Najkreatívnejšie sochy sveta, ktoré vám vyrazia dych

Redakcia 4. novembra 2022

Sochy slúžia nielen na skrášlenie okolitého priestoru, ale umelci sa nimi často snažia vyjadriť emóciu alebo poukázať na niečo, nad čím by sa mali ľudia zamyslieť.

Niektoré sú estetické, iné strašidelné. S niektorými sa spájajú rôzne legendy alebo znázorňujú históriu predkov. Na svete existuje množstvo pozoruhodných sôch, ktoré môžu znázorňovať bežné výjavy zo života, ale aj sochy, ktoré fascinujú svojou monumentálnosťou. Pozrite si náš výber kreatívnych sôch z celého sveta a zistite, aký príbeh sa za nimi skrýva.

Námestie hrochov, Taiwan

Hippo Square v Taipei Zoo bolo zaradené do zoznamu 25 najkreatívnejších sôch a sôch na svete od Boredpanda, americkej webovej stránky pre vizuálne umenie a dizajn. Námestie je pomyselným dieťaťom bývalého riaditeľa zoo Chen Pao-chunga, ktorý s konceptom prišiel pri hľadaní spôsobov, ako doplniť oblasť afrických zvierat. Po konzultácii so zamestnancami a dizajnérmi dal Chen na námestie zelenú a stalo sa jednou z charakteristických neživých atrakcií zariadenia.

Socha hrochov v ZOO Taipei na Taiwane

Nespútané mustangy v Irvingu v Texase

Koncom 60. a začiatkom 70. rokov sa dallaský podnikateľ Ben H. Carpenter podujal premeniť svoj rodinný ranč na rezidenčný a obchodný podnik svetovej triedy s názvom „Las Colinas“.

Aby odzrkadlil prirodzenú, neskrotnú minulosť štátu, Carpenter objednal nadživotnú sochu skupiny divokých mustangov pretekajúcich cez potok. Dielo plánoval vystaviť v strede veľkého námestia z ružovej žuly, kde by slúžilo ako ústredný bod nového vývoja.

V roku 1976 oslovil Carpenter afrického umelca v oblasti divokej prírody Roberta Glena, aby svoju víziu previedol do reality. Glen strávil rok skúmaním a štúdiom histórie mustangov, aby lepšie porozumel svojej téme. Zistil, že mustangy v Spojených štátoch dnes vykazujú prvky kríženia, no v južnom Španielsku našiel líniu koní s rovnako čistokrvnou líniou ako kone, ktoré Španieli priviezli do Ameriky pred stáročiami. Tieto kone použil ako modely pre svoju sochu.

Glen, ktorý pracoval vo svojom ateliéri v Nairobi v Keni, vytvoril malé modely mustangov v rôznych pózach, aby mu pomohli vypracovať dizajn sochy. Potom vyrobil modely koní v polovičnej životnej veľkosti. Ako ďalší krok v tomto procese Glen vyrobil sklolaminátové formy z týchto modelov a poslal ich do zlievárne v Anglicku. Zlieváreň použila formy na škálovanie a meranie pri vytváraní penových modelov v 1,5-násobku životnej veľkosti. Samotné sochy boli po náročnom procese odliate v roku 1981. Mustangy boli prepravené letecky z Anglicka do Irvingu v Texase a po zložitom postupe montáže figúrok bola socha Mustangs z Las Colinas hotová 25. septembra 1984.

Kone od Roberta Glena, Texas, USA

Starostlivá ruka vo Švajčiarsku

Názov sochy je „The Hand“ – Ruka (mnohí ju ale prezývajú „The Caring Hand“ – starostlivá, starajúca sa ruka). Do betónu ju odliali Eva Oertli a Beat Huber v roku 2004 ako súčasť výstavy trojrozmerných diel v mestskom priestore vo švajčiarskom Glarus.

Vo svojom umeleckom vyhlásení tvorcovia uviedli: „Našou sochou nechceme postaviť pamätník záhradníckej profesii, ale skôr poukázať na to, že my ako veľká ľudská rasa sme zodpovední za svoj životný priestor.“

Starostlivá ruka od Eva Oertli a Beat Huber, Švajčiarsko

Socha prvej generácie, Singapur

Bola inštalovaná na jednom z mestských nábreží neďaleko hotela Fullerton, je jednou z najneobvyklejších sôch v Singapure. Vytvoril ju miestny sochár Chong Fat Cheong v roku 2000 na základe žiadosti Singapurskej turistickej.

