Ako správne vychovať bilingválne dieťa, pozitíva a negatíva tejto výchovy

Bilingválna výchova má pozitívne účinky na vývoj mozgu dieťaťa, podporuje jeho kognitívne schopnosti, zvyšuje jeho inteligenciu. Dokonca chráni mozog dieťaťa pred jeho ochoreniami spojenými so starobou, ako napríklad pred Alzheimerovou chorobou.

Princípy bilingválnej výchovy

Gammontov princíp

Tento princíp znamená jeden rodič=jeden jazyk. V prvých troch rokoch života dieťaťa sa každý z rodičov prihovára dieťaťu len v jednom jazyku, to v akom jazyku sa rodičia rozprávajú medzi sebou nie je dôležité.

Jedno prostredie=jeden jazyk

Cudzí jazyk sa dieťa učí v cudzom prostredí, napríklad v škôlke. Doma s rodičmi sa rozpráva iným jazykom, svojim materinským.

Existujú aj iné princípy, ako napríklad učenie sa cudzieho jazyka len pri nejakej konkrétnej aktivite, ako je hra alebo v nejakej časti dňa.

Prečítajte si: Rodičia pozor: od januára 2023 sa zvýšili viaceré dávky určené pre rodičov

Čo znamená bilingválna výchova

V bilingválnej domácnosti alebo prostredí sa deti učia dve reči naraz. Avšak týmto jazykom neprikladajú pozornosť. Neučia sa cudzie slovíčka cielene ani gramatiku. Automaticky začnú používať obidve reči ako ich rodný jazyk. Deti, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí majú prirodzene výhodu v učení sa cudzieho jazyka v škole. Navyše, tieto deti sú lepšie v čítaní, v písaní, v analytických i sociálnych schopnostiach.

Podľa viacerých vedeckých výskumov, zvyčajne deti vyrastajúce v bilingválnej rodine začínajú rozprávať neskôr ako ich rovesníci žijúci v mimolingválnej rodine. Tento stav je len však len dočasný a nie je pravidlom.

Deti, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí, nie sú chodiace slovníky. To, čo počujú alebo chcú povedať automaticky neprekladajú do oboch rečí. Zvyčajne tieto dva jazyky miešajú a spájajú dohromady. Napríklad jednu vetu povedia v slovenčine a vzápätí tú druhú v angličtine. Alebo miešajú obidve reči v jednej vete. Je úplne prirodzené, že dieťa, ktoré žije v bilingválnom prostredí používa obidve reči súčasne v jednej vete. Nie je to žiadna chyba, neznamená to, že dieťa nerozlišuje medzi cudzími jazykmi. Aj dieťa žijúce v bilingválnom prostredí má jednu reč dominantnú. Preto si v bežnej komunikácií pomáha slovíčkami zo svojho dominantného jazyka.

Kedy začať s bilingválnou výchovou

Detský mozog je ako špongia, preto by sa deti mali učiť cudzí jazyk už od narodenia. Dieťa nasáva všetko, čo vidí a počuje. Detský mozog je flexibilný, neustále sa vyvíja. Dieťa, ktoré vyrastá v bilingválnom prostredí vníma obe reči súbežne, obidva jazyky sa tak stávajú jeho materinským jazykom. Po puberte už deti prijímajú cudzí jazyk oveľa ťažšie. Učia sa ho na základe svojej reči, čiže automaticky všetko prekladajú zo svojej reči do cudzej. Učenie cudzieho jazyk už pre nich nie je prirodzené, je to oveľa zložitejší proces ako v rannom veku.

Prečítajte si: Ako zlepšiť kvalitu spánku a budiť sa oddýchnutá?

Na čo pri bilingválnej výchove myslieť

Pri bilingválnej výchove je dôležitá dohoda medzi rodičmi. Ktorý jazyk budú kedy a ako v komunikácií s dieťaťom používať. Najlepšie je ak cudzím jazykom rozprávajú obidvaja rodičia, aby sa jeden z rodičov v komunikácií necítil ako menejcenný. Ak rozpráva cudzím jazykom len jeden z rodičov, je dobré, aby dieťa počulo dialóg svojho rodiča v cudzej reči s niekým cudzím. Tiež vie pomôcť návšteva krajiny, ktorej rečou učíte svoje dieťa. Ak dieťa vidí, že sa cudzím jazykom rozprávate aj s niekým iným a nielen s ním bude to brať za prirodzenú súčasť života a nie, ako niečo cudzie čoho by sa mohlo začať báť.

Bilingválna výchova sa odporúča rodičom, ktorí majú cudzí jazyk ako svoj materinský, nie ako naučení. To v praxi znamená, že bilingválna výchova je účinnejšia ak je jeden z rodičov cudzinec. Ak sú obidvaja rodičia Slováci a rozhodnú sa svoje dieťa učiť napríklad anglicky, musia si byť naozaj istí, že tento cudzí jazyk ovládajú na vysokej úrovni. Ak by tomu tak nebolo dieťa sa od rodiča prirodzene naučí chyby v jazyku, získa zlý prízvuk a celkovo zlé základy, ktoré je náročné preučiť. Navyše ak sa rodičia Slováci so svojim dieťaťom rozprávajú po anglicky v bežnej komunikácií a napríklad ak dieťa urobí niečo zlé začnú rozprávať po slovensky. V takomto prípade sa dieťa môže svojho rodiča začať báť. Nebude rozumieť tomu prečo sa s ním rodič rozpráva v cudzom jazyku a so všetkými inými v jeho rodnom, dokonca tento cudzí jazyk používa v hneve.

Nenechajte sa odradiť, že vaše dieťa začne rozprávať neskôr alebo v komunikácií používa len jeden jazyk. Komunikácia dieťaťa vyrastajúceho v bilingválnom prostredí trvá prirodzene dlhšie.

Dieťa v rannom veku sa dokáže učiť až štyri jazyky súbežne. Avšak musí mať zabezpečený dostatočný kontakt so všetkými štyrmi jazykmi. Najlepšie ak je tento kontakt s cudzou rečou prostredníctvom rodeného hovorcu. Dieťa vo veku 2-5 rokov sa denne dokáže naučiť 2-4 nových slov.

Zdroj foto: Pexels