Nátlakové rodičovstvo je manipulatívne. Nie je prekvapením, že deti, ktoré zažívajú nútené rodičovstvo, majú tendenciu mať zo seba zlý pocit, aj keď zvonku vyzerajú, že sa majú dobre.

Stanovenie pravidiel je súčasť práce rodičov

Autoritatívni rodičia sú prísni, ale stanovujú menej pravidiel ako despotickí rodičia. Ich pravidlá sú cielenejšie a dôslednejšie presadzované. Konkrétne, efektívni rodičia majú tendenciu uplatňovať legitímnu, teda opodstatnenú autoritu.

Takmer všetky deti veria, že rodičia by mali stanoviť pravidlá, ktoré ich udržia v bezpečí (Nefajči! Nehraj sa so zápalkami!), pomôžu im byť lepšími a morálnejšími ľuďmi (Nekradni! Neudieraj svoju sestru!) a pomôžu im naučiť sa zapadnúť do spoločnosti (Vhodne sa obliekaj! Nenadávaj v škole!). Deti považujú stanovenie pravidiel v týchto oblastiach za súčasť práce svojich rodičov. Tieto oblasti sa nazývajú oblasti „legitímnej autority“.

Dlhodobé výhody

Jednou zo silných stránok autoritatívnych rodičov je, že majú tendenciu určovať pravidlá v legitímnych oblastiach a vyhýbať sa oblastiam, ktoré sú súkromné. Pravidlá, ktoré stanovia, presadzujú. Zhovievaví rodičia nestanovujú pravidlá ani v oblastiach, kde si deti myslia, že by mali.

Je zaujímavé, že nastavenie legitímnych pravidiel zvyšuje pravdepodobnosť, že deti budú počúvať a poslúchať rodičov. To má mnoho dlhodobých výhod. Je tiež pravdepodobnejšie, že budú súhlasiť so svojimi rodičmi, keď stanovia legitímne pravidlá, takže rodičia sa nemusia stále hádať o probléme, pretože rodičia a dospievajúci sú na rovnakej vlne.

Preklad: psychologytoday.com

Zdroj foto: freepik.com