Dominika Farkašová: Skutočné šťastie nachádzame v hľadaní dobra pre druhého

Barbora Jelinek 15. februára 2023

Dominika Farkašová žije so svojimi dvoma deťmi – Tamarkou (4) a Gregorom (1), a manželom Dominikom v malom domčeku pri poli na východe Slovenska. Vždy inklinovala k tvorbe a počas materskej dovolenky sa začala naplno venovať ilustráciám. Na mieste, ktoré mnohí opúšťajú, našla Dominika svoj nový domov a tiež množstvo inšpirácie, ktorú pretavuje do svojich ilustrácií. Jej najnovším dielom je detská obrázková knižka Lotkine vtáčatko. Krásny príbeh o súcite, priateľstve a obete. Ilustráciami i textom poukazuje na krásu tradícií, jednoduchého života a radosti z pomoci druhým.

Picture books- obrázkové knihy, nie sú v našich končinách veľmi známe. O aké knihy ide?

Je to taký špeciálny žáner kníh pre maličké deti, ktorý, ale zaujme aj starších čitateľov (a nezriedka aj dospelákov). Zvyčajne ide o knihy väčšieho formátu s menším počtom strán, na ktorých dominujú ilustrácie. Text nie je primárnym nástrojom komunikácie príbehu, ale skôr je len nejakým doplnkom. Pekné na týchto knihách teda je, že príbeh sa vlastne rozpráva kombináciou obrazu a textu.

Som rada, že napriek vysokým nákladom na výrobu týchto kníh, si aj u nás postupne nachádzajú svoju cestu na trh a medzi čitateľov.

Vyštudovali ste žurnalistiku, pracovali na rôznych marketingových a PR pozíciách. Ako ste sa dostali k ilustráciám?

Ono je to celé s tým ilustrovanim a kreslením také prirodzené. Asi by som nevedela označiť jeden bod vo svojom živote, ktorý by som nazvala, že „tu som sa dostala k ilustrovaniu.“

Odjakživa sme doma tvorili a majstrovali. V 90. rokoch boli medzi dievčatami, napríklad, veľmi populárne bábiky Polly Pocket. My sme ich so sestrou nemali, tak sme si z papiera spravili vlastné domčeky pre papierové bábiky. Po rozložení boli veľké ako kuchynský stôl a bábiky tam mal záhradu a les a škôlku a obchod a všetko možné. Alebo sme si z dreva a tavného lepidla spravili kočíky a postieľky pre miminká. Alebo sme jedno leto vydávali časopis, ktorý sme doručovali všetkým susedom na ulici. Tým chcem povedať, že k nejakej kreatívnej činnosti ma to vždy ťahalo. Ako dieťa som chodila do ZUŠ vo Zvolene na hudobnú, tanečnú a výtvarnú. Rodičia si dali záležať, aby sme boli umelecky aspoň trochu gramotné.

Síce som vyštudovala žurnalistiku, kreslenie tam kdesi vždy bolo. Keď som potom ostala na rizikovom tehotenstve s dcérkou doma, začala som mu venovať oveľa viac energie a času.

Nie vždy to bolo jednoduché, najmä keď sa potom dcéra narodila (a o tri roky sa k nej pridal aj syn), ale postupne sa mi začali ozývať značky a firmy, ktoré mali záujem o moju prácu. Dostala som sa cez rôzne výberové konania, ktoré mi zasa otvorili dvere k ďalším možnostiam. A takáto spätná väzba – záujem o moju prácu, mi stojí aj za tú drinu.

O čom je príbeh knižky Lotkine vtáčatko?

Lotkine vtáčatko je príbeh pre deti od 2 rokov, takže aj jeho komplexnosť je tomu prispôsobená. Je to príbeh dievčatka, Lotky, ktoré po búrke v lese objaví zranené vtáčatko. Počas zotavovania sa Lotka s vtáčatkom spriatelia a je im spolu dobre. No nastane čas, keď sa vtáčatko už uzdraví, a Lotka si uvedomí, že by ho mala vrátiť späť do prírody, kam patrí. Nie je to pre ňu ľahké, pretože, predsa len, sú priatelia, no vie, že tak je to správne.
Pred svoje vlastné túžby teda postaví dobro svojho priateľa.

Veľmi jednoduchým spôsobom ide o predstavenie hodnôt priateľstva, súcitu a obety pre blížneho. Mám pocit, že v čase, keď do nás spoločnosť akosi tlačí ideu, že najvyšší cieľ života je hľadať svoje vlastné dobro a šťastie, som chcela priniesť trochu opačnú myšlienku – a to, že skutočné šťastie nachádzame v hľadaní dobra pre druhého.

Ste dvojnásobnou mamou. Sú pri vašej tvorbe práve deti najväčšími kritikmi?

Deti všeobecne, sú skvelými kritikmi pri tvorbe čohokoľvek pre deti. Oni sa nevedia pretvarovať. Keď ich niečo nebaví, dajú vám to veľmi jasne (a zvyčajne aj veľmi hlučne) najavo. Nezájem a dovi. Deti si v tomto servítku pred „ústa“ nedávajú.
Na druhej strane, ak sa im niečo páči, so záujmom pri tom strávia dokonca viac času, ako by ste čakali. Lotkine vtáčatko, vďakabohu, patrí u našich detí do tej druhej kategórie. Tamarka ma dokonca uprosila, aby sme si knihu sami doma vytlačili a poskladali. A tak sme tlačili a lepili to na kartón a ona si pri tom recitovala Lotkin príbeh. Bolo to milé.

Ďakujem za rozhovor.

Ak chcete, aby detská knižka Lotkine vtáčatko uzrela svetlo sveta a ocitla sa aj u vás doma v detskej izbe, môžete podporiť jej vydanie a šíriť tak krásnu myšlienku súcitu, priateľstva a radosti z pomoci druhým.