Nikola De Almeida: Na riešenie šikany overený postup neexistuje

Detí s poruchou pozornosti pribúda, pomoc týmto deťom nie je odbornou kvalifikáciou pedagógov, ale psychológov. Preto by mal byť detský psychológ v každej slovenskej materskej škole. Žiaľ, tomu tak nie je.

Pani psychologička Mgr. Nikola De Almeida, ktorá pôsobí, ako školská psychologička v materskej škole v Rimavskosobotskom kraji a zároveň na základnej škole sme sa rozprávali o tom, ako riešiť šikanu v škôlkach a školách, aké problémy majú dnešné deti a aký je jej názor na mobilný telefón v rukách malých detí.

Odkiaľ prišiel nápad založiť si verejný instagram, na ktorom budete pomáhať rodičom?

Nápad vznikol minulý rok, keď sme, ako MŠ museli dodržiavať opatrenia vyplývajúce z pandémie. Bol to náročný rok a odrážalo sa to hlavne na rodičoch najmenších detí, ktoré predtým MŠ nenavštevovali, rodičia nemali šancu informovať sa ohľadom detí, ohľadom chodu MŠ, pravidiel, adaptácie a podobne. Ďalší impulz bol fakt, že sa obsadila pozícia školského psychológa už v materskej škole, čo vnímam, ako veľké pozitívum vzhľadom na náš zastaralý školský systém.

Prečítajte si: Martina Balušíková: Pri živote s diabetom nehľadám výhovorky, ale riešenia

Kde prichádzajú nápady na témy, ktorým sa venujete na vašom IG?

Nápady prichádzajú väčšinou z praxe, odrážajú to, čo zvykneme riešiť v MŠ s deťmi, rodičmi či učiteľkami, ale odkedy je instagram rozbehnutý ozývajú sa mi maminy aj z tejto sociálnej siete, ktoré mi častokrát vnuknú nápad na tému príspevku.

Chcela by som, aby na mojom profile pribudli pani učiteľky, asistentky, odborníčky zo školstva a predovšetkým rodičia, ktorých zaujíma svet detí predškolského veku. Najbližšie sa chcem venovať hraniciam výchovy, pomoci  v domácnosti a príprave na nástup do materskej školy – minulý rok som sa venovala základom ohľadom prípravy detí, odporúčaniam pre rodičov v adaptačnom procese či výbere vhodnej materskej školy.

S akými prípadmi sa zvyčajne stretávate vo vašej práci?

V práci sa najčastejšie stretávam s detičkami s diagnostikovaným ADHD a so školskou nezrelosťou, ktorá sa zvyčajne rieši pokračovaním povinnej predprimárnej dochádzky. Tento rok som sa prvýkrát stretla s tým, že do našej štátnej materskej školy bolo prijaté dieťa na adaptačný pobyt s vážnejšími diagnózami kvôli socializácií, ktorú jej odporučila pani všeobecná doktorka.

Ako by podľa vás mali rodičia a pedagógovia riešiť šikanu? Ako ju spozorovať, čo v takom prípade robiť?

Osobne si myslím, že záleží na veku detí a type šikany či ide skôr o fyzické alebo psychické napádanie. Niekedy je šikanu veľmi ťažké rozoznať, hlavne v prostredí, v ktorom sa vyučujúci často menia a počas hodín sa náznaky len ťažko rozoznávajú. Najlepšie je šikanu zachytiť v začiatku a začať podnikať kroky či už v réžií triedneho učiteľa alebo rôznych odborníkov, ktorí sa špecializujú práve na túto oblasť. Neexistuje overený postup a spôsob na riešenie šikany, nakoľko záleží od viacerých faktorov akými sú napr. vek detí, skupina, kde sa to deje, prístup učiteľa, prístup školy, prístup rodičov iných detí a podobne.

Myslím si, že v dnešnej dobe málo detí/žiakov dôveruje rodičom a učiteľom natoľko, že by sa im so svojimi problémami ohľadom šikany zverili. Sama som mala žiaka z druhého stupňa na sedení, ktorý ma videl prvýkrát a po dlhšom rozhovore sa priznal, že ho rovesník šikanuje, avšak nechce to nikomu inému povedať a prosil ma, aby som to neriešila ani ja. Pracovali sme hlavne na sebavedomí a právach, ktoré má každé dieťa – poukazovala som predovšetkým na to, že tam právo ubližovať iným nepatrí, nakoniec sa rozhodol, že sa zverí bratovi a momentálne sa táto situácia presunula do skupinových aktivít a intervencie na ETV.

Vnímate, že sa správanie detí v škôlkach mení oproti deťom spred pár rokov?

Myslím si, že správanie detí sa mení z roka na rok a všímajú si to zrejme pani učiteľky, ktoré majú odrobené desiatky rokov. Dnes už nie je tajomstvom, že detí s poruchou pozornosti a hyperaktivity pribúda, čo má na svedomí aj náš rýchly a stresový spôsob života. Dôležitý faktor zohráva výchova. Zatiaľ, čo staršie generácie boli vychovávané skôr autoritatívnou výchovou, súčasné generácie sa snažíme vychovávať demokraticky, čo hodnotím pozitívne. Musíme si však uvedomiť, že aj očakávania od rodičov sú náročnejšie, snažia sa rodinu zabezpečiť, častokrát majú 2-3 práce a deň má len 24 hodín. Deťom sa snažíme dať, čo im vidíme na očiach, vďačnosť, rešpekt, empatia a tradičné hodnoty sa vytrácajú z hodnotových rebríčkov a rovnako tak sa stratilo postavenie učiteľa v spoločnosti.

Prečítajte si: Konvičkovanie vám pomôže vyhrať nad detským soplíkom a dospeláckou nádchou

Aký je váš názor na to, keď rodičia dávajú malým deťom do rúk mobil/tablet?

Žijeme technickú a naozaj rýchlu dobu, nevyhneme sa stretu detí s tabletmi/smartfónmi. Problém vidím skôr v tom, kedy tieto zariadenia používajú a načo, keďže vieme, že na internete nájdeme naozaj kadečo. Myslím si, že by malo byť určité vekové ohraničenie, cca 2-4 roky, kedy dieťa zoznámiť s týmito zariadeniami, aj keď ich vnímajú od malička, keďže je dnes trend odfotiť každý moment na smartfón a zdieľať ho. Nie je však jedno, ako zariadenie vo výchove používam. Pozitívne vnímam, keď dieťaťu na tablete zapnú edukačnú hru či rozprávku, ale pokiaľ má dieťa prístup na Youtube, či sociálne siete a len tam bezhlavo scrolluje nevidím v tom žiaden prínos ani zmysel.

Aké problémy u detí vidíte najviac? Na čo by sme sa, ako spoločnosť mali najviac zamerať?

Socializácia, komunikácia, medziľudské vzťahy, sociálne cítenie a ďalšie. Z našej spoločnosti sa vytráca komunikácia tvárou v tvár, nahrádzame ju elektronickou, kde používame emotikony, memečka, amerikanizmy, anglicizmy, čo sa odráža aj na deťoch.

Ani neviem, čo je najčastejšia situácia s akou sa stretávam. Momentálne nie je trieda, kde by sme neriešili hyperaktivitu a individuálnu prácu s deťmi s ADHD, u najmenších riešime príchod súrodencov a obdobie vzdoru, v strednej vekovej kategórií sa začíname venovať logopedickým cvičeniam a niektorí rodičia začínajú navštevovať logopéda a v predškolskej triede riešime školskú nezrelosť a takto je to zatiaľ rok, čo rok.

Čo podľa vás dnešným deťom chýba?

Ťažko povedať, niektorým deťom chýba rešpekt, iným chýba rodičovský vzor ak sú z neúplnej rodiny, niektorým chýba pozornosť a ďalším zas láska či pochopenie. Je to individuálne.

Zdroj foto: osobný archív psychologičky Nikoly De Almeida