Začnite písať

RODIČOVSTVO

Detí s psychickými problémami pribúda. Psychologička odpovedá, pri akom správaní treba spozornieť

Z médií sme mohli v poslednej dobe zaregistrovať viacero prípadov, kedy už ľudia nezvládali tlak rôznych okolností a konali skratovo. Aj medzi deťmi odborníci zaznamenávajú nárast výskytu psychických porúch. Aktuálne sú to najčastejšie problémy so sebaprijatím, s veľkou kritičnosťou od rovesníkov a s nedostatkom času venovaným od rodičov. Následkom toho sú najmä depresie, frustrácie a tendencie k sebapoškodzovaniu.

Rodičia sa často cítia bezmocní a nevedia, na koho sa obrátiť. Vyhľadanie psychologickej alebo psychiatrickej pomoci je v našej spoločnosti ešte stále stigmatizované. Najmä v prípade detí je to náročnejšie, pretože zo strany rovesníkov môžu dostať pocítiť, že s nimi niečo nie je v poriadku.

Počas prednášok, besied a rôznych motivačných aktivít som zaznamenal (nielen u detí) najmä veľmi výrazný deficit sebaúcty a sebavedomia,“ vysvetľuje Miroslav Schlesinger, odborník v oblasti prevencie kriminality, ktorý v praxi vedie na školách programy zamerané na prevenciu kriminality a pozitívnu motiváciu.

Okrem vzostupu problémov sa však rodičia stretávajú aj s nedostatkom odborníkov, na ktorých sa v prípade potreby môžu obrátiť. „Jednoznačne možno uviesť, že odborníkov je málo. Veľká väčšina tých, ktorí vyšli čerstvo zo škôl, nie sú pripravení na tak vážne problémy v praxi. A určite nie na tak veľký počet detských klientov, “ dodáva Miroslav Schlesinger.


Na situácie, aké zažíva v praxi, sme sa opýtali Mgr.et Mgr. Barbore Brzákovej Krelovej, psychologičky online poradne MOJRA.sk (www.mojra.sk).

Mgr.et Mgr. Barbora Brzáková Krelová

S akými problémami sa na vás rodičia najčastejšie obracajú?

Spektrum problémov je naozaj rozmanité a prináša všetky témy, aké vás vôbec napadnú. Prichádzajú so vzťahovými problémami – ako s deťmi komunikovať, aby bola komunikácia efektívna. Pritom sa jedná o rôzne vekové skupiny detí. Ako prekonať kritické obdobia, ako je napríklad obdobie vzdoru u malých detí či obdobie puberty u dospievajúcich.

Stále viac detí má problém s pozornosťou, učením sa, vlastnou mierou zodpovednosti, rešpektovaním autorít, často sa rieši taktiež šikanovanie v kolektíve, problémy závislostí rôzneho druhu, problémy s príjmom potravy… čoraz viac detí trpí úzkosťou a depresiami.

Vnímate vo svojej praxi nárast prípadov detí a adolescentov, ktorí potrebujú psychologickú pomoc? Ako áno, tak zhruba od akého obdobia?

Určite áno. Tieto čísla každým rokom rastú smerom hore. Pribúda klientov, znižuje sa veková hranica. Či sa jedná o dospelú klientelu, či detskú. Ľudia všeobecne potrebujú odbornú psychologickú pomoc častejšie, spoločenský tlak je citeľný. Vnímam však pozitívne to, že sa ju snažia aktívne hľadať a chcú si pomôcť. Začína sa lámať predsudok hanby za to, že niekto navštívi psychológa.

Máte nejaký príklad z praxe, keď ste musela dieťa odmietnuť?

Z kapacitných dôvodov sa to stáva. Záleží samozrejme od konkrétneho prípadu, neodmietla by som krízovú pomoc. Pokiaľ nemám kapacitné možnosti, odporučím kolegu. Taktiež treba rozlišovať, či sa nejedná o prípad, ktorý už patrí do rúk lekárom – psychiatrom.

V akých prípadoch by mal rodič teda už radšej vyhľadať pomoc psychiatra?

Môže konzultovať situáciu s pediatrom a riadiť sa jeho odporúčaním. Taktiež sa môže skontaktovať so psychológom a po stretnutí mu odporučí kontaktovať psychiatra. A tiež dokáže sám vyhodnotiť situáciu – pokiaľ je dieťa zrazu iné… utiahnuté, plačlivé, odmieta komunikovať, alebo sa mu zásadne zmení správanie, ak si všimneme rany na tele, treba vyhľadať bezodkladne lekársku pomoc.

Aké sú podľa vás príčiny, že výskyt rôznych psychických problémov je u detí na vzostupe?

Žijeme náročnú dobu. Boli sme dlhodobo izolovaní počas pandémie, deti sa učili z domu, často bez dozoru. Absentovali sociálne kontakty, ktoré sa uspokojovali cez sociálne siete.

Vzrástla kyberšikana.

Naše súkromie je verejné.

Naša psychika obnažená.

Tým sme zraniteľnejší.