Hlavným cieľom projektu bolo vytvorenie série sôch, ktoré mali odrážať výjavy z obdobia starovekého Singapuru; ktorého stred sa v starších dobách sústreďoval pozdĺž rovnomennej rieky. Prvá generácia má mimoriadne dynamický dizajn: skupina piatich bronzových chlapcov skákajúcich do rieky. Jeho hrdinovia predstavujú prvých prisťahovalcov do štátu a dôležitú úlohu, ktorú v ich živote zohrala rieka Singapur.

Ako sám Chong Fat Cheong poznamenal, kedysi to bol obrovský bazén pre deti, ktoré v tých časoch bývali pri rieke. Bez hračiek, ktoré by ich zabavili, im slúžil ako zdroj jednoduchého potešenia a fascinujúcich dobrodružstiev. Pôvodne chcel sochár do sochárskeho komplexu pridať ďalšiu postavu – šiesteho chlapca, ktorý by sa vznášal vo vode a neustále sa pohyboval. Od tohto plánu sa však upustilo, pretože by negatívne ovplyvnil prirodzený prúd rieky Singapur.

Ľudia na rieke od Chong Fah Cheong, Singapur

Pamätník smútku, USA

Umelkyňa Celest Roberge nainštalovala už niekoľko sôch „Rising Cairn“ (Pamätník smútku) na viacerých miestach, odkedy koncom osemdesiatych rokov vytvorila prvú sochu, ktorá je natrvalo vystavená v parku Portlandského múzea umenia. „Rising Cairn“ je vyrobený zo zváranej ocele a približne 1800 kg žuly. Roberge vytvarovala oceľ tak, aby sa podobala obrysu jej vlastného tela; hoci je socha väčšia ako v životnej veľkosti. Oceľovú mriežku potom naplnila kameňmi rôznych tvarov a veľkostí.

Najzaujímavejším aspektom každého exemplára „Rising Cairn“ je, že Roberge zbiera kamene z tej istej oblasti, kde bude vystavené umelecké dielo. Každá reinkarnácia diela je teda celkom iná.

Pamätník smútku od Celest Roberge, USA

Čierny duch v Litve

Bronzová socha, známa ako „Juodasis Vaiduoklis“ („Čierny duch“), desí deti od roku 2010. Socha, ktorú vytvorili Svajunas Jurkus a Sergejus Plotnikovas, je vysoká viac ako 2 metre a približne polovica je pod úrovňou nábrežného chodníka. Okrem rúk ducha je rúcho s kapucňou vo vnútri prázdne, čo vytvára čudne výrazný spektrálny vzhľad napriek absencii akýchkoľvek čŕt tváre.

Pre mnohých nových príchodzích je hlavnou otázkou tejto strašidelnej sochy: Prečo? Všetko je to spojené s miestnou legendou, ktorá nie je taká desivá, ako by ste si predstavovali. Legenda sa datuje do roku 1595, keď Hans von Heidi, jeden zo strážcov hradu Klaipėda, robil svoje nočné prehliadky neďaleko prístavu. Z ničoho nič sa pri brehu vody objavila postava s kapucňou. Namiesto útoku na prekvapeného strážcu sa ho spýtal, ako sú na tom mestské zásoby obilia a dreva. Von Heidi informovala ducha, že mesto má dostatočné zásoby, ale duch ho varoval, že to nebude stačiť. V tom momente zjavenie zmizlo.

Za starých dobrých čias, samozrejme, ľudia mali sklon veriť slovám duchov, čarodejníc, škriatkov a obrov. A tak Hans von Heidi poslušne informoval svojich nadriadených o svojom prízračnom stretnutí a mesto začalo zvyšovať zásoby dreva a obilia. Potom nasledovalo niekoľko bezútešných rokov hladu a nedostatku, ktoré ľudia z Klaipėdy prežili len vďaka varovaniu ducha. Socha Čierneho ducha teda nie je zvrátenou poctou nejakému hanebnému prízraku, ale vzdáva poctu Klaipėdinmu záchrancovi: svojmu Casperovi.

Čierny duch, Klaipeda, Litva

Colossus v Taliansku

Túto grandióznu sochu, predstavujúcu ľudskú postavu vytesanú priamo na skale, vytvoril slávny florentský sochár a manierista Giovanni da Bologna (Giambologna) koncom 16. storočia ako symbol skalnatých talianskych Apenín. Toto kamenné božstvo, hodné mena Apennino, sa nachádza vo vile Pratolino v Toskánsku.