Deti stratili stereotypné návyky, ako vôbec vstávať do školy, stratili povinnosti. Stereotyp je istota. Rodičia ostali doma, neboli zvyknutí tráviť spolu toľko času… Vzrástlo, až príliš, domáce násilie… A taktiež spoločenský tlak… Vojna, s ňou spojené existenčné otázky, strach, nedôvera… Finančná a spoločenská kríza. Je toho naozaj veľa.

Ľudia sa odcudzili, málo sa stretávajú. Kedysi žili rodiny vo viacgeneračných domoch, pomáhali si, mali spoločný cieľ. Dnešný cieľ je prežiť. Doslova. Rodičia nemajú čas na svoje deti, dávajú prednosť vlastnému úniku do sveta internetu. A detský svet je taktiež ukrytý v mobile, v tablete, v aplikáciách.

Je práca s deťmi a adolescentmi v porovnaní s dospelými iná? Možno zložitejšia?

Je iná. Neviem, či ťažšia. Má svoje špecifiká. Malé dieťa nevie popísať svoj vnútorný svet, emócie, čo ho ťaží alebo bolí. Jeho myslenie je konkrétne. Ináč s ním treba hovoriť. Adolescenti sú v odpore. Zo zásady. Je ťažšie vytvoriť si dôveru. Každý kontakt je iný a špecifický.

Často sa asi stretávate s rôznymi stavmi depresie prípadne frustrácie a podobne. Sú nejaké prejavy, kedy pri týchto stavoch mal rodič spozornieť a uvažovať nad odbornou pomocou?

Všímajte si svoje dieťa. Či je ešte malé, či už staršie, je to dieťa. Častokrát aj svojim negativizmom, extrémnymi prejavmi, ktoré nechápeme a iritujú nás, volá o pomoc. Naše deti žijú ťažkú dobu. Nerozumejú jej. A nechcú. A nemá im kto s tým pomôcť.

Nedokážu spracovávať emócie, odmietanie, kritiku, majú obmedzené sociálne kontakty a komunikujú cez mobily a aplikácie. Ak sa niekto vymyká, dajú mu to pocítiť. Ak vaše dieťa náhle zmení správanie, spozornite. Všímajte si, pýtajte sa. Klaďte otvorené otázky, nie také, na ktoré vám odpovie áno/nie. Počúvajte ho. Nájdite si čas na svoje deti. Hrajte sa s nimi hry, či sú malé, či väčšie. Doprajte si spoločne strávený čas, motivujte ich a ukážte im, že tu pre nich ste.

Ako následne prebieha proces liečby u detí s depresiami prípadne až tendenciami k sebapoškodzovaniu?

Základom je hospitalizácia a nastavenie dieťaťa na správnu liečbu. Po medikamentóznej stabilizácii prichádza na rad psychoterapia. Idú ruka v ruke. O dĺžke hospitalizácie rozhoduje psychiater. Aj po ukončení hospitalizácie dieťa navštevuje ambulantne psychiatra v intervaloch, na akých sa dohodnú. Záleží to od konkrétnej diagnózy. Stretnutia so psychológom proces uzdravenia krátia.

Sú na Slovensku odborníci alebo inštitúcie, na ktorých by sa mohli rodičia v prípade potreby obrátiť?

Pokiaľ máte podozrenie, že sa niečo s vašim dieťaťom deje, že niečo nie je v poriadku, poraďte sa s pediatrom. Ak pochybujete o jeho odbornosti, požiadajte o konzultáciu u psychológa. Môžete sa taktiež poradiť na linkách dôvery, kde vás odborníci nasmerujú, ako postupovať. Na Slovensku funguje Linka detskej istoty alebo Linka dôvery Nezábudka. Obe fungujú nepretržite 24 hodín denne, sú anonymné a bezplatné.

Pokiaľ sa vaše dieťa ocitne v amoku alebo stave život ohrozujúcom, kontaktujte záchranné zložky 155 alebo 112. Na Slovensku existujú aj súkromné psychiatrické kliniky, pokiaľ vám to finančná situácia dovoľuje, môžete sa objednať na konzultáciu tam. Taktiež máte možnosť svoje dieťa objednať na psychiatrické vyšetrenie, nepotrebujete výmenný lístok.

Máte pocit, že na Slovensku je dostatok odborníkov so zameraním na deti? Alebo by ich aktuálne bolo treba viac?

Na Slovensku je nedostatok odborníkov pre klientelu všetkých vekových kategórií. Posledné roky sa radikálne zvyšuje potreba odborníkov z radov psychológie a psychiatrie. Je ich stále málo. Lôžok na psychiatrických ambulanciách je málo. Zapíšu vás do poradovníkov, ktoré sú žalostne, žalostne plné.

Situácia ohľadom odbornej pomoci pre deti a dospievajúcich je zlá. Vzrastá počet pacientov, detí potrebujúcich pomoc. Chválim všetkých rodičov, ktorí sú všímaví a ktorí podporujú svoje deti v riešení psychických problémov. Nie je to jednoduchá cesta.

Zdroj foto: freepik.com

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár